Úcta k Najsvätejšiemu Ježišovmu Srdcu má v Cirkvi svoju tradíciu. Novoveká forma úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu je spojená s francúzskou sväticou Margitou Máriou Alacoque (1647 - 1690). Spoločenstvo Najsvätejšieho Srdca Ježišovho je duchovné spoločenstvo živých i zosnulých ctiteľov Ježišovho srdca, podľa starobylej cirkevnej tradície a podľa novovekej formy francúzskej svätice Margity Márie Alacoque (1647 - 1690). Celkovým cieľom spoločenstva je oslava Pána Boha a posväcovanie seba i sveta, a to najmä čnostným kresťanským životom podľa vzoru Bohočloveka - Ježiša Krista.
Dnes je úcta k Božskému Srdcu trvalou súčasťou liturgickej praxe a ľudovej zbožnosti aj v mnohých východných cirkvách, medzi nimi aj našej gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Ako sa dospelo k tomuto dnešnému stavu? História.
Čo sa týka byzantsko-slovanského obradu, história je nasledovná. V Ríme už v roku 1892 bol schválený text akatistu, teda hymnickej pobožnosti, typickej pre byzantský obrad, venovaný úcte Božského Srdca. V roku 1903 boli schválené aj ostatné liturgické časti. Ordinariát susednej Ľvovskej metropolie schválil pobožnosť k Božskému Srdcu v roku 1903 a 1911. Ordinariát Peremyšľskej eparchie aproboval roku 1922 moleben k úcte Božského Srdca. Podobne tomu bolo aj u neslovanských východných katolíkov. Už od roku 1893 existuje akatist K Božskému Srdcu v gréčtine, ktorý bol neskôr preložený aj do arabčiny. Rumunská verzia vznikla roku 1933 a bola schválená gréckokatolíckym ordinariátom v Oradei.
Metropolita Andrej Šeptyckyj publikoval v roku 1940 dekrét arcibiskupského konzistória na túto tému. Vyslovene v ňom uvádza: „Nasledujúc príklad latinskej cirkvi, aj my zavádzame, vychádzajúc z už existujúceho zvyku, sviatok Božského Srdca. Je pravda, že ani ordinariát, ani biskup, ani arcibiskupské konzistórium nemôžu zavádzať nové sviatky, ale majú právomoc neprekážať tým, ktoré boli zavedené zvykom. V tomto zmysle aj naše arcibiskupské konzistórium môže mlčky schváliť prax, ktorá je už zavedená v kláštoroch Rádu svätého Bazila a v mnohých farských chrámoch.“
V Ríme bol schválený nový formulár sviatku v staroslovienčine v roku 1944-45. Nepoužíva sa v ňom označenie „Božské Srdce“ a vynecháva sa aj zmienka o zjaveniach sv. Margite Márii Alacoque. Súčasne sa prikazuje svätiť tento sviatok v piatok po druhej nedeli po zoslaní Svätého Ducha.
K histórii úcty Božského Srdca patrí aj skutočnosť, že pápež Pius XI. 22. februára 1936 schválil nasledovný úmysel apoštolátu modlitby: „Aby sa úcta k Božskému Srdcu rozšírila aj v rozsiahlych oblastiach Ruska.“ Na druhej strane aj horliví vyznávači úcty Božského Srdca z radu východných katolíkov zoči-voči už zavedenému zvyku si kládli otázku, či tento zvyk treba pokladať za výsledok latinizácie, protirečiaci pravej tradícii východnej cirkvi, alebo je treba tento kult všemožne podporovať. Aj medzi skutočnými znalcami sa totiž na túto tému vyskytujú často veľmi protichodné mienky.
Postoje nezjednotených kresťanov, zvlášť pravoslávnych, sú tiež nejednotné. Niektorí grécki autori vidia v úcte Božského Srdca nebezpečenstvo klaňania sa ľudskej prirodzenosti Krista, oddeľujúc ju od Božskej a vystavujúc sa tak bludu nestorianizmu.
Šarišské Čierne a jeho Gréckokatolícky Chrám
Šarišské Čierne leží v Nízkych Beskydách v pramennej oblasti potoka Jarek, ústiaceho do Ondavy. Mierne členitý povrch chotára s hladko modelovanými svahmi tvoria flyšové súvrstvia, štvrtohorné náplavy a svahové hliny. Prevláda les s porastom buka a brezy.
Prvá písomná zmienka o dedine Čierne pochádza z roku 1414 ako súčasť panstva Makovica. Z iných písomných prameňov je zrejmé, že dedinu Čierne založili usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva v polovici 14. storočia. Na prelome 15. a 16. storočia sa na toto územie prisťahovalo rusínske obyvateľstvo. Začiatkom 17. storočia bolo Čierne pomerne veľkou dedinou s chrámom, farou a mlynom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec a dobytka.
Prvá zmienka o chráme je ešte z roku 1492. Drevený chrám Narodenia presvätej Bohorodičky pochádzal z roku 1592 a s najväčšou pravdepodobnosťou stál v strede dediny na pravej strane potoka Jarek /v dnešnom ponímaní oproti dnešnému chrámu z druhej strany potoka/. Tento chrám mal dva zvony a strieborný kalich. Fara sa prvýkrát spomína až v 1618 roku.
V polovici 18. storočia bol pôvodný drevený chrám v nevyhovujúcom stave, preto bolo rozhodnuté postaviť nový. Zo slov niektorých starších občanov, chrám vyhorel. Stavba sa začala realizovať v roku 1765 na existujúcom cintoríne a to tak, že svätyňa bola murovaná a loď chrámu, pritvor /babinec/ a zvonica stojaca pri chráme boli drevené. V súčasnosti sa z neho zachovala len murovaná časť, vnímaná ako kaplnka Pokrova /ochrany/ presvätej Bohorodičky.
V roku 1932 sa realizovala stavba nového, murovaného chrámu na novom mieste v strede dediny. Je to jednoloďová stavba s vežou. Štvorradový ikonostas oddeľujúci svätyňu od lode chrámu bol napísaný a osadený až v roku 1997 akademickým maliarom Michalom Zdraveckým.
V roku 1939 bola postavená aj farská budova vďaka štátnej pomoci. V roku 1937 boli vo farnosti Ľudové misie. Vzniklo ružencové spoločenstvo a tiež spoločenstvo Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
Po vojne, v roku 1950, gréckokatolícky kňaz, Aurel Mihalič, neprijal ponuku na prestup do Pravoslávnej cirkvi. Od tej doby až do roku 1968 bola farnosť v Šarišskom Čiernom spravovaná pravoslávnymi kňazmi. Chrám i fara boli v ich vlastníctve. Po pohnutom roku 1968 väčšina veriacich zostala členmi Pravoslávnej cirkvi. Od roku 1972, hoc chrám aj fara boli stále vo vlastníctve pravoslávnych, bolo dovolené sláviť v chráme gréckokatolíkom sväté liturgie. V tomto období sa kňazi susedných farností podieľali na slávení v Šarišskom Čiernom.
Farnosť Šarišské Čierne bola od roku 1990 spravovaná kňazom zo susednej farnosti v Andrejovej. Prvým, vlastným kňazom pre farnosť, po šesťdesiatich rokoch, bol ustanovený za farára o. Alfonz Bocko v roku 2009. V rokoch 2012 až 2016 bola zrekonštruovaná pôvodná farská budova. 29. apríla 2016 bola posvätená Mons. Jánom Babjakom SJ, prešovským arcibiskupom a metropolitom. V tom istom roku, po 76 rokoch, bol ustanovený pre farské spoločenstvo v Šarišskom Čiernom o. Martin Krajňák, kňaz bývajúci so svojou rodinou spolu so svojimi veriacimi vo farnosti na zrekonštruovanej fare.
Úcta k Božskému Srdcu Ježišovmu bola v cirkvi prítomná aj pred narodením Margity Márie Alacoque, ale nebola natoľko populárnou, rozšírenou. Zjavenia, ktoré prijala a komunikovala Alacoque, vyústili do tradície deviatich prvých piatkov či k ustanoveniu liturgickej slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho zaviedol pre celú Cirkev pápež Pius IX. v roku 1856. V roku 1956 vyšla encyklika pápeža Pia XII. Haurietas Aquas, v ktorej podáva teologické zdôvodnenie úcty Najsvätejšieho Ježišovho Srdca. Pius XII. Úctou k Božskému Srdcu Ježišovmu ďakujeme Bohu za nezaslúženú lásku, ktorou zahrnul ľudstvo, keď sa stal človekom, zamiloval si ľudí a obetoval sa za nich.
Zo zjavení sv. Margity, ktoré opísala vo svojich zápiskoch, sa časom ustálilo dvanásť prisľúbení Božského Srdca, z ktorých najznámejšie je: „Všetkým, ktorí pristúpia k svätému prijímaniu na prvý piatok počas deviatich mesiacov nepretržite po sebe, sľubujem milosť pokánia pri zomieraní - nezomrú v nemilosti, ani bez sviatostí. Moje srdce im bude bezpečným útočišťom v posledných chvíľach života.“
Členovia spoločenstva sa usilujú sláviť sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho zvláštnou pobožnosťou a prijímaním sviatostí. Na prvý piatok mesiaca sa zúčastňujú svätej omše a prijímajú sväté prijímanie. Každý člen sa denne pomodlí Otče náš, Zdravas' Mária a Verím v Boha s prosbou: „Najsvätejšie Srdce Ježišovo daj, aby som ťa vždy viac a viac miloval.“
Spoločenstvo Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Detve bolo založené farárom Štefanom Pitrofom 16. marca 1890. Spoločenstvo v Detve bolo obnovené 30. januára 2001 a jeho koordinátorom je spoločenstvo vo Farnosti Litava. V roku 2016 diecézny biskup Marián Chovanec vyhlásil Farnosť Litavu s jej farským Kostolom sv. Margity Antiochijskej za pútnické miesto a stredisko úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v Banskobystrickej diecéze.
Moleben k najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu a Svätá božská liturgia
tags: #greckokatolicky #chram #najsvatejsieho #srdca #jezisovho