Gréckokatolícke chrámy v okolí Sobraniec: História a súčasnosť

Gréckokatolícka cirkev má bohatú históriu aj v okolí Sobraniec. V nasledujúcom článku sa pozrieme na históriu a súčasnosť gréckokatolíckych chrámov v niekoľkých obciach tohto regiónu.

Gréckokatolícky chrám Nanebovstúpenia Panny Márie

V našej obci sa nachádza gréckokatolícky kostol Nanebovstúpenia Panny Márie, ktorý bol postavený v roku 1890 v neskorogotickom slohu. Oltár Panny Márie je z 18. storočia. Dva zvony vo veži sú z roku 1925. Kostol bol v roku 1944 veľmi poškodený a rekonštrukcia bola ukončená až v roku 1970. Je zapísaný v ústrednom zozname pamiatkového fondu SR. Najvzácnejšími pamiatkami v kostole sú ikona Bohorodičky a ikonostas.

Ikona Bohorodičky

Ikona má viac než 230 rokov a do chrámu sa dostala za nejasných okolností. Z histórie a z ústneho podania sa zachovala správa, že plátno ikony priletelo na lipu pri cerkvi. Dôležité je, že ikona Matky Božej našla miesto v chráme jej zasvätenom. Neskôr pri reštaurovaní bolo plátno dookola zrezané a domaľované všetkými pätnástimi zastaveniami sv. Ruženca.

Ikona Bohorodičky bola nanovo zreštaurovaná a posvätená v roku 1999, tak ako bola pôvodne bez nadstavby ružencových desiatkov. Erb obce vychádza z tejto jedinečnej umeleckej pamiatky a živej tradície obce.

Ikonostas

Ikonostas je jedným zo základných prvkov, charakterizujúci gréckokatolícky chrám, je jeho neodmysliteľnou súčasťou. Jedná sa o štvoretážovú polychrómovanú drevenú architektúru, vytvorenú v historickom štýle firmou Rétay-Benedikt v roku 1890 v Budapešti.

Prvý rad ikon na ikonostase tvoria štyri hlavné ikony, zľava sv. Mikuláš - patrón celej východnej cirkvi, ikona Bohorodičky, Krista, a ikona Zosnutia Panny Márie, ktorej sviatku je chrám zasvätený. Prvému radu dominujú uprostred „cárske alebo kráľovské dvere, cez ktoré prechádza kňaz počas bohoslužieb, sú zdobené bohatou drevorezbou a medailónmi štyroch evanjelistov.

Druhý rad tvoria ikony 12 veľkých sviatkov, uprostred nad cárskym dverami je ikona poslednej večere. Ikony 12 apoštolov tvoria tretí rad ikonostasu aj v tomto rade je dominantná prostredná ikona „Pantokrátor“ (Kristus „vševládca“). V štvrtom rade sa nachádzajú medailóny starozákonných prorokov. Celá architektúra ikonostasu je zakončená „kalváriou“ - vyobrazením ukrižovaného Krista, Presvätej Bohorodičky a apoštola Jána.

Ikonostas prešiel od roku 1997 rozsiahlou rekonštrukciou, bol nanovo posvätený v roku 2006 a je zapísaný v ústrednom zozname pamiatkového fondu SR. Vlastníkom stavby je gréckokatolícka cirkev, farnosť Hlivištia.

Gréckokatolícka cirkev v Pinkovciach

Obec Pinkovce leží na východnom okraji Východoslovenskej nížiny na nánosovom vale Uhu v nadmorskej výške okolo 109 metrov. Predpokladá sa, že tamojšie sídlisko jestvovalo už pred 11. storočím, avšak prvý doklad o dedine je z roku 1343. Pinkovce vtedy patrili miestnym, neskôr aj iným zemanom.

Z iniciatívy zemanov sa v dedine postavil kostol, v ktorom v polovici 17. Gréckokatolícka cirkev, filiálna obec Pinkovce, spočiatku vykonávala sväté Božské liturgie v kultúrnom dome v Pinkovciach. Bola tam túžba, mať svoj vlastný chrám. A tak, z iniciatívy miestneho kňaza ThDr.

Na zakúpenie rodinného domu s pozemkom, prispela Gréckokatolícka eparchia Košice, sumou 380 000,- SKK (12.614,-EUR). Dňa 29. augusta 2002 bol posvätený novopostavený chrám v Pinkovciach zasvätený blahoslaveným mučeníkom, biskupovi Petrovi, Pavlovi Gojdičovi a rehoľnému kňazovi Dominikovi Trčkovi. 21. augusta 2022 sme si pripomenuli 20 výročie od postavenia chrámu.

Gréckokatolícky chrám svätého Cyrila a Metoda v Bajanoch

Stavba gréckokatolíckeho chrámu v Bajanoch začala za pôsobenia o. Mgr. Chrám je zasvätený svätému Cyrilovi a Metodovi a nachádza sa uprostred dediny. Projektantom nového chrámu je Ing. Ján Zajac. Veriaci si tento chrám vybrali tak, že navštevovali chrámy po okolitých dedinách, až nakoniec sa zastavili v obci Lomnica pri Vranove nad/Topľou, kde sa im zaľúbil miestny chrám. Podľa neho ho urobili vo väčšej podobe a menšími úpravami.

Základný kameň bol vysvätený v roku 1991 Prešovským biskupom Jánom Hirkom. Chrám sa začal stavať za o. Chrám budovali veriaci svojpomocne a za pomoci viacerých dobrodincov aj zo zahraničia. Na stavbe sa svojou prácou, ale aj finančnými prostriedkami zúčastňovali nielen gréckokatolíci, ale aj reformovaní a rímskokatolíci.

Vysviacka chrámu bola už o rok 26. júla 1992, ktorú vykonal vladyka Milan Chautur, košický eparcha. Chrám sa dokončil za o. Vnútorné drevené zariadenie chrámu je stolárska práca. Materiál je drevo - čerešňa ako aj väčšina interiéru.

Ikonostas

Ikonostas robili bratia Kosťovci z obce Baškovce pri Sobranciach. Ikony písali na Ukrajine. Ikonostas je jednoradový so základnými ikonami. A to ikonami sv. Mikuláša, Presv. Bohorodičky, Ježiša Krista, sv. Cyrila a Metoda. V cárskych dverách sú ikony štyroch evanjelistov: Mareka, Matúša, Lukáša, Jána. Do výšky nad cárskymi dverami pokračuje rád s ikonami Tajnej večeri, Krista sediaceho na tróne a končí vztýčením dreveného kríža. Ikonostas je prispôsobený tak, že do budúcnosti je možné pokračovať v jeho rozšírení. Bol postavený podľa návrhu miestneho farára ThDr. Mareka Peja, PhD. Posviacku ikonostasu vykonal 12.

Okolo chrámu je krásna zeleň, ktorú skrášľujú ihličnaté stromy. V júli v roku 2022 sme si pripomenuli 30 výročie chrámu a zároveň sme posvätili obnovený interiér chrámu.

Gréckokatolícky chrám na Koňuši

Začiatok stavby chrámu 1947 za pôsobenia kňaza Michala Horňáka. V roku 1950 bola dokončená hrubá stavba lode chrámu a kompletne ukončená veža chrámu, na ktorej bol osadený trojramenný kríž. V roku 1969 je na Koňuši dokončený chrám (nová strešná krytina a vymaľovanie interiéru chrámu M.- v roku 2001 za pôsobenia kňaza Mareka Iľka prebehla rekonštrukcia chrámu. Postavil sa nový oltár z kameňa, vymaľoval sa chrám a zreštaurovali sa maľby - p.

Pamiatky chrámu: Zaprestolná ikona - Zoslanie Sv. Ducha, olej na plátne.

Drevené kostolíky na Zemplíne

Východné Slovensko je známe svojimi malebnými drevenými kostolíkmi, ktoré predstavujú jedinečné historické a architektonické poklady. Tieto vzácne stavby, často majstrovské diela anonymných ľudových tvorcov, sa objavujú najmä na Zemplíne a svojím jedinečným vzhľadom a históriou fascinujú turistov z celého sveta. Ich pôvod siaha až do stredoveku, keď sa stavali z vtedy najdostupnejšieho materiálu - dreva.

V minulosti bolo na Slovensku približne 300 drevených kostolov. Keďže je však tento materiál citlivý na rôzne vplyvy, nepodarilo sa ich uchovať všetky. Majstri tesári u nás stavali katolícke aj protestantské kostoly.

Tie druhé sa viazali k prísnym podmienkam, ktoré museli splniť pri ich budovaní. Museli byť postavené len z dreva, nemohli na ne použiť ani jediný klinec a dokončené mali byť vždy do jedného roka od začiatku výstavby.

K veľmi zaujímavým a atraktívnym architektonickým pamiatkam Zemplína patria gréckokatolícke a pravoslávne drevené kostolíky, majstrovské diela prevažne anonymných ľudových tvorcov. Stoja na návršiach alebo pri potokoch a tvoria malebnú dominantu obcí. Vznikli prevažne v 18. storočí a z tohto obdobia je aj ich interiér, v ktorom sú pozoruhodné dekoratívne nástenné a nástropné maľby oltáre, lavice, obrazy drevené liturgické náčinie a knihy.

Medzi najvýznamnejšie drevené kostolíky na Zemplíne patria:

• Jalová - drevený kostol postavený v roku 1831.
• Hrabová Roztoka - pravoslávny kostol sv. Bazila Veľkého. Hlavný oltár a ikonostas sú súčasné so stavbou. Zaujímavý je tepaný strieborný kalich z 18. stor.
• Inovce - pravoslávny drevený zrubový kostol sv. Michala archanjela z roku 1836. Interiér je súčasný so stavbou. Pri kostole je drevená zvonica.
• Kalná Roztoka - pravoslávny drevený kostol sv. Bazila z konca 18. stor., Rekonštruovaný v roku 1839. Vzácne je najmä vnútorné vybavenie kostola, ktoré tvorí s architektúrou stavby jednoliaty celok.
• Krásny Brod - pravoslávny drevený kostolík z konca 19. storočia.
• Ruská Bystrá - pravoslávny drevený barokový kostol sv. Mikuláša z roku 1730. Je vhodne zakomponovaný do prírody s vysokou umeleckou i technickou hodnotou. V kostolíku je ikona Pieta z roku 1700. Leží v severovýchodnej časti okr. Sobrance.
• Ruský Potok - drevený pravoslávny barokový kostol z roku 1740, v ňom sú bohoslužobné knihy z rokov 1626 -1654.
• Strihovce - drevený barokovo-klasicistický kostol z 18. storočia, leží juhovýchodne od Sniny.
• Šmigovec - drevený kostol z 19. stor.
• Topoľa - drevený zrubový barokový gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela z roku 1780. Rekonštruovaný bol v rokoch 1928 - 29 a v roku 1970. Je postavený na návrší nad obcou. Tiež je tam pravoslávny drevený kostolík z druhej pol. 17. stor. ikonograficky zaujímavý obraz Snímanie z kríža, pochádzajúci z čias okolo roku 1700.
• Uličské Krivé - drevený barokový gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela z roku 1718. Začiatkom 20 stor bol zrenovovaný.
• Nová Sedlica - v roku 1970 bol prenesený gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela z roku 1754 s barokovým interiérom a ikonostasom z polovice 18. storočia do parku pri kaštieli v Humennom. Je tu súčasťou skanzenu ľudovej architektúry a bývania.
• Vyšný Hrabovec - drevený kostol, ktorý je zaujímavý tým, že má samostatnú zvonicu - vežu, otvorenú v prízemí a so šindľovou strechou.

Gréckokatolícky kostol v Ruskej Bystrej

Gréckokatolícky kostol byzantského typu sa nachádza v obci Ruská Bystrá. Postavený bol medzi rokmi 1720 a 1730 a od roku 2008 je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Svätostánok sa pýši nádherným ikonostasom, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť interiéru. K nemu sa viaže zaujímavý príbeh. Pôvodne ho totiž vyrobili pre úplne iný chrám. No keď ho priniesli do jeho interiéru, nevošiel sa tam. Preto hľadali nové miesto a kostol prenesenia ostatkov svätého Mikuláša bol ideálny.

Chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša je drevená gréckokatolícka cerkev byzantského obradu v obci Ruská Bystrá v okrese Sobrance v Košickom kraji. Obklopujú ju Vihorlatské vrchy. Cerkev bola postavená v roku 1730, na návrší obce v čase panovania rímskonemeckého cisára Karol VI. Od 7. júla 2008 je národnou kultúrnou pamiatkou a je zapísaná v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Je to zrubová stavba z ihličnanových ručne tesaných trámov, na koncoch spojených tesárskym čapovaním a zadlabaním. Spodné trámy, povrchovo ošetrené čiernou farbou proti drevokaznému hmyzu, sú uložené na kamennej podmurovke.

Pôdorys cerkvi je z troch štvorcov umiestnených v jednej osi orientovaných z východu na západ. V najmenšom, východnom, je svätyňa, presbytérium s malým východne orientovaným dvojkrídlovým oknom. Tretí štvorec za uzatvorenou stavbou vypĺňajú exteriérové nosné stĺpiky, nad ktorými vyčnieva veža so zvonmi.

Drevený barokový ikonostas s výklenkami pre ikony predeľuje svätyňu od lode. V ostení dverí je olejová maľba svätého biskupa Mikuláša, byzantského cirkevného hodnostára zo 4. storočia. Po obidvoch stranách dverí pri obvodových stenách sú z ľavej - severnej strany a pravej - južnej strany otvory pre diakonské dvere.

V prvom, hlavnom rade ikonostasu sú ikony Bohorodičky Hodegetrie a Krista Učiteľa. Ďalšie ikony prvého radu, sv. biskup Mikuláš a netradične sv. Paraskieva, sú na bočnej stene. Druhý rad sviatkov má uprostred ikonu Poslednej večere. V treťom, apoštolskom rade, je v strede hlavná ikona Krista Veľkňaza a vedľa neho ikony Bohorodičky a sv. Jána Krstiteľa.

Cerkva v Ruskej Bystrej je architektonicky odlišná od gréckokatolíckych cerkví v Bodružale a v Ladomirovej (zapísaných tiež do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO) preto, že zrubové trámy nie sú z exteriéru kryté žiadnymi vonkajšími doskami alebo šindľom, ako je to napríklad pri cerkvách vo Svidníckom okrese.

Ďalšou zaujímavosťou, je že strop nie je zrubový voľné vystupujúci priestor do výšky (v podobe zrezaného ihlanu), ako je to pri iných cerkvách, ale pohľadovo plošne uzatvorený rovnými doskami.

Gréckokatolícke cerkvi sú pozoruhodné konštrukciou strechy. Cerkva v Ruskej Bystrej má jednoduchú šindľovú valbovú strechu bez akýchkoľvek dekoratívnych prvkov, ktoré by jej dodávali jedinečnosť oproti iným svetským stavbám. Spodný rad drevených šindľov má tesársky upravené okraje v tvare zubov.

Na západnej strane vystupuje z hornej tretiny valbovej strechy vertikálnymi doskami exteriérovo upravená veža so zvonmi. Nad vežou je stanová strecha. Na nej je nepravidelný osemboký šindľový dekoračný prvok, z ktorého vystupuje tiež osemboký skoro kužeľový nadstavec, ktorého vrchol tvorí kovaný kovový kríž.

Zvláštnosťou týchto prvkov je to, že plynulo prechádzajú z jedného geometrického tvaru do druhého. V ostatných cerkvách majú guľovité cibuľky spravidla presné geometrické tvary, z ktorých vyčnievajú stĺpiky, na ktorých sú ďalšie dekoračné prvky.

7. júla 2008 konferencia Výboru Svetového dedičstva UNESCO na 32. zasadnutí v kanadskom Quebecu rozhodla o zápise cerkvi v Ruskej Bystrej spolu s ďalšími ôsmimi drevenými pamiatkami do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO pod spoločným názvom Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka (angl. Wooden Churches of the Slovak part of the Carpathian Area).

K cerkvi v Ruskej Bystrej vedie turistický chodník z obce Remetské Hámre vyznačený zelenou turistickou značkou cez Pilníkovú lúku (812 m n. m.).

Okrem kostola v Ruskej Bystrej sú na Zemplíne aj ďalšie pozoruhodné drevené kostolíky, ktoré stoja za návštevu: Chrám svätého Bazila Veľkého (Hrabová Roztoka, 18. stor.)

Drevené kostolíky východného Slovenska sú skvostom drevenej architektúry a neoceniteľným kultúrnym dedičstvom. Ich návšteva je jedinečným zážitkom, ktorý ponúka pohľad do histórie a duchovného života regiónu.

Ďalšie zaujímavé miesta v okolí:

• Snina - mesto s historickým centrom a kaštieľom
• Morské oko - najväčšie jazero vo Vihorlatských vrchoch
• Vihorlatský prales - národná prírodná rezervácia

tags: #greckokatolicky #kostol #sobrance