Život v Žakovciach pulzoval už od najstarších čias predhistorickej doby. Do dejín Žakovce vstupujú a s nimi aj celý Spiš - listinou uhorského kráľa Ondreja II. z roku 1209.
Farnosť gréckokatolíckej cirkvi v Starej Ľubovni vysluhuje obrady, služby veriacim a vyvíja činnosť cirkevnej organizácie. Farský úrad sa zaoberá činnosťami cirkevných organizácií, obnovou a ochraňovaním duchovných a mravných hodnôt ľudí, viery, kresťanských a národných povedomí, vydávaním mesačníka QUO a organizovaním pútí.
Činnosti farnosti zahŕňajú:
- Pomoc chorým, postihnutým, bezdomovcom a deťom z rozvrátených rodín a ústavov.
- Pomoc sirotám, starým, slobodným matkám a iným v núdzi.
- Vysluhovanie bohoslužieb a sviatostí.
- Pastorácia.
Gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla v Starej Ľubovni
História obce Žakovce
Jej pôvodné meno bolo Villa Isaac - Izákova dedina. Tento názov dedina dostala pravdepodobne po svojom zakladateľovi Izákovi. Neskôr bola premenovaná na Izákovce, Ižakovce až napokon na Žakovce. V období, keď bola obec osídľovaná Nemcami dostala názov Eisdorf - čo v preklade znamená Ľadová dedina. Obec patrila do Spoločenstva spišských Sasov, od roku 1412 do Provincie XI spišských miest nezaložených Poľsku. Okolo roku 1465 ju dostal šľachtický rod Zápoľských.
Život ľudí v Žakovciach bol veľmi pestrý, poznamenaný mnohými udalosťami a aj veľmi ťažký. Štruktúra obyvateľstva sa v obci v dôsledku historických i politických zmien niekoľkokrát zmenila. Pôvodní obyvatelia museli svoju obec opustiť, ich príbytky osídľovali prevažne ľudia, ktorí sem prichádzali z okolitých a zamagurských obcí, ktoré pripadli Poľsku. V roku 1955 prišli do tejto obce ľudia, ktorí boli násilne vysídlení zo svojej rodnej obce Blažov a Žakovce sa im nedobrovoľne stali ich druhým domovom. Stretli sa tu ľudia z rôznych regiónov, s rozdielnou národnosťou, náboženstvom, nárečím a kultúrou.
Osudy Vysídlenej Obce Blažov
V roku 1955 prišli do Žakoviec obyvatelia násilne vysídlení z obce Blažov, ktorá sa nachádzala v severovýchodnej časti Levočských vrchov. Táto kotlina bola ohraničená vrchmi Chmeľov, Čiernohuzec, Zámčisko, Kaligura, Čierna kopa a Čierna hora zo severnej strany a masívom vrchu Javorinka z južnej strany. Miesto bývalej obce Blažov leží v severovýchodnej časti Levočských vrchov, kde vrchy Chmeľov (predtým Siminy), Čiernohuzec, Zámčisko, Kaligura, Čierna kopa a Čierna hora tvoria hrebeň uzatvárajúci malú kotlinu zo severnej strany. Z južnej strany je kotlina uzavretá masívom vrchu Javorinka, popod ktorý tečie rieka Torysa.
V dávnych časoch, v 13. storočí, sa toto miesto nazývalo Seuwold - Pekný les. Oblasť patrila obci Torysa, ktorú v roku 1274 získali páni Kokoš a Rikolf z Veľkej Lomnice. Títo nemeckí šľachtici si vybrali za svoje sídlo osadu Brezovica. V roku 1317 Rikolfov syn Ján a jeho synovia podpísali dohodu s Blažejom z Brezovice, ktorá sa týkala práva šoltýsa vykonávať funkciu sudcu a dostávať každý 6. denár.
Hneď po založení dediny tu bol postavený kostol. Vieme to zo zoznamu Hornotoryského bratstva Farárov z roku 1330, kde je uvedené aj meno Mikuláša, farára z Blažova.
Historické názvy Blažova:
- 1317 Sevnvalt, Blasnhow
- 1330 Balazuagasa
- 1773 Balazsvagas, Blazow
- 1863 Balázsvágás, Blaziv
- 1920 - 1952 Blažov
V roku 1427 mala dedina 6 usadlostí, čo naznačuje, že osadníci naplno nevyužili možnosti, ktoré im dovoľovala zmluva. Prostredie nebolo vhodné na rozvoj klasického poľnohospodárstva, a tak pôvodné slovenské a nemecké obyvateľstvo začalo dedinu opúšťať. Príchod Valachov pred rokom 1480 znamenal zmenu, pretože v roku 1480 je už doložená prítomnosť Valachov - Rusínov v Blažove. Valasi boli pozývaní na územie dnešného severného Slovenska z územia Haliče a Podkarpaska. Zemepáni s nimi podpísovali dohody na základe tzv. Valašského práva. Blažov a jeho okolie plne vyhovovali valašskému spôsobu hospodárenia. Od tej doby dedina Blažov prosperovala, a až do svojho zániku v roku 1953 patrila k najväčším obciam v okolí. Podľa dostupných údajov zo sčítania obyvateľov najviac ľudí žilo v obci v roku 1898, a to 1313.
Postupne získala aj rôzne výsady, ktoré boli pridelené len významnejším obciam. Napríklad V 18. storočí mal Blažov právo usporiadať dva trhy do roka a od polovice 18. storočia do polovice 19. storočia tu bol aj kráľovský hámor na spracovanie železa. Ďalším dôležitým príjmom majiteľov Blažova bol príjem z výroby dreveného uhlia, z výroby šindľov a z ďalšieho spracovania dreva.
Obyvateľmi hlavnej časti obce boli prevážne Rusíni, ale žili tu aj potomkovia pôvodných slovenských obyvateľov a aj iní prisťahovalci. Priezviská obyvateľov Blažova sa ustálili až v druhej polovici 19. storočia. Počas existencie obce postihlo jej obyvateľov niekoľko pohrôm. Boli to epidémie moru i cholery. V polovici 19. storočia prežili obdobie hladomoru. Ničivé búrky a rozvodnená Torysa často zničili úrodu i domy, zabíjali zvieratá i ľudí. Zriedkavé neboli ani veľké požiade v obci. Obyvatelia prežili všetky tieto príkoria a nikdy si nepomysleli, že raz budú musieť obec navždy opustiť.
Na sútoku riek Torysa a Škapová si rodina Berzeviczy dala postaviť dva kamenné domy, ktoré rodinní príslušníci a ich hostia využívali hlavne na poľovačky a na príležitostné pobyty. Súčasťou areálu bola aj veľká ľadovňa, ktorá bola každú zimu naplnenú ľadom, a tak bola vždy pripravená na uloženie úlovkov. Osada vznikla po postavení poľovnícke zámočku, ako jeho hospodárske zázemie. V osade boli dva mlyny, píla na spracovanie dreva a do polovice 19. lesov, spracovanie dreva ap. Väčšina obyvateľov osady sa hlásila k rímsko-katolíckej cirkvy. Do 2. svetovej vojny tu žil aj väčší počet židov. V roku 1898 ich tu bývalo 23.
Osada Ždiar ležala na pomedzí území Blažova a Nižných Repáš. hámor, t.j. okolo polovice 18. storočia. rímskokatolického vyznania. obce Štós, ktorí tu zrejme pracovali. O tejto osade vieme iba zo súpisu majetku rodiny Berzeviczy, z roku 1427, kde sa píše, že osada Laszinóvágása (tiež aj Lazyouagasa) leží na pomedzí chotárov obcí Blažov a Bajerovce. Neskôr osada zanikla. Prvýkrát je spomínaný ako samostatný majer "allodiatura Rudlyovetz" v roku 1851. Vtedy mal 7 obyvateľov. Majer bol na dolnom konci obce, pod Čiernou horou. Vtedy ho vlastnila ho rodina Dzug z Brezovice.
Cirkevný Život v Blažove
Jednou z výsad Valachov bolo aj slobodne si vybrať farára - "baťka". Farár sa mohol ženiť a mať rodinu, ale na druhej strane nemal výsady ako rímsko-katolícki farári, nemohol vyberať náboženskú daň, a v postate bol na úrovni ostatných poddaných. Rusínski farári nemali nikdy nejaký väčší majetok. Na slávnostnom vysvätení, 28. augusta 1932, bol v Blažove vysvätený nový chrám. Tento kostol bol najdlhšie stojacou budovou v Blažove.
V roku 1915 chodili po obciach na území hornej Torysy agitátori, ktorí sa snažili presvedčiť gréckokatolíckych veriacich, aby prestúpili na pravoslávnu vieru. V roku 1950 vláda zakázala Grécko-katolickú cirkev a všetok majetok grécko-katolíckej cirkvi pripadol ruskej právoslavnej cirkvi. Hoci obec bola o tri roky vysťahovaná, tento akt mal veľmi negatívny vplyv na jej obyvateľov. až do roku 1968, keď gréckokatolícka cirkev bola znovu povolená.
Školstvo
V roku 1878 bolo v obci 207 školopovinných detí. Po zrušení poddanstva v Rakúsko-Uhorsku, v roku 1848, mnoho bývalých poddaných opúšťalo chudobné kraje severného Slovenska a hľadali vo svete lepšie miesto pre život.
Emigrácia
Po zrušení poddanstva v Rakúsko-Uhorsku, v roku 1848, mnoho bývalých poddaných opúšťalo chudobné kraje severného Slovenska a hľadali vo svete lepšie miesto pre život. Niektorí sa vysťahovali aj s rodinami a viac sa do rodnej obce nevrátili. Iní odišli iba preto, aby zarobili nejaké peniaze a potom si kúpili pozemky v Blažove. Druhá vlna emigrácie začala okolo roku 1920, keď deti navrátilcov z Ameriky, a ktoré sa narodili v USA, dosiahli dospelosť. Tieto deti odchádzali, aby si uplatnili svoje právo na občianstvo USA. Štvrtá a posledná vlna emigrácie bola v roku 1947, keď sa z Blažova vysťahovalo 67 ľudí do ZSSR.
Vláda v roku 1952 rozhodla o vytvorení vojenského výcvikového priestoru Javorina a o vysťahovaní obce Blažov podľa zákona č.169 z roku 1949. 30.5.1952 bolo začaté s vysťahovaním osady Čertež, za asistencie polície, a postupne bola vysťahovaná osada Dolina a celá obec Blažov. Obyvatelia boli vysťahovaní najmä do obcí: Šarišské Michaľany, Žakovce, Sabinov, Huncovce, Sobrance, Snina a Spišské Podhradie.
Vysťahovaní obyvatelia však neboli spokojní s výškou náhrady za svoj majetok, ani s podmienkami do ktorých boli presťahovaní. Preto už v roku 1953 sa 127 rodín vrátilo do Blažova. V priebehu roku sa postupne vrátili aj ďalší. Po roku 1955 ostal stáť na mieste obce Blažov už iba kostol. V roku 2010 bol zrušený Vojenský obvod Javorina a pôvodní obyvatelia alebo ich potomkovia sa na miesto bývalej obce začali pomaly vracať.
Zhrnutie
História Gréckokatolíckej farnosti v Žakovciach je úzko spojená s osudmi vysídlenej obce Blažov. Napriek ťažkým skúškam a historickým zvratom, farnosť prežila a naďalej plní svoju duchovnú a sociálnu úlohu v živote miestnej komunity.
tags: #greckokatolicka #farnost #zakovce