Gréckokatolícky Kostol v Šarišských Michaľanoch: História a Vývoj

Šarišské Michaľany, obec s bohatou históriou, ktorá sa odráža aj v jej sakrálnych pamiatkach. Medzi ne patrí aj gréckokatolícky kostol, ktorého história je úzko spätá s vývojom obce a jej obyvateľov.

Kostol v Šarišských Michaľanoch

Počiatky a Vývoj Farnosti

Odveké pomenovanie Michalian je odvodené od mena nebeského patróna (ochrancu) dediny, sv. Michala Archanjela. Mená obcí podľa svätých patrónov nie sú na Slovensku zriedkavé. Kostol sv. Michala patrí k takým, ktoré vznikli mimo osád a boli spoločné pre obyvateľov viacerých susedných dedín. Postavili ho z iniciatívy uhorského kráľa na rozhraní 11. a 12. storočia pre obyvateľov okolitých dedín - Ostrovany, Orkucany a Kuchňa (maďarsky Kuhnaalia, bola pri Veľkom potoku; zanikla v 13. storočí.)

Vychádzalo sa z nariadení zakladateľa uhorského štátu Štefana I. (997 - 1038), ktoré prikazujú: „Desať dedín nech zbuduje kostol a nech k nemu pridá dve usadlosti s príslušným počtom služobníkov, koňa i kobylu, šesť volov, dve kravy a 30 kusov hydiny. Podľa prvej zmienky o michalianskej farnosti z roku 1248 patrila miestnemu farárovi štvrtina desiatkov od farníkov.

Pôvodné patrocínium trvá doteraz, ale románsky kostol, o ktorom je priama správa aj z roku 1314 sa nezachoval. Za reformácie pred rokom 1636 farnosť zanikla. V roku 1680 bola obnovená ako filiálka sabinovskej farnosti a od roku 1735 znovu existuje ako samostatná. Rodina Szirmayovcov darovala v roku 1767 farskú budovu na miesto prastarej fary pri kostole.

Terajší kostol nie je pôvodný. Bol postavený od základov na mieste starého, pravdepodobne barokového malého kostolíka r. 1785. Prostriedky na stavbu boli získané od roľníkov a grófa Jozefa Sirmayho. Kostol bol postavený podľa románskeho slohu. Nasvedčujú tomu oblúkovité okná, kostolné klenby a polkruhovité sanktuárium.

29. septembra 1785 v deň sv. Michala archanjela, bol kostol vysvätený Karolom Ludvikom, kanonikom, dekanom, farárom sabinovským. Popri kostole mala farnosť aj ďalšiu svätyňu, barokovú kaplnku svätého Kríža nášho Pána Ježiša Krista, staršiu ako farský kostol. Bola postavená okolo roku 1736 na dvore veľkostatku (juhozápadné krídlo kaštieľa). Slúžila pre rodinu grófa Tomáša Sirmayho. Niekedy tu prebývali tzv. dvorní kapláni, ktorí spravovali aj farnosť, ak nebolo farára.

V úpravách farského kostola sa pokračovalo aj naďalej. V roku 1878 bola pokrytá šindľom strecha (40 000 ks), vymaľovaná veža a okolo kostola zhotovená drevená ohrada. V r. 1911 bol kostol obnovený a vymaľovaný zvnútra. Podľa zaužívaných zvyklostí mal patronát nad kostolom najvýznamnejší zemepán obce. V tomto prípade to bol Gejza Pulszký.

Zo zariadenia pôvodného kostola sa zachovalo veľmi málo. Starobylá kamenná podlaha bola nahradená keramickou dlažbou. Z hlavného oltára ostal iba pôvodný obraz sv. Michala (v súčasnosti v obradnej sále Obecného úradu, v Šar. Michaľanoch) renovovaný v 30. rokoch. V r. 1911 bol postavený nový oltár, prispôsobený slohu kostola. Pochádza od firmy Joseph Rifesser, St. Ulrich, Gröden, Tirolsko.

Na strane evanjelia, pod bočným oltárom je umiestnená krypta - hrobka tunajších zemepánov, do ktorej je možný vstup z vonku. Z mramorových tabúľ v kostole sa dajú zistiť mená niektorých pochovaných.16.júla 1904 postihol obec veľký požiar, ktorý značne poškodil aj kostol. Zhorela strecha kostola a veža a roztopili sa zvony. Vnútrajšok zostal našťastie zachovaný. Ďalšie škody spôsobila kostolu I. svetová vojna.

V roku 1957 bol za pôsobenia pána komorníka Msgr. Melichara Zeleného vymaľovaný interiér kostola. 18. augusta 1962 boli do kostolnej veže zavesené nové zvony uvádzané do pohybu elektricky. Na najväčšom z nich je nápis: In honore St. Michaelis arch.. Stredný a malý zvon dal preliať v r. 1961 vtedajší farár vdp. Melichar Zelený. Pracovné a životné podmienky správcu fary sa zlepšili v r. 1969, keď miestni farníci svojpomocne postavili novú farskú budovu.

V roku 1989 bola realizovaná nová maľba interiéru kostola počas spravovania farnosti vdp. Jurajom Takáčom. 7.10.1995 bola prešovským dekanom vdp. V roku 1996 k sviatku sv. 6.10.1996 požehnal pomocný košický biskup Mons. Dňa 9. marca 2002 sa počas pôsobenia farára Antona Lesníka začalo stavať lešenie okolo zadnej časti kostola a hneď potom sa robila demontáž starej strechy nad sanktuáriom.

Dňa 26. Dňa 24. V druhej polovici mesiaca júl 2005 sa začalo pracovať na odvlhčení farského kostola podrezaním muriva základov okolo celého obvodu. Okrem týchto prác sa odstránili dva schody pred vstupom a na celú plochu sa nanovo uložila dlažba. Vynovil sa i vchod do kostola „babinec“. Práce boli ukončené 5. 18.-20. Dňa 6. júla 2007 sa uskutočnila primičná sv. Obnovený interiér kostola konsekroval 20. septembra 2009 košický arcibiskup - metropolita arcibiskup J. E. Mons.

V roku 2012 sa za pôsobenia farára Mgr. Petra Kyšeľu začala kompletná rekonštrukcia interiéru farskej budovy. V auguste 2017 sa vo filiálnom kostole sv. Kozmu a Damiána v Ostrovanoch pristúpilo k rekonštrukcii a po schválení KPÚ Prešov a v spolupráci s Diecéznou komisiou pre posvätnú liturgiu a umenie sa urobila z praktických dôvodov (aby ľudia videli na oltár, a tak mali plnú účasť na sv. omši) radikálna dispozičná zmena, keď sme oltár preložili tak, aby každý mohol nielen počuť, ale aj vidieť čoho je účastný.

Dali sme nové elektrické rozvody, plynové rozvody, ozvučenie, kamenný oltárny stôl, interiérový ovzdušňovací kanál, novú dlažbu, a sakrálne doplnky (bohostánok, kríž, svietniky). Pred Vianocami tiež pribudli reliéfy sôch patrónov sv. Kozmu a Damiána a nové lavice. J. Ex. Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup v nedeľu 24. IX.2017 pri slávnostnej sv. omši o 10:30 hod. posvätil nový pevný oltár a uložil relikvie sv.

Významné Osobnosti

Medzi významné osobnosti, ktoré pôsobili vo farnosti Šarišské Michaľany, patria:

• Vojtech Boháč: Správca farnosti Sabinov v rokoch 1991-1999, ktorý sa zaslúžil o rozvoj gréckokatolíckych bohoslužieb.
• Ján Hirka: Vtedajší prešovský sídelný biskup, ktorý v roku 1993 posvätil kaplnku.
• ThLic. MATOĽÁK Jaroslav - správca farnosti.

Kaplnka Povýšenia sv. Kríža

Začiatok gréckokatolíckej cirkvi v obci možno považovať rok 1990, keď 24. februára 1990 bola prvá primičná sv. liturgia, ktorú slúžil tajne vysvätený gréckokatolícky kňaz, rodák obce. S povolením vtedajšieho správcu rímskokatolíckej farnosti som začal slúžiť sv. liturgie v kostole každý utorok od mája do konca augusta 1990. Veriaci obidvoch obradov boli očarení krásou sv. liturgií, čoho dôkazom bola hojná účasť na nich.

Spoločenstvo potrebuje bohoslužobný chrám. Dobrým objektom bola baroková kaplnka sv. Kríža, ktorá je súčasťou renesančného kaštieľa. Kaplnka bola v tomto čase pripravovaná ako obradová miestnosť pre spoločenské úkony (ako sobáše, jubileá, privítanie novorodencov atď.) dovtedajšími orgánmi okresu Prešov a obce.

Kaplnku okolo roku 1736 dal pristaviť ku kaštieľu gróf Tomáš Szirmay v barokovom slohu. Zachovali sa v nej pozoruhodné nástenné maľby. Najzaujímavejšia spomedzi nich je freska ukrižovanej ženy od neznámeho autora. Podobný motív je údajne známy len z Francúzska. Maľba nad oltárom predstavuje Nanebovstúpenie Pána.

Po úprave interiéru (pôvodne bola upravená ako sobášna sieň) sa dňa 12. decembra 1993 konala posviacka kaplnky. Posvätil ju vtedajší prešovský sídelný biskup Mons. Ján Hirka. Od tejto doby sa v kaplnke konali pravidelné bohoslužby vo východnom obrade. Bohoslužby navštevovali veriaci obidvoch obradov. Bolo treba s nimi nacvičiť modlitby a spevy obradu v slovenskom jazyku.

Hlavný oltár sv. Jána Krstiteľa

Hlavný oltár sv. Jána Krstiteľa, ktorý dnes v kostole dominuje, nie je originálny, preto si stručne priblížime jeho osud. Pôvodný oltár stál na tom istom mieste ako dnešný. Pochádza z rokov 1510-1516 a bol vyhotovený v gotickom slohu. Niektorí datujú tri hlavné sochy do roku 1490.

V roku 1895, za vtedajšieho farára Petra Hartsára (1891-1923), sa začala rozsiahla vnútorná oprava celého kostola. Kostol vtedy vymaľovali, boli vyrobené a do okien osadené nové farebné vitráže. Urobila sa aj nová strecha na kostole. Stav hlavného oltára a dvoch bočných oltárov (oltár sv. Anny a Zvestovania) boli tak spráchnivené, že ich oprava bola nevyhnutná.

Oprava priamo v Sabinove údajne nebola možná, preto bol na žiadosť pamiatkového úradu tento gotický skvost s povolením biskupa Konštantína Schustera (1877-1887) v roku 1896 prevezený do Budapešti, hlavného mesta vtedajšieho Uhorska, kde ale skonštatovali, že sa zreštaurovať už nedajú. Ministerstvo kultu ich umiestnilo do múzea, no súčasne sa zaviazalo, že namiesto starých oltárov dá na vlastné náklady vyrobiť a postaviť nové.

V roku 1899 bol postavený nový hlavný oltár, no starému sa ani zďaleka nevyrovnal. Ďalšie dva bočné oltáre dalo spomenuté ministerstvo postaviť v roku 1906.

Prehľad Farárov v Slivníku

História gréckokatolíckeho kostola v Šarišských Michaľanoch je svedectvom o silnej viere a odhodlaní miestnych obyvateľov, ktorí sa po stáročia starali o jeho zveľaďovanie a zachovanie pre budúce generácie.

tags: #greckokatolicky #kostol #sarisske #michalany