Staroveké Grécko zanechalo rozsiahle dedičstvo v oblasti vied, filozofie a kultúry, ktoré ovplyvnilo vývoj západnej civilizácie. Osobitné postavenie v kultúrnom živote Grékov zaujímala filozofia. Táto náuka sa usilovala vysvetliť, čo je svet a ako vznikol. Prvé pokusy o vysvetlenie vzniku sveta badať u filozofov maloázijských miest. Boli to prví učenci, ktorí sa zaoberali matematikou, astronómiou a zemepisom. Neuspokojili sa mienkou, že všetko stvorili bohovia, ale hľadali vedecké zdôvodnenie vzniku sveta.
Škola Aténska od Rafaela zobrazuje popredných gréckych filozofov.
Významní Grécki Filozofi
Zo starovekých gréckych filozofov vynikajú najmä:
- Tales z Milétu: Domnieval sa, že všetko pochádza z vody.
- Herakleitos Efezský: Pokladal za prazdroj všetkého oheň. "Všetko tečie."
- Demokritos Abderský: Tvrdil, že tvorcom sveta nie je boh, ani duch, ale hmota. Podľa jeho učenia hmota sa skladá z drobných čiastok (atómov), ktoré sú v ustavičnom pohybe.
Sofisti a Sokrates
Pred vypuknutím peloponézskej vojny nastali vo verejnej správe Atén mnohé zmeny. Riešením týchto otázok sa zaoberali sofisti. Boli to cestujúci učenci, ktorí za peniaze učili rétorike, t. j. umeniu presvedčivo hovoriť a obratne diskutovať. Proti sofistom najrozhodnejšie vystúpil filozof Sokrates. Za hlavný cieľ života pokladal získanie správnych vedomostí, potrebných pre všetkých ľudí. Sokrates na otázky nikdy nedával úplné odpovede. Svojho spoločníka sa usiloval priviesť na správne riešenie problému otázkami a námietkami. Usiloval sa o to, aby sa spoločník sám presvedčil o nesprávnosti svojich tvrdení.
Sokratovým cieľom neboli samotné vedomosti, ale prebudenie lásky ľudí k poznaniu. Sokrata obvinili a súdili z protištátnej činnosti. Súd ho odsúdil na smrť. Do žalára prichádzali za ním jeho žiaci a príbuzní a radili mu, aby odvolal svoje učenie alebo aby ušiel zo žalára. Sokrates radšej dal prednosť smrti a vypil kalich s jedom, ktorý mu určili. Umrel v 70.
Platón a Aristoteles
V Sokratovom učení pokračoval jeho žiak Platón, ktorý pochádzal z bohatého šľachtického rodu. Po smrti svojho učiteľa Platón sám začal učiť filozofiu. Platónovi poslucháči sa schádzali do veľkej, alejami vysadenej záhrady, kde bola budova pre gymnastické cvičenie.
Proti Demokritovi Platón tvrdil, že základom sveta nie je hmota, ale boh a myšlienka alebo idea. Platón bol prvým idealistom. Platón prežíval svoju mladosť v období peloponézskej vojny. Pozoroval vojnu a povojnové udalosti. Vo svojom diele „Štát“ opisuje po svojej mienke najdokonalejšie štátne zriadenie. Ľudskú spoločnosť rozdeľuje na tri triedy: filozofov, vojakov a pracujúcich. Podľa Platóna filozofi a vojaci nemajú mať súkromné vlastníctvo, lež užívať všetko spoločne. Pre pracujúcich nenavrhoval nijaké zmeny. Tvrdil, že pracujúci sú povinní vydržiavať filozofov a vojakov. Pracujúci sa nemajú miešať do štátneho riadenia, nemajú mať občianske práva a stoja na úrovni otrokov.
Grécky filozof Aristoteles (384 - 322 pred n. l.) bol najvynikajúcejším učencom staroveku. Väčšina jeho diel sa zachovala až do dnešných čias. Aristoteles zhrnul vývin vied za celé predchádzajúce obdobie a rozoberal ich v rozličných odboroch. Aristoteles vychoval celý rad žiakov, z ktorých sa stali vynikajúci učenci. Aristotelove vedecké práce napomáhali rozvoj rozličných náuk: filozofiu, matematiku, mechaniku a i. Aristotela pre jeho ohromné vedomosti a veľké vedecké diela nazývajú obrom antickej vedy. Aristoteles aj pri svojom vysokom vzdelaní pokladal priam tak, ako aj jeho predchodcovia, otroctvo za zjav normálny.
#Občianska: Klasická grécka filozofia | Filozofia
Grécky Horoskop a Bohovia
Grécky horoskop obsahuje dvanásť znamení, ktoré sú pomenované podľa bohov a bohýň gréckej mytológie:
| Znamenie | Boh/Bohyňa | Obdobie | Charakteristika |
|---|---|---|---|
| Ares | Boh vojny | 21. 3. - 19. 4. | Priama povaha, ochota bojovať za pravdu, silná sexualita. |
| Afrodita | Bohyňa lásky | 20. 4. - 20. 5. | Očarujúca, ľahkomyseľná povaha, život plný zážitkov. |
| Hermes | Božský posol | 21. 5. - 20. 6. | Hravosť, priateľská a ústretová povaha, pestré záľuby. |
| Artemis | Bohyňa lovu | 21. 6. - 22. 7. | Zodpovednosť, láska k prírode a zvieratám, silná intuícia. |
| Apolón | Boh slnka, svetla a umenia | 23. 7. - 22. 8. | Kreativita, optimizmus, silné morálne zásady. |
| Persefona | Bohyňa podsvetia a jari | 23. 8. - 22. 9. | Citlivá povaha, ochota pomáhať druhým, introvertnosť. |
| Themis | Stelesnenie božského poriadku | 23. 9. - 22. 10. | Organizovanosť, zmysel pre poriadok, životná stabilita. |
| Hádes | Boh podsvetia | 23. 10. - 21. 11. | Sebavedomie, uzavretosť, zodpovednosť. |
| Zeus | Najvyšší boh | 22. 11. - 21. 12. | Problém so záväzkami, potreba slobody, ústretová povaha. |
| Kronos | Titan a otec Dia | 22. 12. - 19. 1. | Plánovanie, cieľavedomosť, zodpovednosť. |
| Úranos | Boh neba | 20. 1. - 18. 2. | Voľnomyšlienkárska povaha, zasnívanosť, kreativita. |
| Poseidón | Boh morí a oceánov | 19. 2. - 20. 3. | Pokojná a premýšľavá povaha, sebavedomie, cieľavedomosť. |
Grécka Filozofia a Kresťanstvo
Apoštol Pavol v svojom liste kresťanom do Kolos vyslovuje dôrazné varovanie pred filozofiou. Filozofia a filozofovanie sú však neoddeliteľnou súčasťou ľudskej kultúry. Filozofia (v gréčtine „milovanie múdrosti“) je nielen vedou, ale tiež jedným z prirodzených prejavov ľudskej duše, prahnúcej po odhalení zmyslu života a podstaty sveta okolo nás.
Filozofia, s ktorou prišiel do kontaktu apoštol Pavol, bola filozofiou starovekého Grécka. Tá je dodnes považovaná za jeden z pilierov našej európskej civilizácie. V gréckej kultúre a v gréckom jazykovom prostredí sa objavili prví „milovníci múdrosti“ - filozofi. Títo ľudia sa snažili opísať svet a jeho podstatu. Zrod filozofie v starom Grécku môžeme dať do súvislosti so vznikom gréckych polis - mestských štátov a vtedajším rozvojom civilizácie.
Rozdiely a Podobnosti
Všeobecne povedané sú ciele kresťanstva a filozofie podobné. V oboch ide o spoznanie pravdy, podstaty života, odpovedí na základné otázky. Tak kresťanstvo, ako aj filozofia majú v sebe zakotvené etické a morálne princípy, ktoré formulujú a snažia sa podľa nich vychovávať ľudí.
Podstatný rozdiel medzi biblickým kresťanstvom a filozofiou však spočíva v spôsobe, ako sa človek dostane k poznaniu pravdy a k porozumeniu Bohu. Filozofia používa ľudskú skúsenosť spracovanú rozumom. Filozofické tézy majú teda svoj pôvod v intelekte človeka, ktorý uvažuje (filozofuje) o svete okolo seba a snaží sa opísať tento svet a jeho fungovanie. Podľa Biblie však pravdu nie je možné spoznať iba prirodzenými prostriedkami. Apoštol Pavol to vystihuje výrazom „sčiastky poznávame“. (1Kor 13,9) Ľudská schopnosť poznávať je teda obmedzená, ba čo viac, je subjektívna a omylná.
Vplyv Gréckej Filozofie na Kresťanskú Teológiu
Od začiatku dejín kresťanstva prenikala do cirkvi grécka filozofia. Najprv sa to dialo prirodzene skrze kultúru, ktorú si so sebou niesli konvertiti z pohanského gréckeho prostredia, neskôr sa objavili prvé pokusy o harmonizovanie alebo spojenie určitých filozofických prúdov s kresťanstvom. Tomuto procesu veľmi napomohol Filón z Alexandrie. Tento židovský filozof sa pokúsil prostredníctvom alegórie zosúladiť Starú zmluvu s helenistickou stoickou filozofiou. Neskoršie sa stal inšpiráciou pre mnohých teológov ranej cirkvi, ako bol napríklad Origenes, ktorý sa stal priekopníkom alegorického výkladu Písma, tak vzdialeného od pôvodného doslovného chápania Písma Židmi.
Najviac však do kresťanstva vniesli filozofiu a jej metodológiu Augustín a neskôr Tomáš Akvinský. Augustín bol pohanským filozofom, ktorý po svojom obrátení začal svoje schopnosti využívať v prospech cirkvi. Po svojom obrátení napísal Augustín množstvo filozofických a teologických diel, ktoré sa stali základom učenia rímskokatolíckej cirkvi. Tomáš Akvinský zásadným spôsobom formoval učenie stredovekého katolicizmu. Východiská Aristotelovej filozofie aplikoval na kresťanstvo v snahe zosúladiť rozum s vierou.
Záver
Grécka filozofia a mytológia zanechali hlbokú stopu v histórii, ovplyvnili vývoj západnej civilizácie a dokonca prenikli do kresťanskej teológie. Pochopenie týchto vplyvov nám umožňuje lepšie porozumieť súčasnosti a tomu, ako sa vyvíjalo myslenie a poznanie.