Zeus, najvyšší boh starogréckeho panteónu, bol kráľom bohov, vládcom Olympu a bohom hromu, blesku a nebies. Na rozdiel od najvyšších bohov iných náboženstiev, mal Zeus svoj životopis, nebol nemenný a ani nestelesňoval v sebe najvyššie cnosti. Bol synom Titana Krona a jeho manželky Rheie.
Podľa gréckych mýtov bol Zeus synom Krona a Rhei, ktorí boli sami bohmi. Kronos bol však varovaný, že bude porazený svojimi vlastnými deťmi a preto po narodení každého z nich ich hneď zjedol. Keď sa narodil Zeus, jeho matka Rhea ho skryla a na miesto malého dieťaťa dala Kronovi k vrchu obalenú kameňom.
Po dosiahnutí dospelosti sa Zeus vrátil a porazil svojho otca a Titanov v obrovskom boji, ktorý sa nazýva Titanomaquia. Po víťazstve nad Titanmi sa Zeus stal najvyšším bohom a všetci ostatní bohovia sa mu podriadili. Jeho symbolom bola blesk a hrom, ktorého používal ako zbraň proti nepriateľom a aby ukázal svoju moc.
Príbehy o Diovom narodení vždy rýchlo preskakujú k opatrovaniu a živeniu božského dieťaťa. Narodenie začína pôrodnými bolesťami Veľkej matky bohov (= Rhea), ale zostáva zahalené temnou nocou. Rhea prišla v noci do Lyktu na Kréte a ukryla dieťa v jaskyni hory Aigaion, aby unikol osudu svojich starších súrodencov. Na Kréte je však hneď niekoľko jaskýň, ktoré hrali úlohu v príbehoch o Diovom narodení a detstve. Úlohy mali rozdelené: v jednej jaskyni došlo k narodeniu, v druhej bolo dieťa kojené a opatrované. Podľa iného príbehu sa Zeus narodil v Arkádii na hore Lykaion. Na vrchu Dikté a na ešte vyššej Íde dospel potom Zeus na muža i k rozhodnutiu, že proti Kronovi povstane a zbaví ho vlády.
Spočiatku vládol Zeus ako tyran a dva razy sa dokonca pokúsil vyhubiť ľudský rod. Prvý raz to chcel urobiť preto, že sa mu ľudia zdali nanič. Prekazil mu to však Titan Prométheus. Druhý raz ich chcel zas vyhubiť preto, že mu pripadali príliš mocní.
Keď si Zeus svoju moc upevnil, popustil uzdy svojej vlády a prepustil na slobodu svojich bývalých nepriateľov. Ostal však naďalej absolútnym vládcom. Jeho moc bola založená aj na sobášoch, na zväzkoch s Gaiinými dcérami a vnučkami. Hésiodos menuje na prvom mieste sobáš s Métidou, na poslednom manželstvo s Hérou.
Zeus a Osud
Hoci bol Zeus absolútnym vládcom, nevládol celkom neobmedzene (tým sa odlišoval od bohov iných náboženstiev). Nad všetkými bohmi a ľuďmi, a teda aj nad samotným Diom, vládol osud. Proti osudu Zeus nič nezmohol.
Ako najvyšší boh stelesňuje poriadok, ktorého je ručiteľom. Musel obnovovať rovnováhu vesmíru a chrániť výsady a moc bohov. Bol bohom spravodlivosti. Bdel nad tým, aby boli dodržiavané prísahy a zákon pohostinnosti a udeľoval dobré i zlé. Trestal bezbožnosť a prekročenie miery, ale tiež odmeňoval zbožné činy. Bol rozhodcom osudov ľudí. Udeľoval im dobrý alebo zlý osud.
Riadil chod dňa a bol darcom svetla. Do jeho kompetencie spadali atmosferické javy (mraky, dážď, búrka...). Jeho najmocnejšími zbraňami boli blesky a hromy.
Zeus bol z bohov najväčší a najsilnejší, vševidiaci a vševediaci. Vedel nielen, čo sa stalo, ale i čo sa stane. V jeho vševedúcnosti malo základ odhaľovanie budúcnosti. Dával znamenia napr. Svoj veľkolepý palác, ktorý mu zo zlata postavil jeho syn Héfaistos, mal na Olympe. Z Olympu chodil, kam sa mu zachcelo, na zlatom voze. Ináč bol prakticky všadeprítomný a o pomoc ho mohol človek požiadať nielen v jeho chráme, ale hocikde. Bol všegréckym bohom. Najslávnejšia Diova socha stála v Olympii. Vytvoril ju Feidias, ktorý sa inšpiroval Íliadou. Socha patrila medzi 7 divov sveta.
Pri hostinách Dia obsluhovali čašník bohov Ganymédés a bohyňa mladosti Hébé, tancom a spevom ho obveseľovali Charitky a bohyne umení Múzy. Pri výkone vladárskych povinností ho sprevádzali bohovia a bohyne Kratos, Zélós, Bia a Niké. Pri výkone súdnej právomoci stála pri jeho tróne bohyňa zákonného poriadku Themis a bohyňa spravodlivosti Diké. Pri zabezpečovaní poriadku v prírode mu pomáhali bohyne ročných období Hóry. Nerozlučnými Diovými sprievodkyňami boli aj bohyňa šťastnej náhody Tyché, bohyňa mieru Eiréné a bohyňa dúhy Íris, ktorá bola spolu s Hermom i jeho poslom (posolkyňou).
Z rastlín bol Diovi zasvätený dub (na sochách má Zeus väčšinou ozdobenú hlavu vencom z dubových listov), z vtákov orol. V literatúre boli bohato rozvíjané Diove milostné dobrodružstvá.
Rodina a potomstvo
Zeus mal mnoho manželiek a mileniek a jeho deti boli tiež bohovia. Medzi jeho najznámejšie manželky patrí jeho sestra Héra, bohyňa manželstva a rodiny, s ktorou mal mnoho detí vrátane Área, boha vojny, a Héby, boha mladosti. Medzi jeho milenky patrila aj jeho sestra Deméter, bohyňa plodnosti, ktorá mu dala Persefónu, bohyňu podsvetia. Okrem Héry boli Diovými manželkami aj Métis a Eurynomé. Medzi jeho mnohé deti patria:
- Áres: Boh vojny, syn Héry a Dia
- Hébé: Bohyňa mladosti, dcéra Héry a Dia
- Persefóna: Bohyňa podsvetia, dcéra Deméter a Dia
- Aténa: Bohyňa múdrosti, narodila sa priamo z Diovho čela
- Apollón: Boh svetla, veštby, poézie a hudby, syn Léto a Dia
- Artemis: Bohyňa lovu, mesiaca a zvierat, dcéra Léto a Dia
- Hermes: Boh rečníkov, obchodníkov a posol bohov, syn Maie a Dia
- Dionýzos: Boh vína, úrody a divadla, syn Semelé a Dia
- Herakles: Hrdina obdarený nadľudskou silou, syn Alkmény a Dia
Tabuľka: Niektorí z Diových potomkov a ich atribúty
| Meno | Matka | Atribúty |
|---|---|---|
| Áres | Héra | Boh vojny |
| Hébé | Héra | Bohyňa mladosti |
| Persefóna | Deméter | Bohyňa podsvetia |
| Aténa | - | Bohyňa múdrosti |
| Apollón | Léto | Boh svetla, hudby a veštby |
| Artemis | Léto | Bohyňa lovu |
| Hermes | Maia | Posol bohov, boh obchodu |
| Dionýzos | Semelé | Boh vína a divadla |
| Herakles | Alkména | Hrdina s nadľudskou silou |
Jeho synovia a dcéry zohrávali významné úlohy v gréckej mytológii, pričom každý z nich mal svoje vlastné jedinečné schopnosti a zodpovednosti.
Zeus bol vládca bohov a ľudí, darca života a ľudských osudov, ochranca zákonov a poriadku. Preto aj boli jeho družkami Themis (bohyňa poriadku), Diké (bohyňa spravodlivosti) a Nemesis (bohyňa pomsty). Zeus je synom Krona a Rheie, bol najmladší zo svojich súrodencov. Narodil sa na Kréte, kde ho schovala jeho matka v jaskyni v pohorí Dikté. Živil sa mliekom kozy Amaltheie a starali sa oňho nymfy. Rimania ho stotožňovali s Jovom, Etruskovia s Tiniom. Po súboji Titánov a Gigantov bol prijatý ako vládca a otec všetkých bohov a ľudí.
Jeho zbraňou bol blesk a vládol na nebi aj na Zemi. Jeho manželkou bola Héra, bohyňa, ktorá ochraňovala vladársky palác. Ich deti boli Arés, Hébé, Eileithya a Héfaistos. Zeus mal ale veľa ďalších detí s bohyňami aj smrteľnými ženami. Uveďme niektoré z mnohých, napr. Všetky svoje deti mal rád a ochraňoval ich, preto sa často stávali predmetom hnevu Héry.