Obec Budimír je miestom, kde sa stretáva bohatá história, kultúra a prírodné krásy. V srdci tejto obce sa nachádza **gréckokatolícky kostol**, ktorý je svedkom mnohých udalostí a zmien v priebehu storočí. Tento článok sa zameriava na históriu a vývoj tohto významného sakrálneho objektu.
História obce Budimír
Po roku 1326, keď sa Budimír stal sídlom tamojších feudálnych pánov, sa v obci spomína aj fara. Za vyberania pápežských desiatkov v rokoch 1332 - 1335 bol v Budimíre farárom Filip a budimírska fara sa počítala do drienovského archidiakonátu.
Pôvod a vývoj kostola
Pôvodný budimírsky kostol bol vystavaný na nevysokej vyvýšenine nad vtedajším Veľkým Budimírom (terajšia časť „Fiśerovec“). V dávnejšej minulosti sa v tesnej blízkosti kostola spomína cintorín. Budimír bol sídlom farnosti od stredoveku. Prvým známym budimírskym kňazom bol Filip, ktorý sa v Budimíre spomína v čase vyberania pápežských desiatkov v rokoch 1332 - 1335. Aj na základe tejto informácie je možné predpokladať, že kostol stál v obci už na začiatku 14. storočia. Najstaršie písomné správy o dodnes zachovanom kostole sú z druhej polovice 15. storočia. Vplyvom zmien náboženskej skladby obyvateľstva počas stavovských povstaní došlo tiež k zmene vlastníkov kostola. Zachované záznamy z obdobia rokov 1656 - 1657 a 1721 - 1722 hovoria o tom, že tento, pôvodne katolícky kostol, užívajú kalvíni a luteráni. V nasledujúcich desaťročiach dochádzalo k striedaniu vlastníctva medzi luteránmi a katolíkmi. Striedanie vlastníkov v rozpätí takmer stopäťdesiat rokov je dôkazov rušnej histórie sakrálneho objektu. Po niekoľkonásobnom a dlhodobom striedaní vlastníkov nakoniec kostol v polovici 18. storočia definitívne získali pôvodní vlastníci - katolíci.
Stavebný vývoj
Kostol bol postavený v druhej polovici 15. storočia a zbarokizovaný v roku 1745. Renovovaný bol v rokoch 1878 a 1900. Je to jednoloďový priestor, v jadre gotický, s polygonálne zakončeným presbytériom, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Presbytérium má barokové pruské klenby s medziklenbovými pásmi, ktoré spočívajú na barokových nástenných do priestoru vtiahnutých pilieroch. Pri tomto barokovom zaklenutí bola pôvodná gotická výška presbytéria znížená. Loď mala ešte donedávna rovný strop z roku 1878. Exteriér mal kedysi neoklasicistickú úpravu s farebne tónovanými lizénami a lizénovým rámovaním.
Víťazný oblúk je jediným zachovaným fragmentom pôvodného gotického slohu. Dubové trámy, ako aj rovný strop lode z roku 1878 boli pri oprave v roku 1988 vymenené za strop z keramických tvárnic osadených v nosníkoch z oceľových profilov.
V zmienke o kostole z roku 1666 sa píše, že je to schátraný kamenný kostol.
Zvonice a zvony
Počas prvej svetovej vojny v roku 1916 boli na vojenské účely zrekvirované všetky zvony. Zvonmi sa v minulosti ohlasovali požiare a hroziace nebezpečenstvo počas vojen a živelných pohrôm, znamenala strata zvonov radikálny zásah do tradičného života obce. Zvonmi sa vyzváňalo po úmrtí, ale aj počas silných letných búrok (hlas zvonov vraj napomáhal rozháňať mraky). Súčasné zvony pochádzajú z roku 1922 a 1931.
Rekonštrukcie a úpravy
Častými opravami a úpravami prešiel kostol najmä v 20. storočí. Počas generálnej opravy v roku 1968 bola odstránená vonkajšia fasáda. Zlikvidovalo sa lizénové rámovanie a lizény, ktoré boli farebne tónované. Od opravy v roku 1968 prešiel radikálnymi modernizačnými zásahmi aj interiér. Z pôvodného zariadenia a výzdoby sa do dnešných čias bohužiaľ nič nezachovalo. Rezbárske práce a nástenné maľby sa koncom 20. storočia odstránili.
Pracovníci Archeologického ústavu slovenskej akadémie vied pri sondovaní v 60. rokoch 20. storočia zachytili gotické základy a stropy renesančných a barokových prestavieb.
Obnova sa uskutočnila v roku 1930, 1940, 1968, 1978 a 1988.
Farnosť Budimír
Budimírsky kostol bol farským kostolom asi až do jeho zabavenia protestantmi v 17. storočí. Neskôr zrejme Budimír patril pod farnosť Chabžany. Obnovenie budimírskej farnosti sa datuje do roku 1848. Odvtedy pod farnosť patria filiálky Bretejovce, Janovík a Seniakovce. Do nedávna pod budimírsku farnosť patrili filiálky Chabžany a Beniakovce.
Gréckokatolícka farnosť Košice-Sever
Gréckokatolícka farnosť Košice-Sever má relatívne krátku, no veľmi dynamickú históriu, ktorá je spätá s rozvojom života Gréckokatolíckej cirkvi v Košiciach a širšom regióne východného Slovenska. Samotná farnosť Košice-Sever vznikla až v roku 2020, kedy došlo k reorganizácii gréckokatolíckych farností v meste a jeho okolí. Dňa 29. júna 2020, dekrétom apoštolského administrátora Košickej eparchie, vladyku Cyrila Vasiľa SJ, bola zriadená farnosť Košice-Sever s účinnosťou od 1. júla 2020. Tento krok bol súčasťou širšej reorganizácie farností v Košiciach, ktorých počet sa zvýšil na sedem, čím sa Košice stali skutočným centrom Gréckokatolíckej cirkvi v Strednej Európe.
Farnosť Košice-Sever s filiálkami pokrýva rozsiahle územie: Mestská časť Košice - Sever a obce Košická Belá, Košické Hámre, Kysak, Malá Lodina, Obišovce, Opátka, Rolová Huta - Ružín, časť obce Malá Lodina, Sokoľ, Trebejov, Veľká Lodina, Beniakovce, Družstevná pri Hornáde, Budimír.
Komunitno-pastoračné centrum na Podhradovej dnes slúži nielen na slávenie pravidelných svätých liturgií, ale aj na rôzne komunitné aktivity. Okrem sídliska Podhradová sa sväté liturgie slúžia aj v obciach Budimír a Družstevná pri Hornáde, čím sa farnosť Košice-Sever stáva dôležitým duchovným centrom pre širokú oblasť severovýchodne od Košíc.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu. Nachádza sa na miernej vyvýšenine vo východnej časti obce.
Ďalšie zaujímavosti v Budimíre
V širšom okolí obce existujú vynikajúce podmienky na turistiku, športové a kultúrne vyžitie. Priestory informačného centra sa nachádzajú na 1. poschodí staršieho kaštieľa „Florián“ na „Paradnom dvore“. Oproti kaštieľu sa nachádza historická sýpka, ktorá slúži ako sklad starožitností spoločnosti LinArt, ktorá tu každú 3. sobotu v mesiaci organizuje jednu z najväčších búrz starožitností na Slovensku. Zakaždým tak obec navštevujú stovky nadšencov starožitností, umenia a histórie. Okolie obce a celý región Šariš je bohatý na prírodné bohatstvo pre cestovný ruch. Pohoria Slanské vrchy a Čierna hora poskytujú mnoho možností v každom ročnom období.
V obci sa nachádzajú aj ďalšie historické pamiatky:
- Pôvodne ranogotický farský kostol Povýšenia sv. Kríža z druhej polovice 15. storočia.
- Starý želiarsky domček zo začiatku 19. storočia, ktorý v súčasnosti slúži ako obecné múzeum.
- Panská kúria z prvej polovice 17. storočia postavená v neskororenesačnom slohu v 19. storočí.
- Sýpka postavená v 18. storočí.
- Evanjelický kostol pôvodne postavený ako krypta evanjelickej vetvy rodiny Ujházyovcov z konca 18. storočia.
FRIČKA ~ gréckokatolícka cerkev sv. archanjela Michala
tags: #greckokatolicky #kostol #budimir