Gréckokatolícky Chrám v Bačkove: História a Pamiatky Obce

Obec Bačkov, ležiaca na východnom Slovensku, má bohatú históriu, ktorá siaha až do 13. storočia. V tejto obci sa nachádza gréckokatolícky chrám, ktorý je dôležitou súčasťou jej kultúrneho a náboženského dedičstva.

Prvá písomná zmienka o obci je v listine kráľa Bela IV. z roku 1245. Aj tento strohý doklad však svedčí, že dedina Bačkov existovala aspoň pár desaťročí pred rokom 1245. V chotári Bačkova našli archeológovia stopy po rozsiahlom sídlisku a črepy keramiky pochádzajúcej z 8.-9.storočia. Prvá písomná správa o Bačkove sa zachovala v listine kráľa Bela IV. z roku 1245 o predaji a ohraničení majetkov Albínova a Techne (Dvorianky). Západný okraj tohto majetku sa rozprestieral k ceste vedúcej do dediny Bačkov.

V Bačkove mali drevený chrám už v 14. - 16. storočí, ale priame písomné doklady o ňom sa zachovali zo 17. storočia. Súčasný chrám bol postavený v roku 1970 a je zasvätený Archanjelovi Michalovi.

Poloha obce Bačkov na mape Slovenska

Výzdoba Chrámu

Na výzdobe chrámu sa podieľal Mikuláš Klimčák spolu so svojím bratom, a to moderným cirkevným umením - tvorbou ikon, stenopisov, krížov a pod. Jeho dielom je oltár, ikonostas a vnútorná maľba v gréckokatolíckom chráme v Bačkove.

História Farnosti

• Patrocínium: Archanjel Michal
• Rok výstavby súčasného chrámu: 1970

Duchovný správca: Mgr. 16. 5. 16. 5.

Druhá Svetová Vojna a Bačkov

Najťažším obdobím v dejinách obce Bačkov v Trebišovskom okrese bol prelom rokov 1944 a 1945, keď počas druhej svetovej vojny dedinou prechádzala frontová línia. Od septembra do novembra 1944 v Bačkove slúžili fašistom objekty miestneho kaštieľa ako internačný tábor, odkiaľ posielali väzňov na opevňovacie práce v Dargovskom priesmyku.

V druhej svetovej vojne bola dedina vypálená a spustošená ustupujúcimi nemeckými vojskami. Odohrala sa tu jedna z rozhodujúcich bitiek na Dargovskom fronte - Bitka na Lúke pri Žarnovčíku (1944). Evakuáciu Bačkova vyhlásilo nemecké velenie v obci v nedeľu 26. novembra a ľudia museli okamžite odísť.

Ako spomína miestny rodák a pamätník Ján Dudič, dedinčania sa nechceli vzdať svojich príbytkov a majetku, preto vojaci začali aj za použitia streľby domy podpaľovať. "Ľudia nemali inú možnosť, ako opustiť svoj domov. Kto mal kone a povoz, naložil nevyhnutné veci, tí, čo nemali, zobrali iba to, čo na seba obliekli alebo uniesli na chrbte," priblížil pre TASR. Nemci následne pokračovali v ničení domov a budov.

"Vypálených bolo 112 domov, zničili aj gréckokatolícky kostol a kaštieľ v miestnom parku, obec bola na 95 percent zničená," dodal Dudič. Ľudia odišli do okolitých dedín, časť sa ukryla v blízkych lesoch, kde si postavili provizórne bunkre, v ktorých museli prežiť v zime a snehu. Tí, ktorí odišli do dargovských lesov, boli priamo v ohni bojov o priesmyk, jedným z nich bol aj vtedy 11-ročný Ján Dudič.

"Dovolím si povedať, že sme prežili iba zázrakom. Stovky delostreleckých granátov a mín padalo vedľa bunkra. Aj moja rodina tu prežila, v bunkri žilo 14 ľudí zo štyroch rodín," priblížil dnes 85-ročný pamätník. Dodal, že ešte pred začiatkom bojov sa v ich bunkri manželskému páru z Dargova dokonca narodilo dievčatko.

Ťažké a krvavé boje s veľkým počtom obetí v tejto oblasti trvali sedem týždňov, od 9. decembra do 18. januára. Straty, ktoré utrpela Červená armáda, sa odhadujú na 20.000 padlých, ranených a nezvestných. Zničený Bačkov sa dočkal oslobodenia v prvej polovici decembra 1944.

Ľudia, ktorí sa následne vracali domov, boli po návrate zhrození. "Na miestach, kde stáli ich domy a hospodárske objekty, boli iba ruiny, niektoré domy boli zrovnané so zemou. Obec bola totálne zničená nielen jej vypálením ešte pred príchodom frontu, ale aj v dôsledku ťažkých bojov, keď množstvo delostreleckých granátov, mín, bômb a rôznych striel dopadalo z oboch strán aj do priestoru obce," uviedol Dudič.

Súčasťou desivého obrazu bolo množstvo zničenej vojenskej techniky, rôzne zbrane aj mŕtve telá padlých vojakov v okolí. Život ľuďom sťažovali dlhý čas aj ukryté míny a nevybuchnutá munícia v okolí, ktoré si ešte aj po vojne vyžiadali viacero obetí vrátane detí.

Postupne si Bačkovčania začali budovať príbytky, najprv len provizórne, a v obci sa obnovoval normálny život. Pri výstavbe nových domov pomohol štát s finančnou pomocou. Nová cesta a ulice pritom zmenili pôvodný charakter dediny. V súčasnosti má Bačkov 725 obyvateľov.

Dargovský priesmyk počas druhej svetovej vojny

Onderkova Skala: Povesť

V dávnych časoch sa v blízkych Slanskych vrchoch nad dedinkou Bačkov, usalašili zbojníci. Nebolo to bez príčiny. Na dvoch vŕškoch v horách sa vypínali dva hrady v ktorých žili páni, ktorí zdierali tunajší ľud tak, že mnohí nemali čo dať deťom do úst, hoci na pánskom dreli od svitu do mrku. Mladí ľudia začali utekať do hôr a vytvorili zbojnícku družinu, aby sa pomstili pánom za ich neľudské správanie k chudobným poddaným .

V zbojníckej družine vynikal zbojnícky kapitán, ktorý sa volal Onderko. V blízkej dedinke pod horami v Bačkove žila krásna dievčina Anička. Bola nielen krásna, ale aj šikovná a pracovitá. Svoju robotu si všade dobre zastala. Bola to dcéra bačkovskeho krčmára. Anička pomáhala otcovi kde bolo treba. Pripravovala dobroty pre hostí a keď bolo treba ich aj obslúžila.

Zbojník Onderko so svojou družinou sa často zastavil v bačkovskej krčme, aby sa tu posilnili a zabavili. Zbojník Onderko od prvej chvíle, ako zbadal Aničku sa do nej zaľúbil. Aj Aničke sa páčil urastený a rúči mládenec a páčil sa aj kŕčmárovi, Aničkinmu otcovi. Zbojník Onderko, keď bolo treba pomáhal so svojou družinou krčmárovi, ale pomáhal aj v Bačkove ľuďom, ktorí to potrebovali. Preto si ho obľúbili najmä úbohí poddaní, ktorých neraz zachránil od potupného trestu , keď pre chorobu nenastúpili na panské a hrozil im dereš, palicovanie.

To sa nepáčilo zemepánovi neľútostnému hradnému pánovi, ktorý si zaumienil, že zbojníkov a ich vodcu Onderka dá zlapať a prísne ich potrestá. Zbojníci, boli, preto stále na úteku, prenasledovali ich pánski drábi, nielen z dvoch bačkovských hradov, ale na pomoc im prichádzali aj kráľovskí vojaci. Ale zbojníci sa nebáli a neraz im vystrojili také beťárstva, ktoré pánov ešte viac rozzúrili a ešte viac robili všetko preto, aby zbojníkov dostali a mohli by sa im za ich činy pomstiť.

Onderko preto vymyslel na drábov ďalšie huncústvo, ktoré ich malo poriadne popliesť. Svojho krásneho vranika si dal podkuť naopak. Takže keď išiel k svojej Aničke, stopy ukazovali, že ide od svojej milej. Dlho, veľmi dlho sa mu takto darilo klamať drábov aj nemilosrdných pánov. Až raz ho zradil kamarát, ktorý mu krásnu Aničku závidel. A tak drábi začali nahánačku a milého zbojníka Onderka, hlboko v horách obkľúčili.

Onderko sa ocitol na skale a všade dookola boli drábi a vojsko. Zbojník Onderko zaviazal vraníkovi aj sebe oči šatkou a skočil do priepasti. Zbojník Onderko zasa oklamal drábov a vojakov vtedajších hradných pánov, Tí sa už tešili, ako sa mu pomstia, ako ho budú mučiť. Skokom do priepasti im znovu unikol a to navždy. Odvtedy sa skala z ktorej skočil zbojník Onderko volá „Onderková skala.

Onderková milá, Anička veľmi smútila za milým a do roka a do dňa od žiaľu zomrela. Bačkovski poddaní po smrti zbojníka Onderka, stratili svojho ochrancu. Netrvalo však dlho a na hrad prišli noví hradní páni, ktorí boli omnoho spravodlivejší a tak sa aj po smrti zbojníka Onderka začalo žiť poddaným pod Onderkovou skalou lepšie. Ale ešte dlho predlho spomínali ľudia v Bačkove na zbojníka, ktorý ľuďom pomáhal a uľahčoval im život, keď krutí hradní páni nemali s nimi zľutovanie.

Na mieste, kde skočil Onderko už stáročia v noci stále počuť kvílenie a plač, ktorý sa silno ozýva v tunajších skalách. Hovorí sa, že to Anička hľadá svojho milého. Táto povesť sa šírila ústne medzi ľudom pod Onderkovou skalou v obci Bačkov. Starší ľudia ju rozprávali pri priadkách a páraní peria. Deti sa vtedy od strachu skrývali pod stolom. Tato povesť je o Onderkovi zbojníkovi, ktorý bol známy v širokom okolí bačkovských hradov.

Na Onderkovú skalu, hoci tam nevedie turistický chodník, je krásna vychádzka a zo skaly prekrásny výhľad na široké okolie. Autor: Bc.

Kaštieľ v Bačkove

Kedysi opevnený kaštieľ, dnes už iba ruiny, sa nachádza priamo v obci Bačkov. Postavený bol zrejme už v 14. storočí. Jeho súčasťou bol rímskokatolícky kostol. Z hospodárskych objektov panstva mali najväčší význam mlyny. V roku 1670 stáli v obci dva vodné mlyny s dvoma mlynskými kameňmi, jeden bol postavený priamo pri kaštieli.

Kaštieľ aj kostol, boli vo vojne čiastočne zničené. Obec bola Nemcami úplne vypálená. Stavebného materiálu na výstavbu nových domov bolo málo a tak to, čo ešte zostalo z kaštieľa, rozobrali občania aj napriek tomu, že staručké barónky ešte v kaštieli žili približne do r. 1964.

tags: #greckokatolicky #chram #backov