História farnosti Kráľov Brod

Čiližská Radvaň je malebná obec, ukrytá v srdci Žitného ostrova. Prvé písomné zmienky o tejto dedinke pochádzajú už z roku 1252, kedy bola známa pod názvami villa Rodovan a Radvan. Tento názov dedina zdedila po rodu Rád, ktorý ju vlastnil až do začiatku pätnásteho storočia. Zaujímavosťou je symbol obce, ktorý tvorí dve krížom preložené veslá, v strede hák a po stranách dve hviezdy. Tento znak nás nevedome vedie k predpokladu, že Čiližská Radvaň sa v minulosti nachádzala na mokrom území a jej obyvatelia sa živili rybolovom. Tento symbol takisto zdobí erb, pečať a vlajku obce, ktoré boli vytvorené v roku 1998.

História obce však nie je len pokojná. V roku 1861 jej obyvatelia zažili veľkú tragédiu, keď skoro celá dedina zhorela. Poškodený bol aj gotický kostol z čias kráľovskej dynastie Árpádovcov, ktorý spomína aj známy Peter Pázmaň. Obec v roku 1965 postihla ďalšia tragédia - Dunaj pretrhol hrádzu na hranici Klučovca a Čičova, čím sa pod vodu dostalo 61000 hektárov dolného Žitného ostrova. V dôsledku toho bolo nutné vysídliť obyvateľstvo. Celkovo bolo vysídlených viac ako 10000 ľudí z dvanástich dedín. Napriek tomu, že z 264 domov v obci sa 71 zrútilo a 91 poškodilo, nevypukla žiadna nákaza. Povodeň však zanechala hlboké jazvy v poľnohospodárstve.

Čiližská Radvaň sa môže pýšiť reformovaným kostolom z roku 1794. Táto pamiatka, postavená v gotickom slohu za čias panovania dynastie Arpádovcov, je považovaná za najvýznamnejšiu v celej obci. Pôvodná brána kostola je dnes chránenou pamiatkou a symbolizuje eleganciu minulých čias. Okrem toho obec vlastní aj drevený náhrobný stĺp, darovaný v roku 1992 obyvateľmi sikulskej obce Réty, ktorý je symbólom spolupatričnosti. V cintoríne sa nachádza socha Juraja Lipcseiho a pomník padlým obyvateľom obce v 1. a 2. svetovej vojne. Z architektonického hľadiska je zaujímavý aj jeden dom, ktorý věrně dokumentuje architektúru z obdobia začiatku 20. storočia.

Z historických pamiatok je pozoruhodný rímskokatolícky kostol sv. Imricha, postavený v roku 1836 v klasicistickom štýle. Rímskokatolícky Kostol sv. Imricha, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1836. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, presbytérium malou kupolou. Nachádza sa tu neogotický hlavný oltár sv. Imrcha zo začiatku 20. storočia. Vznikol v dielni Rétay a Benedek v Budapešti. Kazateľnica, krstiteľnica aj organ sú historizujúce z obdobia okolo roku 1900. Fasády kostola sú hladké, členené termálnymi oknami. Priečelie je lemované pilastrami.

Po niekoľkých mesiacoch sa rozozvučala kostolná veža v obci KRÁĽOV BROD. Na kostole osadili nový zvon. Starý museli ešte v máji odstrániť. Bol poškodený, objavila sa puklina, ktorá ho znefunkčnila. Zvon roky na kostole bol, svoju úlohu však neplnil. Verná kópia zvonu vznikala niekoľko mesiacov v Žarnovici. Nový zvon dnes už našiel svoje miesto vo veži na kostole. Dôvodov na radosť je viac. Obyvatelia sa tešia aj zo zrekonštruovaného organu a veľkého kríža pred kostolom. Osadenie zvonu si vyžiadalo spoluprácu viacerých zložiek - techniky, hasičov i policajtov.

Nový zvon je na nerozoznanie od starého. Vyrobili ho z rovnakého materiálu a zvoní presne rovnakým spôsobom. Jeho história zostala zachovaná. „Koncom mája, keď zvon zobrali, sme mali veľké očakávania. Tešili sme sa, že konečne po toľkých rokoch budeme znova počuť krásny zvuk zvona. Teraz sa to stalo skutočnosťou, zvon je už na svojom mieste. Má krásny tón a tešíme sa na to, ako sa bude rozliehať po celej dedine,“ hovorí miestny farár Ladislav Elek.

Pre obec i všetkých obyvateľov ide o neopakovateľnú udalosť. „Naposledy sa takáto stala asi pred 97 rokmi, keď starý zvon vyrobili. Ten slúžil od roku 1921. Máme veľkú radosť, zvon slúži všetkým, nielen veriacim,“ hovorí Pavel Racsko, starosta obce Kráľov Brod. Zvon vyrábali od mája. Náklady na jeho výrobu sa vyšplhali na viac ako 16-tisíc eur. Pomohlo aj ministerstvo financií, ktoré prispelo sumou 10-tisíc eur. „Ostatné peniaze sme doložili z vlastných zdrojov,“ hovorí Racsko. Prispeli aj obyvatelia.

Náročný bol aj samotný proces výroby. Zvon vyhotovil majster Michal Trvalec. „História je uchovaná, len sme mu dali nový hlas,“ hovorí. Zvon má váhu pol tony. Pri dobrých poveternostných podmienkach ho bude počuť na kilometre ďaleko. „Najprv sa vyrobí na milimeter presná šablóna, keďže chceme, aby všetky parametre zvona boli zachované. To je najväčšie umenie,“ dopĺňa Michal Trvalec.

Niekoľko dní predtým ako zvon osadili, ho požehnali spolu so zrekonštruovaným organom a krížom. Vedením obradu požehnania poverili biskupského vikára, kanonika Róberta Kissa. Na požehnaní sa zúčastnilo viacero kňazov, ale tiež miestnych, či veriacich prichádzajúcich z iných dedín.

Organ zreštauroval majster organár Jozef Galla z Dvorov nad Žitavou. „Rekonštrukcia organu trvala od januára. Išlo o veľmi precíznu a zdĺhavú prácu. Oprava stála 30-tisíc eur,“ povedal Pavel Racsko. „Máme šikovného kántora, radostne budeme pri organe spievať každú svätú omšu,“ povedal farár Ladislav Elek.

Veľký kríž pred kostolom našiel svoju pôvodnú krásu vďaka reštaurátorovi Jánovi Nagyovi z Kráľovho Brodu a socha sv. Vendelína vďaka Kazimírovi Cséfalvayovi. Sochu sv. Vendelína požehnal na sviatok tohto svätca Ladislav Elek. Zrekonštruovali aj organ a veľký kríž pred kostolom. Z nového zvonu sa tešia všetci obyvatelia.

Významné osobnosti farnosti

Vojtech Dénes

Vdp. Vojtech Dénes, asesor, správca fary v Kráľovom Brode, zomrel ako 60 ročný kňaz dňa 24. októbra 1953 veku svojho života 84 rokov.

Životopisné údaje:

• Narodil sa 31. augusta 1869 v Seredi.
• Ordinovaný 21. septembra 1893.
• Kaplán v Nemčiňanoch (1894), Topoľčiankach (1896), Štefultove.
• Pôsobil v diecéze Transylvánskej (1898-1909).
• Administrátor v Nemčiňanoch a Pečeniciach (1909).
• Farár v Nemčiňanoch (1910), Dolných Rykynčiciach (1929).
• Asesor (1943).
• Administrátor v Kráľovom Brode (1946).

Peter Blahovec

Pred farským kostolom sv. Jána Nepomuckého v Lukáčovciach sa 2. januára 2021 dopoludnia konala posledná rozlúčka so zosnulým miestnym farárom a dekanom dekanátu Lužianky Vdp. Petrom Blahovcom, ktorý nečakane odišiel do večnosti počas koronavírusovej pandémie 27. decembra 2020. Skromné pohrebné obrady, navyše z dôvodu platných protipandemických opatrení aj bez účasti verejnosti, viedol nitriansky diecézny biskup Mons. Viliam Judák, ktorý zádušnú sv. omšu za zosnulého kňaza celebroval už v ranných hodinách vo svojej súkromnej kaplnke.

Mons. Judák sa pred rakvou s ostatkami zosnulého kňaza s pohnutím v hlase prihovoril viac ako tisícke pripojených účastníkov pri obrazovkách a monitoroch prostredníctvom online prenosu, a uvažoval nad kňazskou osobnosťou zosnulého obetavého a obľúbeného kňaza. Opísal smutné obdobie, ktoré ľudská spoločnosť aktuálne prežíva a prežívala aj cez nedávne vianočné sviatky a v kontexte s tým spomínal aj pôsobenie dekana Petra Blahovca, ako kňaza, ktorý sa obetavo snažil svojim veriacim byť nablízku, slúžil im a povzbudzoval ich vo viere.

Mons. Judák opísal aj svoju osobnú skúsenosť so zosnulým kňazom a s jeho pôsobením a na záver svojho príhovoru mu poďakoval slovami: „Kiež z jeho obetavej služby, za ktorú mu chcem úprimne poďakovať, ktorú konal vám milí veriaci vo farnostiach kde pôsobil, vyrastie lipa, alebo mohli by sme povedať lipy viery, tiež nech vyrastú rehoľné a kňazské povolania a Pán, ktorému verne slúžil ako Kristov kňaz, nech mu dá účasť na svetle večných Vianoc.“

Pohrebné obrady spojené s uložením zosnulého kňaza do rodičovského hrobu sa popoludní uskutočnili v jeho rodnej Oščadnici na miestnom cintoríne. Vykonal ich nitriansky diecézny biskup Mons. Viliam Judák len za účasti len najbližších príbuzných. Široká verejnosť si mohla pohrebné obrady pozrieť zo záznamu cez elektronické médiá.

Aj v Oščadnici sa Mons. V záveroch pohrebných obradov sa v Lukáčovciach aj v Oščadnici prihovorili a so zosnulým Petrom Blahovcom rozlúčili aj zástupcovia z obcí Lukáčovce, Alekšince a Andač, ako aj rodnej Oščadnice, ktorí vyjadrili smútok, ale aj vďaku za príklad a dielo zosnulého kňaza, ktoré zanechal počas svojho pôsobenia v rodnej obci, či území farnosti a v srdciach veriacich a obyvateľov obcí do nej patriacich.

Posledná rozlúčka so zosnulým kňazom Petrom Blahovcom, aj keď bola skromná, potvrdila, že Nitrianska diecéza prišla o usilovného kňaza, ktorý za sebou zanechal živú stopu, ktorá napriek tomu, že navždy odišiel, ho bude stále pripomínať a ostane hlboko v srdciach všetkých, ktorým bol blízky, ktorí ho poznali, a ktorí mali možnosť zažiť jeho kňazské pôsobenie.

Vzhľadom na aktuálnu ťaživú situáciu, v ktorej sa nachádza Slovensko pre koronavírusovú pandémiu a neustále pribúdajúce obete, aktuálne prinášame aj dojímavé smútočné osobné vyznanie dekana - farára z Topoľčian Mons. V deň jeho pohrebu by sme tu radšej neboli, keby nebolo smútočného oznámenia, ktoré nám všetkým pripadalo ako falošná správa, ktorá k nám len omylom éterom zablúdila. Pri zistení, že správa o náhlom odchode človeka, ktorého sme poznali a mali v obľube, keď nás náhle opustil veľadôstojný pán Mgr.

Z tohto dôvodu, mi prosím dovoľte, ako jeho kňazský spolubrat a najlepší kamarát, sa vám smútočne prihovoriť. Nie som vnútorne schopný prihovoriť sa nahlas, preto využívam tejto písomnej formy k tlmočeniu predložených myšlienok. Tak ako vás, i mňa vnútorne nesmierne zasiahla udalosť, ktorú som zažil v neskorý večer nedele 27. decembra 2020. Uprostred môjho včasnejšieho nedeľného spánku ma po krátkom čase z ničoho nič prebudil mobil, ktorý nezvonil, lebo je cez noc na tichom chode. Pozrel som na displej a na ňom som rozospatými očami čítal: Peter Blahovec. Neozval sa však už on, ale len z jeho mobilu tlmočenie jeho priania, aby som za ním súrne prišiel. O to viac som spozornel, lebo pred Vianocami nastúpil po pozitívnom potvrdení koronavírusom do karantény na svojej fare v Lukáčovciach.

V tej chvíli som neuvažoval ani sekundu, či tam ísť alebo neísť. Či to je rizikové alebo nie. Srdce má totiž dôvody, ktoré rozum neberie do úvahy. Veď bol to on, kto stál pri mne pri mojich úspechoch i nezdaroch, v radosti i v mojej chorobe a dennými návštevami ma pred rokom sviatostne posilňoval a navštevoval v nemocniciach. A vo chvíli, keď sa za mnou prišiel duchovne rozlúčiť a požiadať ma o zabezpečenie posledných vecí, nemal by som byť mu nablízku a v pohotovosti?! Zastihol som ho na fare v Lukáčovciach už však v dobe jeho odchodu z tohto sveta, keď mu už ani zavolaná rýchla pomoc nedokázala prinavrátiť dýchanie. Nasledovalo už len vyslúženie zaopatrovania spojeného s pomazaním a generálnou absolúciou.

Prepáčte nám - že spolu s jeho bratom Jánom, ktorý narýchlo prišiel z Kysúc aj s Petrovými dvoma synovcami - ale nemali sme vtedy vnútorných síl, aby uprostred nedeľnej vianočnej noci, sme zverejnili túto ťaživú smútočnú správu. Bezsenná noc nás oboch je len svedectvom nášho nemého a slzavého bôľu. Ten však v nastávajúcom dni prišiel rovnako k vám. Pocítili ste všetci, čo sme zažívali. Šok, smútok, slzy, žiaľ, neverenie prijatej správy a veľkú stratu v našom živote, vo farnosti, dekanáte, v kňazskom spoločenstve Nitrianskej diecézy a v našom srdci.

Veľadôstojný pán dekan Mgr. Peter Blahovec - bol človekom bezprostredným, žoviálnym, odhodlaným pomôcť, duchovne a kňazsky poslúžiť. Mal dar, že sa vedel porozprávať so vzdelancom i bežným človekom. Nerozlišoval ľudí podľa postavenia. Ale v odhodlanej ľudskosti a duchovného poslania sa snažil byť na blízku všetkým, ktorí ho potrebujú. Mal záľubu v knihách a v historickej revue. Mnohými knižnými novinkami nás niektorých zásoboval. A referoval, čo nové sa dočítal. Viaceré knihy som osobne prečítal „len jeho očami“, keď o nich rozprával.

Táto jeho záľuba a sčítanosť vnášala do jeho života a kázní živosť, aktuálnosť i príťažlivosť. Bol horlivým mariánskym ctiteľom, pútavým kazateľom a takisto vyhľadávaným spovedníkom, lebo vedel sa vcítiť a chápať ľudské osudy, zlyhania a omyly. Roky rokúce sme dvakrát ročne cestovali spoločne na nákupy devocionálií do Poľska. A to predovšetkým pre dobro a krásu nám zverených kostolov a liturgie v nich. Mnohé z týchto vecí na daných miestach slúžia dodnes. A jeho víziou ako hovoril bolo, že bude takto v nasledujúcom roku zabezpečovať liturgický interiér plánovanej výstavby nového kostola na filiálke Andač.

Vždy sa dobre cítil v kňazskej spoločnosti medzi spolubratmi pri rôznych liturgických sláveniach a stretnutiach. Tešil sa, keď sa môže porozprávať so spolubratom kňazom, so svojim farníkom alebo s hocikým, koho stretne. Úprimne sa tešil priaznivému vzťahu, ktorý mal so svojim biskupom Viliamom a mal ho vo veľkej úcte a obľube. Ale ctil si a vážil rovnako všetkých svojich principálov počas svojich kaplánskych rokov v Rajeckej Lesnej, Dolnom Hričove, Lietave a Trenčíne.

Jeho farárske pôsobenia vo Farnosti Selec a Lukáčovce spolu s filiálkami Alekšince a Andač mu spôsobovali profesijnú radosť, kňazské oduševnenie a pastoračný zápal. Tešil sa, keď v týchto kostoloch mohol niečo vynoviť a vylepšiť. Či to už bolo vymaľovanie kostola v Selci, spravenie nového ozvučenia, elektroinštalácie a osvetlenia v Lukáčovciach alebo ešte počas koronakrízy zavedenie nového kúrenia v Alekšinciach. Popri tom pracoval na prípravných prácach pre stavbu zmieneného nového kostola na filiálke Andač. A viackrát podnikol rôzne púte so svojimi farníkmi na mnohé posvätné pútnické miesta.

Vo všeobecnosti a bez akejkoľvek nadsázky je možné konštatovať: Drahí jeho terajší a predchádzajúci farníci, dôstojní jeho kňazskí kamaráti a spolubratia, milí jeho priatelia a známi, mal vás úprimne rád ako váš duchovný pastier i ušľachtilý priateľ. Cenil si vašu ústretovosť, vaše ľudské prijatie na miestach, kde pôsobil, vašu štedrosť a pohostenie a ochotu priložiť ruku k dobrému dielu. Zakaždým sa tešil dobrej spolupráci s jednotlivými starostami, s daných spomenutými obcami, s jeho blízkymi spolupracovníkmi a starostlivými osobami i pomocníkmi.

Ak by však náhodou ešte niekomu zaznievali jeho nedokonalosti alebo slovné urieknutia, prosím, odpustite mu, ako mu Boh odpustil pri generálnej absolúcii! Mňa osobne a nás oboch spoločne dlhé roky obohacoval náš bezprostredný kňazský, priam bratský a čistý kamarátsky vzťah. Dokázali sme spoločne nielen zabezpečovať naše kostoly a farnosti, konzultovať pastoračné záležitosti, spoločne sa radiť a hľadať východisko pri riešení rôznych záležitostí vedenia farností a dekanátov. Ale spoločne sme dokázali prerozprávať hodiny a hodiny v družnom všespoločenskom rozhovore. Niekedy sa nám zdalo, že deň má málo hodín pre naše rozhovory. A najkrajšiu oázu pre tieto rozhovory a oddychový pobyt na ceste za nákupmi devocionálií do Poľska, sme vždy našli v Oščadnici u jeho milovanej sestry Miladky, ktorá nám vždy vytvorila príjemnú a pohostinnú atmosféru typicky štedrého kysuckého zázemia.

Drahí jeho súrodenci, dnes so spomienkami na milovaných vašich rodičoch, by zaiste Peter chcel Tebe osobitne drahá Miladka úprimne poďakovať za všestrannú celoživotnú starostlivosť, ako vyjadriť vďaky takisto ostatným bratom súrodencom s ich rodinami, krstným rodičom, všetkým synovcov, neteriam a láskavo požehnať svoje krstňa. Vyjadrené biblicky, ako najmladší zo súrodencov bol vašim mileným benjamínom, ale nejedenkrát i zabezpečujúcim egyptským biblickým Jozefom.

Napriek tomu, že v súzvuku kamarátstva sme nachádzali mnohé spoločné témy, v jednej oblasti sme sa nedokázali zladiť, a to v cestovaní. Osobne rád by som mu ukázal čaro rôznych európskych pútnických miest a svetových veľkomiest či dal mu zakúsiť vánok morského pobrežia. Až na malé výnimky, jemu stačili Kysuce a Slovensko, ktoré miloval, stačilo mu prostredie jeho kňazského účinkovania a drahé a milované zázemie rodiny, do ktorej patril. To tvorilo jeho lokálpatriotizmus, s ktorým bol spokojný. K svojmu životu nepotreboval celosvetový svet. Stačil mu svet, ktorí ste tvorili vy všetci jeho drahí a milí; svet, v ktorom žil a pracoval.

V deň jeho pohrebu sme vrcholne smutní a nesvoji. Tak za veľkou stratou, ktorú vo veľadôstojnom pánovi Petrovi Blahovcovi strácame. Ale zhodne tiež z toho, že nemôžeme jeho pohreb vyslúžiť tak, ako by si zaslúžil, ako by sme chceli a ako by sa patrilo. Cítim však jedno, že po návrate normálnych a bezpečných čias, sa na miestach jeho významného kňazského pôsobenia odslúžia za neho dodatočne zádušné sv. omše. Lebo on nezomiera v našich spomienkach, neopúšťa naše srdce a nezomiera v našej láske. Na duchovné cvičenia sme veľmi radi chodili na Svätý Hostýn na Morave. Tam na vrchu kopca v malebnej prírode pri Bazilike Nanebovzatia Panny Márie sme prežívali duchovnú atmosféru exercícií. Nikdy sme však neopomenuli zájsť na malý cintorín, ktorý sa nachádza v blízkosti tejto významnej mariánskej baziliky.

Dovolím si za nás všetkých vyjadriť familiárne oslovenie a vyznanie, lebo inak ako osobne by sa mi to ani nedalo: Drahý Peťo, dnes, pre nás všetkých v tejto ťažkej a smutnej chvíli, Ti chcem za seba i za nás všetkých povedať: VEĽKÉ ĎAKUJEM. Sme vďační, že sme ťa poznali, že si vstúpil do našich životoch a zanechal v nich nezmazateľnú stopu. Odcestoval si zrazu a príliš ďaleko. Nech Ťa teda v týchto večných diaľavách náš Veľkňaz Ježiš Kristus, ktorému si obetavo slúžil, prijme k sebe pri slávení nebeskej liturgie. A nás nech posilňuje pri prekonávaní veľkej osobnej straty a žialivého smútku, ktoré nastali Tvojim odchodom. A vo svojej rodnej obci v mariánskom pútnickom mieste Oščadnica, v ktorej si sa rozhodol spočinúť po boku svojich milovaných rodičov, odpočívaj vo svätom pokoji v blízkosti oščadnickej Panny Márie - nablízku tej, ktorú si za živa tak vrúcne miloval.

Ďalšie osobnosti

Medzi ďalšie osobnosti, ktoré pôsobili vo farnosti, patria:

• Pavol Berkeš, ThDr.
• Anton Bagin, ThDr.

Títo kňazi a mnohí ďalší zanechali v živote farnosti Kráľov Brod nezmazateľnú stopu. Ich práca, obetavosť a duchovné vedenie formovali spoločenstvo veriacich a prispievali k rozvoju duchovného života v obci.

Tabuľka významných kňazov pôsobiacich v Kráľovom Brode:

tags: #kralov #brod #farar