Svätý Peter Pavol Gojdič: Životopis

Blahoslavený Pavol Petro Gojdič OSBM alebo Pavel Peter Gojdič sa narodil 17. júla 1888 v Ruských Pekľanoch a zomrel 17. júla 1960 v Leopoldove. Gréckokatolícka cirkev slávi sviatok blaženého hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča 17. júla, na Slovensku 18. júla.

Raný život a štúdiá

Narodil sa v rodine gréckokatolíckeho kňaza Štefana Gojdiča a jeho manželke Anne Gerbery. Pri krste dostal meno Peter. Malý Peter vyrastal v prostredí preniknutom kresťanským humanizmom v kruhu viacerých súrodencov, s ktorými prežil detstvo v Cigeľke, kde jeho otec pôsobil až do konca svojej pastoračnej služby v roku 1928. Ľudovú školu absolvoval v Cigeľke, Bardejove a v Prešove, kde nastúpil na gymnázium.

Býval v internáte sv. Jána Krstiteľa, tzv. Alumneu, a vychovávatelia si všimli jeho usilovnosť, skvelé študijné výsledky, ale aj skromnosť a ochotu pomáhať spolužiakom. Vďaka svojmu nadaniu doučoval spolužiakov a takým spôsobom si aj privyrábal, aby rodičov aspoň sčasti odbremenil z uhrádzania nákladov na štúdium v Prešove. Po maturite v roku 1907 nastúpil na teologické štúdium v Prešove.

Študoval teológiu v Prešove a Budapešti. Jeho profesori Mikuláš Russnák a Jozef Ďulaj rýchlo rozpoznali jeho nadanie a predpoklady na duchovný a intelektuálny rast.

Po skončení štúdia bol 27. augusta 1911 vysvätený za kňaza v katedrále svätého Jána Krstiteľa v Prešove. Sviatosť kňazstva prijal z rúk prešovského biskupa Jána Vályiho. Následne pôsobil v Cigeľke a v Prešove.

Následne sa stal protokolistom a archivárom na biskupskom úrade. Ako kaplán bol poverený duchovnou správou veriacich v Sabinove. 20. júla 1922 vstúpil do Rádu sv. Bazila Veľkého na Černečej Hore pri Mukačeve a následne po obliečke prijal meno Pavol.

Stalo sa tak pre jeho skromnosť, pokoru, túžbu žiť v askéze, a tak slúžiť Pánu Bohu. Božia vôľa však bola iná a tá ho predurčila na vysokú dušpastiersku úlohu v službe biskupa.

Biskupská služba

14. septembra 1926 bol vymenovaný za apoštolského administrátora prešovskej eparchie. Pri svojej inštalácii za administrátora ohlásil program svojho apoštolátu: „S pomocou Božou chcem byť otcom sirôt, pomocníkom chudobných a tešiteľom zarmútených“.

Prvým úradným aktom novovymenovaného administrátora prešovskej eparchie Pavla Gojdiča bolo podpísanie pastierskeho listu z príležitosti 1100. výročia narodenia sv. Cyrila, slovanského apoštola. Tak začína svoju činnosť v duchu slovanských apoštolov. Vždy verný Rímu tak, ako oni.

7. marca 1927 bol ustanovený za titulárneho biskupa harpašského. Za biskupa ho 25. marca 1927 v Bazilike sv. Klimenta v Ríme vysvätil križevacký biskup Dionýz Nyáradi, ktorý bol dovtedy aj apoštolským administrátorom prešovským.

Na biskupa bol vysvätený 25. marca 1927 v Bazilike sv. Klementa v Ríme. Biskupmi svätiteľmi boli biskup križevacký o. Dionýz Nyáradi, biskup přemysliansky o. Jozef Kocilovský a biskup z Philadelfie USA o. Konštantín Bohačovský.

Dňa 29. marca 1927 spolu s otcom biskupom Nyáradim boli prijatí na osobnej audiencii Svätým Otcom Piom XI. Pápež daroval biskupovi Pavlovi zlatý kríž, ktorý mu podával so slovami: „Tento kríž je iba slabým symbolom tých veľkých krížov, ktoré na teba zošle Pán Boh, môj synu, v tvojej biskupskej službe.”

Na svoju apoštolskú cestu si zvolil biskupské heslo tohto znenia: „Boh je láska, milujme ho!“ Ako biskup sa zaslúžil o povznesenie duchovného života kňazov a veriacich. Veľmi mu záležalo na správnom slávení bohoslužieb a dodržiavaní cirkevných sviatkov. V dôsledku nových pomerov zriaďoval nové farností ako napr. v Prahe, Bratislave, Levoči a inde.

Vďaka jeho usilovnosti bol postavený v Prešove sirotinec, ktorý zveril sestrám služobniciam. Založil tu aj Gréckokatolícke gymnázium a podporoval aj učiteľskú akadémiu, seminár, internáty. Výrazné boli jeho aktivity v oblasti školstva, čo dokumentovalo založenie Gréckokatolíckeho gymnázia v Prešove v roku 1936.

Všemožne sa staral o vydávanie duchovnej literatúry, čo sa prejavilo vychádzaním časopisu Blahovistnik, ďalej Da prijdet carstvije Tvoje a rôznych modlitebných a knižných titulov, ktoré vychádzali vo vydavateľstve PETRA.

13. apríla 1939 bol menovaný za apoštolského administrátora mukačevskej apoštolskej administratúry na Slovensku. V zložitých podmienkach Slovenského štátu sa jeho osoba stala tŕňom v oku vtedajších vládnych predstaviteľov a preto sám požiadal o abdikáciu. Avšak Rím a vtedajší Svätý Otec naopak ocenil jeho snaženia a abdikáciu nielenže neprijal, ale namiesto nej ho menoval za prešovského sídelného biskupa.

8. augusta 1940 bol v Prešove intronizovaný za sídelného prešovského biskupa a 15. januára 1946 bol potvrdený v jurisdikcii gréckokatolíkov v celom Československu.

Jeho životným dielom bolo založenie eparchiálneho sirotinca v Prešove v roku 1936. Navštevoval chorých, prihováral sa za uväznených. Podporoval chudobných a kláštory. S otcovskou starostlivosťou dbal o duchovný rast kňazov a veriacich. Otec biskup sa vyznačoval veľkou úctou k Eucharistii. Neustále sa posilňoval pre Najsvätejšou Eucharistiou pri adorácii. Taktiež sa každý deň zasväcoval Božskému Srdcu.

Nesmieme zabudnúť aj na jeho veľkú zbožnosť k Panne Márii - vo svojej biskupskej kaplnke mal obraz Klokočovskej Panny Márie, pred ktorým sa dennodenne modlil a porúčal seba i celú eparchiu pod jej ochranu a pomoc.

Prenasledovanie a smrť

Keď sa po roku 1948 KSČ podujala podľa vzoru ZSSR zrušiť gréckokatolícku cirkev na Slovensku, bol vladyka Gojdič počas proticirkevnej akcie tzv. „Prešovský sobor“ 28. apríla 1950 zatknutý a internovaný.

Ďalší sľubný rozvoj náboženského a duchovného života v eparchii, ktorý sa rozvíjal podľa osobného príkladu a horlivosti otca biskupa Petra Gojdiča, bol prerušený jednak vojnovými udalosťami a hlavne nástupom komunistov k moci v roku 1948. Ich ideologické smerovanie predurčovalo boj zvlášť proti gréckokatolíckej cirkvi.

Biskup Gojdič odmietol komunistickou stranou a štátnou mocou podporovanú snahu o prestup gréckokatolíkov na pravoslávie, hoci vedel, že sa tým sám vystaví prenasledovaniu a väzeniu, ba aj smrti. Postupne ho izolovali od duchovenstva a veriacich.

Pri smutne známych okolnostiach Prešovského soboru 28. apríla 1950, ktorým bola Gréckokatolícka cirkev postavená mimo zákona a zároveň zakázaná jej činnosť, bol biskup Pavol Gojdič zatknutý a internovaný. Začína sa jeho krížová cesta mnohými väznicami bývalého Československa, z ktorých ho oslobodila až smrť.

Vo vykonštruovanom procese odsúdili Gojdiča spolu s biskupmi Vojtaššákom a Buzalkom pre vlastizradu na doživotie. 15. januára 1951 rozsudkom Štátneho súdu v Bratislave skončil monstreproces s biskupmi katolíckej cirkvi: Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom.

Prešiel si viacerými komunistickými väznicami, v ktorých bol vystavovaný fyzickému a psychickému nátlaku a mučeniu, bol ponižovaný, musel vykonávať najťažšie a najpodradnejšie práce. Potom nasledovali premiestňovania z jedného väzenia do druhého, ako napr. Praha-Ruzyň, Valdice, Ilava, Leopoldov. Biskup Gojdič bol vystavovaný fyzickému a psychickému nátlaku, bol ponižovaný, musel vykonávať najťažšie a najpodradnejšie práce. Nikdy sa však nežaloval, nevyžadoval výhody. Využíval každú chvíľu k modlitbe a tajne slúžil sv. liturgie.

Za zradu svojej viery mu núkali okamžitú slobodu, ale on to neprijal. Otec biskup Pavol Gojdič sa mohol dostať z ťažkého väzenia na slobodu, ak by zaprel svoju vernosť Cirkvi a Svätému Otcovi. Biskup ich odmietol. Aj v najťažších chvíľach bol odovzdaný do Božej vôle.

Zomrel na následky mučenia a zlého zaobchádzania v leopoldovskej väznici 17. júla 1960, v deň svojich 72. narodenín. Zomrel zaopatrený sviatosťami v deň svojich narodenín krátko po polnoci v Leopoldove. Pochovaný bol bez akýchkoľvek pôct na väzenskom cintoríne v hrobe bez mena, pod väzenským číslom 681.

Očitým svedkom posledných chvíľ jeho života bol jeho spoluväzeň - ošetrovateľ František Ondruška, ktorý o nich zaznamenal jedinečné svedectvo. Potvrdil, že sa splnilo prianie otca biskupa, keď zomrel 17. júla 1960, teda v deň svojich narodenín vo veku 72 rokov vo väzenskej nemocnici v Leopoldove.

Na základe amnestie v roku 1953 vydanej prezidentom A. Zápotockým bol zmenený jeho trest z doživotia na 25 rokov odňatia slobody. Vtedy mal biskup 66 rokov a jeho zdravotný stav sa stále zhoršoval. Ďalšie žiadosti o amnestiu, vzhľadom na už spomínaný zlý zdravotný stav a vek, boli však vždy zamietnuté.

29. októbra 1968 boli jeho telesné pozostatky exhumované a prevezené do Prešova a uložené v kaplnke sv. apoštolov Petra a Pavla. Na príkaz štátnych a straníckych orgánov ich v novembri toho istého roku premiestnili do katedrálnej krypty. Od roku 1990 sú uložené v sarkofágu v kaplnke prešovského gréckokatolíckeho katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa.

Súdne rehabilitovaný bol 27. septembra 1990. Dňa 27. januára 2008 mu bol v Bratislave udelený titul Spravodlivý medzi národmi za nezištnú záchranu židov počas holokaustu. Stal sa tak prvým katolíckym biskupom medzi ocenenými.

V dôsledku uvoľnenia spoločensko-politických pomerov v Československu v roku 1968 štátne orgány po mnohých prieťahoch dovolili exhumáciu telesných pozostatkov otca biskupa Gojdiča. Samotná exhumácia sa na leopoldovskom cintoríne uskutočnila 29. októbra 1968 s následným prevezením telesných pozostatkov do Prešova. Rozhodnutím normalizačných úradov po sovietskej okupácii museli byť premiestnené do krypty gréckokatolíckeho Katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Od 15. mája 1990 sa nachádzajú v kaplnke katedrály v sarkofágu.

Pri svojej historickej návšteve Slovenska sa Svätý Otec Ján Pavol II. počas návštevy Prešova pomodlil pri hrobe tohto biskupa - mučeníka v kaplnke katedrálneho chrámu. 17. júla 1998 bola v kaplnke Gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove oficiálne otvorená diecézna fáza procesu blahorečenia biskupa Pavla Gojdiča.

Blahorečenie

4. novembra 2001 bol Pavol Petro Gojdič pápežom Jánom Pavlom II. na námestí sv. Petra vyhlásený za blahoslaveného. Biskup Pavol Gojdič bol 4. novembra 2001 Svätým Otcom Jánom Pavlom II. blahorečený.

Prvé snahy o beatifikáciu Pavla Petra Gojdiča boli začaté za „veľkou mlákou“ keďže v Československu vládol totalitný režim, ktorý bránil slobode Cirkvi. Kauzu vladyku Gojdiča iniciovala Pittsburská metropolia v Spojených štátoch amerických, ktorá v roku 1983 adresovala do Ríma podnet na proces beatifikácie biskupov Pavla Petra Gojdiča OSBM, Teodora Romžu a Vasiľa Hopka. Kongregácia pre kauzy svätých vydala na žiadosť Pittsburskej metropolie Nihil obstat (niet námietok) na započatie procesu ich beatifikácie.

V deň 110. výročia narodenia biskupa Pavla Petra Gojdiča 17. júla 1998 v kaplnke biskupskej rezidencie v Prešove bola oficiálne otvorená eparchiálna fáza procesu blahorečenia otca biskupa. Pre práce v tejto kauze bol vymenovaný postulátor, gréckokatolícky kňaz Ján Krehlík a taktiež boli zriadené aj tri komisie - právnická, historická a teologická. Komisia historická sústredila a vyhodnotila všetky materiály, ktoré sa zachovali o osobe vladyku Pavla. Komisia teológov ich preskúmala z teologického pohľadu, či sa v nich nenachádza niečo proti viere.

Zavŕšenie všetkých námah práce jednotlivých komisií a modlitieb veriacich sa udialo slávnostnou beatifikáciou a to 4. novembra 2001 v Ríme, kedy Svätý Otec Ján Pavol II. vyhlásil biskupa Pavla Petra Gojdiča OSBM za blahoslaveného a spolu s ním aj rehoľného kňaza-redemptoristu Metoda Dominika Trčku CSsR.

Na beatifikáciu do Ríma prišlo zo Slovenska približne 5 000 veriacich. Oficiálny program púte začal už deň predtým 3. novembra v sobotu popoludní v bazilike svätého Klimenta (v nej bol Pavel Gojdič 25. marca 1927 konsekrovaný za biskupa) svätou liturgiou. Samotná slávnosť blahorečenia sa konala už spomínaného 4. novembra v nedeľu na Svätopeterskom námestí vo Vatikáne.

Svätý Otec Ján Pavol II. vo svojej homílii okrem iného o dvoch gréckokatolíckych blahoslavených zo Slovenska povedal: „Obaja v obetavej a hrdinskej službe Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, prešli tými istými trápeniami v dôsledku svojej vernosti Evanjeliu a Petrovmu nástupcovi, a teraz im spolu prináleží koruna slávy. ... Po tom, čo komunistický režim postavil gréckokatolícku cirkev mimo zákon, bol zatknutý a uväznený.

Slávenie eucharistie koncelebrovalo so Svätým Otcom 50 biskupov. V ten istý deň popoludní o 16:00 sa uskutočnila svätá liturgia v cirkevno-slovanskom jazyku v bazilike svätej Praxedy. V pondelok dopoludnia čakala pútnikov audiencia so Svätým Otcom na Námestí sv. Petra. Záver púte patril ďakovnej archijerejskej svätej liturgii v bazilike Santa Maria Maggiore, kde boli pápežom Hadriánom II. r.

Patrón mesta Prešov

Biskup Pavol Gojdič, OSBM (17.07.1888 Ruské Pekľany - 17.07.1960 Leopoldov) sa radí k najvýznamnejším postávam slovenského kresťanského sveta. Celý svoj život staval na láske k Bohu, ktorá sa odzrkadľovala v láske k blížnemu. To konal v duchu svojho biskupského hesla: „Boh je láska, milujme ho!” A s takouto láskou v srdci viedol viac ako štvrťstoročie v neľahkých dobách prešovské gréckokatolícke biskupstvo.

Stalo sa tak v sobotu na archieparchiálnej odpustovej slávnosti v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Metropolita Babjak vyhlásil P.P. Gojdiča za patróna mesta pri príležitosti 130. výročia jeho narodenia. Ide o jedno z výročí prebiehajúceho Jubilejného roka Prešovskej archieparchie.

Slávnosť liturgickým spevom sprevádzal Gréckokatolícky chrámový zbor blahoslaveného P. P. Homíliu ohlásil protosynkel Prešovskej archieparchie Ľubomír Petrík, ktorý zdôraznil, že blahoslavený prešovský biskup mal osobnú skúsenosť s mocou Božej lásky, ktorá má moc aj smrť premeniť na život.

V dekréte, ktorým vladyka Ján na konci slávnosti vyhlásil jedného zo svojich predchodcov na prešovskom biskupskom stolci za patróna mesta Prešov, je okrem iného uvedené: „Dnes, keď si pripomíname 130. výročie jeho narodenia, vedomý si jeho otcovského vzťahu k obyvateľom mesta Prešov a vďačný za príklad jeho svätosti vyhlasujem blahoslaveného hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča OSBM, prešovského biskupa, za patróna Bohom chráneného mesta Prešov. Všetkých obyvateľov mesta Prešov zverujem pod ochranu Presvätej Bohorodičky, na mocný príhovor sv. Jána Krstiteľa, patróna Prešovskej gréckokatolíckej archieparchie a osobitne na príhovor bl. Pavla Petra Gojdiča“.

V sobotu zverejnený dekrét bol prešovským arcibiskupom metropolitom Jánom podpísaný priamo v deň 130. výročia narodenia 17. júla 2018.

„S jeho pomocou bude naše mesto Prešov dozrievať a pomôže to i všetkým obyvateľom mesta. Následne predniesol modlitbu Gojdiča z väzenia a modlitbu k blahoslavenému hieromučeníkovi P. P. Gojdičovi.

Tiež bol posvätený erb Prešovskej archieparchie a prešovského arcibiskupa metropolitu Jána Babjaka s uvedenými rokmi 1818 - 2018, ktoré budú pripomínať 200. výročie zriadenia Prešovskej eparchie.

Počas archijerejskej svätej liturgie zároveň vladyka udelil diakonské svätenie poddiakonovi Erikovi Hrabčákovi, ktorý sa tak stal štrnástym tohtoročným diakonom Prešovskej archieparchie a v nedeľu 22. júla bude vysvätený za kňaza. Slávnosť liturgickým spevom sprevádzal Gréckokatolícky chrámový zbor bl. P. P. Gojdiča.

Spravodlivý medzi národmi

Počas Druhej svetovej vojny sa aktívne zasadzoval za záchranu židov pred deportáciami. 27. januára 2008 mu bol in memoriam udelený titul Spravodlivý medzi národmi za záchranu židovských spoluobčanov počas holokaustu.

Pri príležitosti 7. výročia vzniku samostatného Slovenska bolo na návrh Vlády SR biskupovi Pavlovi Petrovi Gojdičovi udelené štátne vyznamenanie Pribinov kríž I.

Chronológia života

„Boh je láska - milujme ho!“ (biskupské heslo biskupa Gojdiča)

tags: #svaty #peter #pavol #gojdic