Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie je dôležitým dňom pre katolíckych veriacich, ktorí si pripomínajú dôležitú úlohu Márie v dejinách spásy ako matky Božieho syna. S týmto sviatkom sú spojené aj tradičné piesne, ktoré sa nachádzajú v rôznych zbierkach a kancionáloch.
Na začiatok nového roka slávia katolícki veriaci Slávnosť Panny Márie Bohorodičky. Tento prikázaný sviatok pripomína dôležitú úlohu Márie v dejinách spásy ako matky Božieho syna. Na sviatok Nanebovzatia Panny Márie smerovala do Višňového početná terciárska púť pod vedením pátrov františkánov zo Žiliny. Impozantné bývali jesenné púte mužov, ktoré organizovali pátri saleziáni.
Františkáni na Slovensku vždy patrili medzi nadšených ctiteľov Panny Márie a šíriteľov úcty k nej. Krásnym dôkazom nevšednej úcty k P. Márii je celý rad františkánskych kostolov a kaplniek zasvätených P. Márii. Niektoré z nich sa stali miestami púti, kvôli milostivým mariánskym obrazom.
V kostoloch Rožňavskej diecézy zaznie na sviatok Svätej rodiny pastiersky list diecézneho biskupa Mons. Stanislava Stolárika. Oznámil v ňom, že diecéza bude sláviť Rok eucharistie. "Veríme, že spoločným prehĺbením úcty k Eucharistii v diecéze, v tak chaotických časoch, vnesieme do diecézy dôležitú stabilitu viery," píše.
V nedeľu budeme sláviť sviatok Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa. Tento sviatok sa od roku 1969 slávi v nedeľu po Narodení Pána. Kult Svätej rodiny (Ježiš, Mária a Jozef) má svoje korene už v stredoveku, ale do kresťanskej verejnosti prenikol až začiatkom 17. storočia. Jedným z jeho horlivých šíriteľov bol sv. František Saleský.
Význam mariánskych pútnických miest
S mariánskymi pútnickými miestami boli späté vodné pramene, ktorých voda sa všeobecne považovala za posvätnú a liečivú. Biskup Aleš Jordánsky na začiatku 19. storočia pokladal za zázrak samotný fakt, že socha, ktorú každoročne umývajú vodou už niekoľko storočí, je vo výbornom stave. Všetky spomínané javy mali za následok prílev pútnikov a s nimi aj ekonomický vzostup farnosti, ktorý sa naj ‐ markantnejšie prejavil na viacerých realizovaných prestavbách pútnického chrámu.
Až do začiatku 21. storočia to bol predovšetkým farský kostol sv. Mikuláša vo Višňovom pri Žiline. Stredobodom pozornosti pútnikov bola baroková socha kojacej Panny Márie, s ktorou boli spájané zázračné telesné i duchovné uzdravenia. História rozšírenia mariánskeho kultu vo Višňovom je datovaná do druhej polovice 17. storočia. Najstarší záznam o „omilostenej“ soche Panny Márie pochádza z kánonickej vizitácie z roku 1674. Socha bola umiestnená na bočnom oltári a bola vo zvláštnej úcte. Na začiatku 18. storočia bol kostol v držbe evanjelickej cirkvi, no ako sa uvádza v katolíckej kánonickej vizitácii z roku 1713, evanjelici ponechali sochu Panny Márie na pôvodnom mieste, ba navyše v kostole ani nekázali.
Prvoradým cieľom púte bolo prehĺbenie osobnej viery. Anonymný autor vyzdvihol pútnikov, a to nielen katolíkov, ale aj evanjelikov a neveriacich, ktorí napospol absolvovali cestu k cieľu v jednej procesii. Púť bola pre človeka predobrazom putovania do neba.
Uzdravenia na príhovor Panny Márie Višňovskej sú dokladované od roku 1691. Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša vo Višňovom. (D. Mnohým osobám bolo prinavrátené zdravie po ťažkých zlomeninách. Ďalej je dokumentované: vyliečenie vredov, epilepsie, zápalov očí, slepoty, uzdravenie hlucho ‐ nemého dievčaťa, odvrátenie smrti malého chlapca, atď.
Z darov pútnikov a mariánskych ctiteľov bol v roku 1712 odliaty zvon s nápismi a reliéfom odkazujúcimi na miestnu zázračnú Madonu. Viedenský rytec Dorneck, 1836. (In: Krátky opis milostivých obrazov Blahoslavenej Panny Márie)Na začiatku 20. storočia predstavovala ročná návštevnosť 25 tisíc ľudí. Pútnici z Kysúc prichádzali do Višňového predovšetkým z farností: Čadca, Turzovka, Kysucké Nové Mesto, Stará a Nová Bystrica. Aj vďaka finančným príspevkom pútnikov bol vynovený takmer celý vnútorný priestor kostola. Obnovený kostol na sviatok Narodenia Panny Márie (jesenná púť) v roku 1902 posvätil čadčiansky dekan a prepošt Ignác Tvrdý. Na slávnosti bolo prítomných 10 tisíc veriacich a početné duchovenstvo.
Príklady mariánskych piesní a udalostí
V Nižnej Šebastovej pri Prešove jestvuje kostol a kláštor zasvätený Menu P. Márie od r. 1635. V tomto kostole sa stala mimoriadna príhoda v spojení s obrazom Matky Božej. V časoch krutých náboženských vojen, r. 1644, dňa 22. júna vtrhlo povstalecké prevažne kalvínske vojsko, aj do Nižnej Šebastovej. Najprv prepadli kláštor.
V Malackách zbožný gróf Pavol Pálffy založil františkánsky kláštor a vystaval kostol ku cti Nepoškvrnenému Počatiu Panny Márie už r. 1653. Veľkú umeleckú hodnotu má oltár s prekrásnou sochou Nepoškvrnenej, majstrovské rezbárske dielo, ktoré dal zhotoviť gróf Mikuláš Pálffy r. 1720. V bočných kaplnkách sa nachádzajú sväté schody. Sú stavané na spôsob svätých schodov v Jeruzaleme a v Ríme.
Zaujímavá udalosť sa odohrala v tomto kláštore v súvise s Nanebovzatím Panny Márie. R. 1809 sa zdržovalo v Malackách Napoleonovo vojsko. Najväčšie problémy mali františkáni s francúzskym vojskom okolo sviatku Nanebovzatia Matky Božej. Dňa 15. augusta veľký vodca Francúzov, Napoleon, slávil svoje meniny. Veliteľ vojska v Malackách žiadal františkánov, aby v ten deň bola bohoslužba s nemeckou kázňou o Napoleonovi.
V Bratislave je náš kostol z r. 1297 zasvätený Zvestovaniu Panny Márie. Jednou z najkrajších ozdôb bratislavského chrámu je umelecká socha gotickej Piety z XV. storočia. Milou posvätnou tradíciou je opradené prenesenie domku Panny Márie z Nazaretu v Palestíne do Loreta v Taliansku. Podľa legendy domček, v ktorom sa narodila Panna Mária, v ktorom bola vychovaná, v ktorom ju pozdravil archanjel Gabriel, v ktorom počala z Ducha Svätého a vychovala Ježiša, bol r. 1291 prenesený do Trsatu v Dalmácii a o tri roky neskôr, r. 1294, zasa do Loreta v Taliansku.
Františkáni vycítili určitú súvislosť nášho národa s utrpením Sedembolestnej Matky Božej. Veď naše dejiny sú celou reťazou utrpenia, v pravom zmysle kalváriou. Slovenskí františkáni podporovali túto úctu stavaním kostolov a kaplniek zasvätených Sedembolestnej Matke. V Skalici, už r. 1467, vzniká františkánsky kostol a kláštor, zasvätený úcte Sedembolestnej Panne Márii. V Pruskom dal P. Róbert Sklenár r. 1722 vystavať kaplnku k úcte Sedembolestnej.
Už v r. 1248 bol kláštor a kostol v Nitre zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Aj kostol františkánov v Skalici z r. 1467 bol pôvodne zasvätený Sedembolestnej a Nanebovzatej Panne. Takisto pôvodný kostol košických františkánov z XV. storočia niesol titul Nanebovzatej Matky Božej.
Pozastavme sa chvíľočku pri dejinách zázračného obrazu Panny Márie vo sv. Antone. Stalo sa, že r. 1703 mladý roľník Martin Liškay šiel na pole s volským záprahom. Keď vystupoval na voz, nešťastnou náhodou padol na zem, voly potiahli a milého mládenca s vozom prešli. Martinovi sa nezlomila žiadna kosť, ale utrpel vnútorné zranenia a pol roka ležal v posteli. Vo svojej ťažkej chorobe, keď mu už lekári nevedeli pomôcť, obrátil sa s vrúcnou prosbou na Matku Božiu, aby mu pomohla z postele a choroby. Sľúbil, že ak vyzdravie, dá vymaľovať pekný obraz Panny Márie a daruje ho františkánskemu kostolu v Báči.
V kláštore v tom čase žil veľmi zbožný františkán P. Klement Jančikovič, ktorý väčšiu čiastku noci strávil v kostole na modlitbách ako v izbe na posteli. 19. júna 1715 zavčas ráno zašiel na chór za hlavný oltár kostola, aby si v tichosti odbavil modlitby a rozjímanie. Bolo päť hodín ráno. V posvätnom zanietení sa občas pozrel na obraz Panny Márie. Zhíkol od údivu, keď zbadal, že z očí Matky Božej kvapká najprv voda a potom krv. Nechcel veriť sám sebe. Pretrel si oči, podišiel bližšie a lepšie sa pozrel. A naozaj, Panna Mária ronila krvavé slzy!
Sv. Anton bol najobľúbenejším pútnickým miestom na Žitnom ostrove. Chodievali tam púte až z Bratislavy, Trnavy, Malaciek a odinakiaľ. Pri šírení mariánskej úcty malo v našom ráde dôležité miesto kazateľstvo, ktoré bolo vždy na úrovni. P. Martin Kopčánsky (zomrel 1638) napísal latinské kazateľské dielo Reči na všetky sviatky Panny Márie. Uverejnil ho vo Viedni r. 1630.
O rozšírenie úcty Sedembolestnej Panny Márie zaslúžil sa azda najviac františkánsky básnik Jacopone da Todi (+1306), ktorý zložil sekvenciu Stála Matka bolestivá. Pápež Pius XI. dňa 22. apríla 1927 potvrdil úctu, ktorou slovenský národ od nepamäti, zvlášť od XVIII.
Festivaly klasickej hudby ako súčasť tradície
Festival Pro musica nostra je medzinárodný hudobný festival, ktorý sa každoročne koná v rôznych mestách na Slovensku. Fanúšikovia klasickej hudby si na koncertoch môžu vychutnať hudobné výkony desiatok popredných slovenských i zahraničných umelcov. Aj tento rok zavíta obľúbený festival klasickej hudby Pro musica nostra Gemeriensi do regiónov Gemera, Novohradu a Malohontu. Obyvatelia a návštevníci Rožňavy, Lučenca, Revúcej, Štítnika, Rimavského Brezova, Ochtinej, Plešivca a Krásnohorského Podhradia si môžu vychutnať koncerty. Cieľom festivalu, ktorý sa koná vo vybraných historických pamiatkach jednotlivých regiónov, je prezentácia klasickej hudby na špičkovej interpretačnej úrovni a sprostredkovanie jedinečného vizuálneho zážitku z priestorov historických pamiatok. Pro musica nostra prinavracia hudobný život na miesta, kde ho publikum v minulosti bežne vyhľadávalo.
K základnej myšlienke festivalu slovami Igora Valentoviča, riaditeľa Hudobného centra: „Náš festival Pro musica nostra vznikol pomerne nedávno z idey predstaviť symbiózu historickej hudby s dobovou architektúrou v rozličných kútoch Slovenska. Stretávame sa na putovaní po krásnych architektonických pamiatkach za zvukov predovšetkým komornej hudby, ktorá má svojou intimitou a vnútornou integritou osobitú silu priestory týchto pamätihodností rozozvučať. Nielen vniesť do nich zvuk, ale rozvibrovať to, čo je v nich na prvý pohľad statické, umŕtvené časom z povahy architektúry, maliarstva či sochárstva.
Katedrála Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave
Na otváracom koncerte festivalu Pro musica nostra Gemeriensi 2024, v nedeľu 29. 9. v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave, ponúknu huslista Václav Hudeček a čembalista Martin Hroch sonáty talianskych husľových mágov, akými boli Antonio Vivaldi, Giuseppe Tartini ale i Františka Bendu, českého husľového virtuóza pôsobiaceho na dvore pruského kráľa Friedricha II. Vo fascinujúco monumentálnej Synagóge v Lučenci zaznejú v pondelok 30. 9. skladby Johanna Sebastiana Bacha, Antonína Dvořáka a Johannesa Brahmsa v podaní česko-slovenského dua - huslistu Ivana Ženatého a klaviristu Mariana Lapšanského. Tretí festivalový koncert sa uskutoční v utorok 1. 10. v zaujímavých priestoroch Prvého slovenského gymnázia a v súčasnosti sídla kultúrno-vzdelávacieho centra Litterra v Revúcej. Súbor pre starú hudbu Solamente Naturali pod umeleckým vedením medzinárodne uznávaného Miloša Valenta, je vždy zárukou nevšedného umeleckého zážitku. V stredu 2. 10. v Evanjelickom kostole v Štítniku predstavia inštrumentálnu hudbu talianskeho baroka 17. storočia.
Dejiskom šiesteho festivalového koncertu v piatok 4. 10. bude starobylosťou dýchajúci a nástennými maľbami krásne zdobený Evanjelický kostol v Ochtinej. Ostrieľaní hudobníci a členovia významných slovenských orchestrov, flautisti Dominika Haramiová, Tomáš Jánošík a violončelista Boseong Cho si pre naše publikum pripravili zaujímavý komorný program. V Kostole reformovanej kresťanskej cirkvi v Plešivci sa v sobotu 5. 10. uskutoční ďalší zaujímavý koncert. Pražský súbor Collegium Marianum, ktorý sa venuje uvádzaniu často neznámej hudby 17. a 18. Dnes azda najznámejším „zhudobňovateľom“ romantickej poézie je Franz Schubert, ktorému sa vo svojich piesňach podarilo dokonale prepojiť literárne a hudobné svety a všetko zavŕšiť v podobe živej praxe na komorných večierkoch zvaných Schubertiade. Atmosféru týchto večierkov navodia v nedeľu 6. 10. v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí sopranistka Simona Šaturová a gitarista Martin Krajčo. Piesne a skladby Franza Schuberta a Josepha Kaspara Mertza doplní romantická poézia, ktorú prednesie Štefan Bučko. Koncert bude, veríme, krásnou bodkou za 4.
Festival sa koná pod záštitou predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku. Organizátorom podujatia je Hudobné centrum. Koná sa s finančným príspevkom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Spoluusporiadatelia: Košický samosprávny kraj, Rímskokatolícka cirkev, farnosť Rožňava, LUKUS Lučenec, LITTERRA, n. o. Partner podujatia: Peugeot.
Stredoveká hudba opäť ožila na Gemeri, Spiši i v Above, tentoraz už na 11. ročníku Medzinárodnej prehliadky historickej hudby európskych regiónov na Gotickej ceste, ktorú pod názvom Ars Antiqua Europae In Via Gothica organizuje Gemerské osvetové stredisko v Rožňave s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR a Košického samosprávneho kraja i v rámci projektu Terra Incognita - krajina nepoznaná, a za pomoci ďalších spoluorganizátorov - obcí, farských úradov a ďalších inštitúcií. 21.9.2012 o 18.00 hod. - Štítnik - Evanjelický a. v.
Festival už tradične začal slávnostným otvorením v národnej kultúrnej pamiatke - v gotickom evanjelickom kostole zo 14. storočia v Štítniku, kde miestny zborový kaplán v lyrickom úvode predniesol úvahu o poslaní hudby v živote človeka a zdôraznil, že hudba učí poznávať nielen históriu, krásu umenia a svet skladateľa, ale aj vlastnú dušu.Samotné slávnostné otvorenie začalo netradičným vstupom moderátorov v starobylých kostýmoch (Zuzana Bobríková a Juraj Genčanský), ktorí vo vzájomnom vtipnom i vážnom dialógu oslovili prítomných poslucháčov a oboznámili ich s poslaním festivalu, jeho zameraním i jeho významom.
Evanjelický kostol v Štítniku
Spevácky zbor AdoremusBarokovo-klasicistický kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1835 v Dedinkách privítal 24 členný spevácky zbor Adoremus z Vrábeľ, ktorý bol založený v roku 1992 ako celoslovenské vokálne teleso zamerané na sakrálnu hudbu. Zbor sa predstavil na mnohých medzinárodných festivaloch, uskutočnil stovky koncertov doma i v zahraničí, zaznamenal viacero ocenení. Umeleckým vedúcim telesa je dirigent Dušan Bill. Zbor zaspieval mnohé skladby stredovekých majstrov (G. P. da Palestrina, J. Desprez, G. Tartini a ďalší) i viacero piesní (to i so sprievodom organu, na ktorom hral jeden z členov zboru) zo spevníka Cantus Catholici - prvého slovenského tlačeného katolíckeho kancionálu v reči ľudu, ktorý v roku 1655 zostavil a vydal Benedikt Szőllősi. Posledná časť koncertu patrila mariánskym spevom, zakončených pôvodným gregoriánskym chorálom, ktorý však odznel v pôsobivej 7 hlasnej úprave F. X. Biebla.
Slávnostné ukončenie festivalu začalo vystúpením skupiny historického šermu Kolovrat z Rožňavy, ktorá pred vstupom do kaštieľa v scénickom programe na podklade historickej skutočnosti ukázala, ako kedysi prebiehali boje družiny dvoch sokov o získanie priazne i ruky jednej milovanej ženy.Po ich vystúpení nasledovala prehliadka časti kaštieľa s odborným výkladom pracovníčky Múzea Betliar v dobovej róbe. Počas prehliadky návštevníkov v jednotlivých salónoch očakávali žiaci a učitelia Základnej umeleckej školy v Rožňave, aby svojím hudobným vystúpením v pestrej skladbe nástrojov i hudobných ukážok umocnili dojem z historického zariadenia, umeleckých artefaktov i ďalšej výzdoby kaštieľa.
Vo veľkej sále kaštieľa s galériou predkov začal záverečný koncert tohto festivalu, na ktorom sa predstavila poľská dvorská kapela Consortium Sedinum, založená v roku 2000 v Štetíne. Jej cieľom je pokračovať v hudobnej tradícii starého Štetína i celého Západného Pomoranska a v svojej činnosti nadväzuje na tvorivé úspechy univerzitného barokového orchestra Consortium Iagellonicum, aktívneho v rokoch 1993-2000 na Jagelonskej univerzite v Krakove.
Consortium Sedinum interpretuje hudbu od renesancie až po klasicizmus na historických nástrojoch, ich program obsahuje aj málo známe skladby, nepublikované a len nedávno objavené, ktoré často kombinuje aj s historickým tancom a spevom. Súbor dnes reprezentovali jeho tri členky Katarzyna Solecka - barokové husle, Agnieszka Oszańca - barokové violončelo, Joanna Kwinta - čembalo. V sólovom i komornom zoskupení interpretovali skladby F. M. Veraciniho, J. J. Frobergera, C. P. E. Bacha, J. S. Bacha a G. F. Händla. Výber skladieb, hru na historických nástrojoch a výkony umelkýň ocenili všetci prítomní poslucháči.
Hudba doznela, doznel i potlesk, ostávalo na záver ešte pár slov. Za Košický samosprávny kraj sa organizátorom, účinkujúcim i všetkým prítomným poďakoval jeho podpredseda Ing. Ján Szöllös a festivalu do budúcich rokov a najmä do nastávajúceho 12. ročníka prisľúbil ďalšiu všestrannú pomoc. Spokojnosť s priebehom festivalu a jeho úspešnosťou vyjadrila riaditeľka GOS v Rožňave Mgr. Helena Novotná a s potešením konštatovala, že pri príležitosti vyhlásenia Košíc za Európske hlavné mesto kultúry 2013 bude jedným z 13 kľúčových podujatí aj 12. ročník Ars antiqua Europae In Via Gothica (nám tak napadlo, že škoda, že to nie je už 13. ročník - zhoda čísiel by bola zaujímavá).
Zaujímavými citátmi o hudbe a jej vplyve na život človeka privítali hostí a ostatných prítomných a aj sa rozlúčili s nimi i so štvordňovou cestou do čarovného sveta hudby Zuzana Bobríková ako dvorná dáma z čias gotiky a Juraj Genčanský v kostýme z neskoršieho obdobia, ktorí akoby aj týmto oblečením symbolicky prechádzali časom, rokmi, obdobiami, aby ukázali na našu spätosť s históriou a jej umením, ktoré kontinuálne pretrváva až do dnešných čias a cez všetkých ďalších nositeľov krásnej starej hudby pretrvá istotne navždy a natrvalo.
Tieto festivaly sú dôležité pre zachovanie a šírenie kultúrneho dedičstva, ktoré je spojené s mariánskou úctou a liturgickou hudbou.