Gréckokatolícky Chrám Svätého Petra a Pavla v Košiciach: História a Význam

Košický kraj sa rozkladá v juhovýchodnej časti Slovenska a je tvorený Východoslovenskou nížinou a horským systémom Spišsko-gemerský kras. Na jeho území sa rozprestierajú štyri historické regióny: Abov, Gemer, Spiš a Zemplín. Kraj má rozlohu 6 754,33 km² a je domovom pre 782 216 obyvateľov (k 1. januáru 2021). Je významný svojou hutníckou, chemickou, elektrotechnickou, strojárskou a poľnohospodárskou produkciou. Na území Košického kraja sa rozprestiera aj Košický samosprávny kraj (KSK).

Severovýchod Uhorska predstavoval od stredoveku hraničnú oblasť, kde sa stretávali východná a západná cirkevná tradícia. Zároveň išlo o región s výraznou etnickou heterogenitou. Náboženský a duchovný vývoj od reformácie prebiehal v podmienkach konfrontácie Katolíckej cirkvi latinského i byzantsko-slovanského obradu a dvoch dominantných protestantských konfesií.

Dnes majú na území KSK svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza (20 farností), Rožňavská diecéza (34 farností) a Košická arcidiecéza (153 farností). Gréckokatolícke farnosti patria pod Košickú eparchiu, ktorú vedie arcibiskup Cyril Vasiľ. Reformovaná kresťanská cirkev má v Košickom kraji dôležité postavenie najmä v oblastiach s výraznou maďarskou menšinou. Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Košickom kraji organizovaná v rámci Rimavského seniorátu, Gemerského, Košického, Šarišsko-zemplínskeho a Tatranského seniorátu. Pravoslávne cirkevné obce kraja patria pod Michalovsko-košickú eparchiu, na ktorej čele stojí arcibiskup Juraj (Rudolf Jiří Stránský).

V Košickom kraji dominujú rímskokatolíci (48,39 percenta), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta), kalvíni (4,82 percenta), luteráni (3,76 percenta) a pravoslávni (1,91 percenta). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania. V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov.

Kraj má pestré národnostné zloženie, čo má vplyv na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov.

Veľmi pozoruhodné je, že len v šiestich zo 440 obcí Košického kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám:

• Košice-okolie (4): Kecerovský Lipovec, Mudrovce, Trsťany, Vtáčkovce
• Michalovce (2): Budince, Krásnovce

Počet a podiel kostolov podľa denominácií:

• rímskokatolícke kostoly: 381 (47,86 percenta)
• gréckokatolícke chrámy: 157 (19,72 percenta)
• kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 150 (18,84 percenta)
• evanjelické kostoly: 71 (8,92 percenta)
• pravoslávne chrámy: 37 (4,65 percenta)

Významné kostoly v Košiciach

V Košiciach sa nachádza niekoľko významných kostolov, ktoré sú dôležité pre kultúrne dedičstvo mesta. Medzi ne patria:

• Dóm svätej Alžbety
• Kostol Nanebovzatia Panny Márie
• Kaplnka svätého Michala
• Kostol svätého Antona Paduánskeho
• Františkánsky Kostol Najsvätejšej Trojice
• Premonštránsky Kostol svätého Michala archanjela
• Uršulínsky Kostol svätého Ducha
• Kalvínsky kostol
• Kostol Sedembolestnej Panny Márie
• Evanjelický kostol
• Ortodoxná synagóga
• Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky
• Kostol Božského Srdca Ježišovho
• Kostol Krista kráľa
• Kostol Kráľovnej pokoja
• Kostol svätých košických mučeníkov
• Kostol svätého Ondreja
• Kostol svätého Gorazda a spoločníkov
• Gréckokatolícky chrám Božej Múdrosti
• Gréckokatolícky chrám svätého Petra a Pavla
• Kostol Svätej Rodiny
• Kostol Božieho Milosrdenstva

V meste sa nachádza aj gréckokatolícky chrám svätého Petra a Pavla. Pôvodne gotický kostol bol postavený koncom 13. storočia talianskymi majstrami. Na príbuznosť s košickým Dómom sv. Alžbety poukazuje do dnešného dňa zachovaná svätyňa z dávneho kostola (bočná loď súčasného kostola) s krásnou gotickou klenbou. V 15. storočí bol kostol prestavaný. V druhej tretine 20. storočia rozšírený a dispozične zmenený. V roku 1942 bol kostol zväčšený o južnú loď (os kostola sa tak presunula severojužným smerom). V 80-tych rokoch 20. storočia bol kostol kompletne zrekonštruovaný. 11. 1994 bol kostol slávnostne konsekrovaný Mons. 06. 1996 sa v kostole konala slávnosť pri príležitosti 1. výročia návštevy Svätého Otca Jána Pavla II. 06. 2005 sa pri príležitosti 10. výročia návštevy Svätého Otca pápeža Jána Pavla II. 07. 2006 bola vo farnosti Košice-Barca veľká slávnosť pri príležitosti odhalenia a požehnania pamätníka Svätého Otca pápeža Jána Pavla II.

V cerkvi sv. apoštolov Petra a Pavla v Kojšove sa 24. júna konala pri príležitosti 650. výročia obce a 50. výročia obnovenia Gréckokatolíckej cirkvi v obci Kojšov odpustová slávnosť, pri ktorej preosvietený vladyka Milan Chautur CSsR, košický eparchiálny biskup posvätil zreštaurovaný ikonostas. Vladyka Milan vo svojej kázni veriacim pripomenul postavy svätých apoštolov Petra a Pavla. Slávnosť bola ukončená myrovaním a sprievodom okolo chrámu, pri ktorom sa čítali evanjeliá z historického evanjeliára, ktorý svojho času pri apoštolskej návšteve Slovenska držal v rukách svätý Ján Pavol II.

Svätí Peter a Pavol sú dvaja najvýznamnejší apoštoli, ktorých predkovia nazývali apoštolskými kniežatami. Niektorí kresťanskí myslitelia ich pravidelne spájajú a spoločne ich uctievajú. Peter, brat apoštola Andreja, sa volal pôvodným menom Šimon. Pochádzal z galilejského mestečka Betsaida a bol rybárom. V čase Ježišovho pôsobenia býval v Kafarnaume pri Genezaretskom jazere. Ježiš dobre poznal i Petrove slabosti.

Pavol bol Izraelita z Benjamínovho rodu a pôvodne sa volal Šavol. Pochádzal z Tarzu (dnešné Turecko). Bol to dôslednou osobnosťou, ktorá sa nezastavila na polceste. Prvá skúška prišla hneď po obrátení v Damasku. Ježiša a dokazuje o ňom, že je Božím Synom a sľúbeným Mesiášom. V Jeruzaleme bol Pavol dva týždne Petrovým hosťom. Pavlova horlivosť. zabiť. do rodného Tarzu. to nielen medzi Židmi, ale aj medzi pohanmi. sýrskeho veľkomesta rozumného a duchovne hlboko založeného Barnabáša. priviedol ho z Tarzu do Antiochie. s úspechom. blahozvesti medzi pohanskými národmi. činností. Barnabáš sa mu ochotne a s uznaním podriaďuje. terajšími dopravnými možnosťami.

Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky v Košiciach sa zriadením exarchátu stal katedrálou košického apoštolského exarchu a neskôr aj košického eparchiálneho biskupa. Tu sa 2. marca 1997 vladyka Milan Chautur, CSsR ujal svojho úradu apoštolského exarchu. Dňa 13. apríla 1997, za prítomnosti apoštolského nuncia v SR arcibiskupa Luigiho Dossenu a biskupov zo Slovenska i zahraničia, sa v katedrále konala slávnostná intronizácia prvého exarchu, vladyku Milana Chautura, CSsR. Tu bol 18. Patrónmi biskupstva sú sv. Cyril a Metod, ktorí boli vyhlásení dňa 5.

Na území eparchie sa nachádza sedem pútnických miest:

• Klokočov (Zosnutie presvätej Bohorodičky)
• Košice (Narodenie presvätej Bohorodičky)
• Michalovce (Zostúpenie Svätého Ducha)
• Sečovce (sv. Cyril a Metod)
• Trebišov (Kristus Kráľ)
• Slovinky (sv. veľkomučeník Juraj)
• Veľké Kapušany (bl. hieromučeník P. P.)

Dňa 1. septembra 1997 bol posvätený dom pre dočasný exarchátny úrad na Dominikánskom nám. 13 v Košiciach. Dňa 4. Na základe kánonu 191 §1 a §2 CCEO ustanovil vladyka Milan, prvý košický exarcha, dňa 1. 10. 1999 Gréckokatolícky exarchátny súd v Košiciach.

Takmer presne po jedenástich rokoch od vyhlásenia Košického apoštolského exarchátu sa v pondelok 18. februára 2008 udiala v tejto mladej miestnej cirkvi ďalšia cirkevno-právna zmena. Za účasti J. Em. Kardinála Leonarda Sandriho, prefekta Kongregácie pre východné cirkví bol košický exarchát povýšený na eparchiu a vladyka Milan Chautur uvedený do úradu prvého košického eparchiálneho biskupa. Nové hierarchické usporiadanie Gréckokatolíckej cirkvi sa udialo z vôle Svätého Otca Benedikta XVI., ktorý apoštolskou konštitúciou Qui successimus (Ako nástupcovia) z 30.

Dňa 24. júna 2021 pápež František prijal zrieknutie sa pastoračného riadenia Košickej eparchie predložené vladykom Milanom Chauturom CSsR a menoval za košického eparchiálneho biskupa vladyku Cyrila Vasiľa SJ, dovtedajšieho apoštolského administrátora sede plena Košickej eparchie, pričom mu ponechal titul arcibiskup. V nedeľu 4. júla 2021 v predvečer sviatku apoštolom rovných sv.

Z celkového počtu obyvateľov žijúcich na území Košickej eparchie, tvorí komunita gréckokatolíkov približne 9,5 percenta, vyjadrené v číslach podľa sčítania obyvateľov v roku 2021 bol celkový počet obyvateľov v Košickom kraji 782 216, z ktorých sa 74 240 hlásilo ku Gréckokatolíckej cirkvi.

V súčasnosti (k 31.1.2022) je Košická eparchia spoločenstvom približne 75 tisíc gréckokatolíkov žijúcich v 98 farnostiach, siedmich protopresbyterátoch (dekanátoch), 17 mestách, 440 obciach, o ktorých sa stará 174 kňazov, z ktorých sú 16 rehoľníci, 3 mnísi, 13 dôchodcovia, 9 vykonávajú pastoračnú službu v zahraničí a 3 pôsobia v Ordinariáte OS a OZ SR. Na území eparchie pôsobí v niekoľkých rehoľných domoch aj 31 rehoľných sestier. Na kňazstvo sa pripravuje 25 seminaristov.

Od roku 1997 bolo na území Košickej eparchie zriadených 18 farností, posvätených 26 nových chrámov a 21 nových farských budov. Kláštorný chrám Zostúpenia svätého Ducha v Michalovciach, kde sú uložené ostatky blahoslaveného Metoda Dominika Trčku CSsR, bol v roku 2012 povýšený na „baziliku minor.“ Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky v Klokočove, v najvýznamnejšom pútnickom mieste Košicke eparchie, ktoré si v roku 2020 pripomenulo 350. výročie od zázračného slzenia ikony Presvätej Bohorodičky, bol v roku 2020 spojený duchovným putom s rímskou pápežskou bazilikou Santa Maria Maggiore.

V deň sviatku Zvestovania Presvätej Bohorodičke 25. marca 2021 bol v celej Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku vyhlásený nový mariánsky sviatok s titulom Pamiatka zázračnej klokočovskej ikony Presvätej Bohorodičky, patrónky Zemplína. Zároveň bola klokočovská Bohorodička vyhlásená za patrónku východoslovenského regiónu, ktorý sa historicky nazýva Zemplín. Nový sviatok sa bude sláviť každoročne prvú nedeľu v mesiaci október. V prípade, že na prvú nedeľu pripadne dátum 1. október, čo je sviatok Pokrova - Ochrany Presvätej Bohorodičky, liturgická spomienka klokočovskej ikony sa bude sláviť nasledujúcu nedeľu.

Na sviatok sv. apoštolov Petra a Pavla na svätej omši, ktorej predsedal pápež František v Bazilike sv. Petra, bola vystavená aj ikona Klokočovskej Bohorodičky. V ten deň zároveň pápež požehnal aj korunky, ktorými bol klokočovský obraz korunovaný počas návštevy Svätého Otca Františka v Prešove v septembri 2021.

Sakrálne pamiatky a pútnické miesta na východnom Slovensku:

• Dóm svätej Alžbety v Košiciach
• Drevený kostolík sv. Paraskievy v Potokoch
• Bazilika narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou
• Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove
• Drevený kostol sv. Michala Archanjela v Šemetkovciach
• Drevený kostolík sv. Mikuláša v Bodružali
• Drevený kostol v Nižnom Komárniku
• Drevený kostolík v Miroli
• Drevený kostolík sv. Kozmu a Damiána vo Vyšnom Komárniku
• Drevený chrám sv. Bazila Veľkého v Krajnom Čiernom
• Drevený kostolík v Hunkovciach

Medzi najvýznamnejšie drevené kostoly patrí:

• Drevený kostolík sv. Mikuláša v Bodružali
• Drevený kostol v Nižnom Komárniku
• Drevený kostolík v Miroli
• Drevený kostolík sv. Kozmu a Damiána vo Vyšnom Komárniku
• Drevený chrám sv. Bazila Veľkého v Krajnom Čiernom
• Drevený kostolík v Hunkovciach
• Drevený kostol sv. Michala Archanjela v Šemetkovciach
• Drevený kostolík sv. Paraskievy v Potokoch

Dóm svätej Alžbety je impozantnou stavbou, ktorá reprezentuje mesto Košice. Tento kostol má prvenstvo nielen v tom, že je najväčším na Slovensku, ale isto aj jedným z najkrajších. Stavba dómu začala koncom 14. storočia a dokončená bola začiatkom 15. storočia. Kostol je zasvätený Alžbete, ako patrónke mesta Košice. Dóm svätej Alžbety je prístupný verejnosti. Konajú sa tu omše v slovenskom a maďarskom jazyku, ale aj v latinčine. Prehliadky niektorých častí kostola ako Žigmundova veža, Kaplnka svätého Michala či Rákociho krypta sa robia za poplatok.

Východný obrad bol na území mesta Košice prítomný počas mnohých stáročí. Dokonca vieme aj o tom, že Košice boli na konci 18. storočia významným mestom gréckokatolíckeho študentstva. Ešte väčšou zaujímavosťou je prítomnosť študentov - mníchov rádu svätého Bazila Veľkého, ľudovo nazývaných baziliáni.

Koncom 18. a v 19. storočí boli Košice centrom gréckokatolíckej tlače, a to vďaka miestnym podnikom Ellingeriana a tlačiarni Karola Werfera. Práve koncom 18. storočia vzniká v Košiciach i vikariát, ktorý sa stal základom dnešného Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva.

Už pred koncom socializmu boli Košice najväčšou gréckokatolíckou farnosťou vo vtedajšom Česko-Slovensku, čo sa týka počtu veriacich. Posledných približne 20 rokov fungovali košickí gréckokatolíci v piatich farnostiach:

• V katedrálnej farnosti Košice - Staré Mesto
• Vo farnosti Košice - Západ, ktorá pokrýva hlavne veriacich na sídliskách Terasa a KVP
• Vo farnosti Košice - Furča, slúžiacej gréckokatolíkom na sídlisku Dargovských hrdinov
• Vo farnosti Košice - Ťahanovce - na rovnomennom sídlisku
• Vo farnosti Presvätej Bohorodičky Ochrankyne v mestskej časti Košice - Nad jazerom

K týmto piatim farnostiam pribudli dekrétmi podpísanými 29. 6. Dekrétom vladyku Cyrila Vasiľa SJ, apoštolského administrátora Košickej eparchie, č. 516/2020, vznikla s účinnosťou od 1. Dekrétom č. 443/2020, s účinnosťou od 1. Prvými farármi nových farností sa stali Martin Mati pre Košice - Sever a Marcel Gajdoš pre Košice - Šaca.

V posledných rokoch sa mesto Košice stáva cieľom migrácie mnohých gréckokatolíkov z východného Slovenska, ale aj študentov a pracujúcich z Ukrajiny, ktorí sa tiež hlásia ku Gréckokatolíckej cirkvi. Aj z tohto dôvodu boli v roku 2020 zriadené v Košiciach dve nové farnosti, aby sa zlepšila pastoračná starostlivosť o gréckokatolíkov v druhom najväčšom meste Slovenska. Zároveň boli v tom istom roku v Košickej eparchii ustanovení aj dvaja noví biskupskí synkeli (vikári).

História Košickej eparchie (nástupkyne Košického apoštolského exarchátu) začína dňom 21. februára 1997. V tento deň boli zverejnené dekréty č. 78/94 a č. 3/97 Kongregácie pre Východné cirkvi, ktoré oznámili, že Svätý Otec Ján Pavol II. ustanovil bulou Ecclesiales communitates nový apoštolský exarchát pre veriacich byzantského obradu so sídlom v Košiciach a za prvého apoštolského exarchu vymenoval vladyku Milana Chautura, CSsR, dovtedajšieho pomocného prešovského biskupa. Územie exarchátu bolo vyčlenené z vtedy jedinej gréckokatolíckej eparchie na území Slovenskej republiky so sídlom v Prešove. Teritoriálne zodpovedá územiu Košického kraja a má rozlohu 6 753 km2.

Dóm svätej Alžbety v Košiciach

Košice okrem nádhernej katedrály lákajú svojich návštevníkov aj ostatnými pamiatkami. Tipy na výlet v Košiciach sme si pre Vás pripravili na našom portáli. A že sa tu sa oplatí ostať na dlhšie, sa presvedčíte sami. Ponúkame Vám ubytovanie v centre Košíc a ubytovanie v blízkosti Dómu svätej Alžbety na našich stránkach.

Svätí Peter a Pavol sú dvaja najvýznamnejší apoštoli. predkovia ich nazývali apoštolskými kniežatami. výnimočné postavenie v apoštolskom zbore a v prvotnej Cirkvi. Niektorí kresťanskí myslitelia, napr. pravidelne spája a spoločne ich uctieva.

Košice 15. marec (TSKE) Strieborné jubileum existencie apoštolského exarchátu oslavujú u gréckokatolíckych susedov v Česku. Apoštolský exarchát pre veriacich byzantského obradu v Českej republike bol zriadený pred 25 rokmi, 15. marca 1996. Samotné oslavy 25. výročia exarchátu sa v katedrále sv. Klimenta uskutočnili v sobotu 13. marca 2021. Slávnostnej liturgii predsedal vladyka Ladislav Hučko a význam tejto udalosti umocnil svojou prítomnosťou aj kardinál Dominik Duka OP.

tags: #greckokatolicky #chram #svateho #petra #a #pavla