Starí Gréci uctievali veľké množstvo bohov (polyteizmus). Pre Grékov bolo modlenie a obetovanie bohom súčasťou každodenného života. Podľa Gréckej mytológie najprv vládol Prázdnota alebo Chaos. Z chaosu sa zrodili Nyx, Erebos, Tartaros a Gaia, alebo tiež „Zem“, ktorá porodila Urana, ktorý predstavoval „Nebo“.
Grécki bohovia podľa mýtov sídlili na hore Olymp, konkrétne v svätyni nazývanej Panteón. Z príbehov poznáme až 17 bohov s prívlastkom olympský, no naraz ich nikdy nebolo viac ako dvanásť.Celá starogrécka mytológia je podriadená jednému bohovi.
Zeus bol v gréckej mytológií najvyšším a najmocnejším bohom. Bol to vládca celého Olympu a zároveň vládca ľudí. Čo sa týka sféry vplyvu, bol bohom hromu, nebies a bleskov, s ktorými je aj načastejšie zobrazovaný. Zeus mal 5 ďalších súrodencovi: Demeter, Hestia a Héra, ktorá bola zároveň jeho manželka, Hádes a Poseidon. Všetkých menovaných prehltol Kronos, ich vlastný otec, ktorému bolo vyveštené, že jeho dieťa ho zbaví nadvlády - to sa aj stalo.
Druhej generácii gréckych bohov vládol boh Zeus. Bol synom Titana Krona a bohyne Reie. Narodil sa tajne na Kréte vo vrchu Dikte. Tieto opatrenie urabola jeho matka. Jeho otec Kronos totiž všetky svoje deti hneď po narodení prehltol, aby sa zabezpečil proti vzbure. Na vrchu Dikte a ešte vyššej Ide dospel Zeus na muža i k rozhodnutiu, že proti Kronovi povstane a zbaví ho vlády. Vzburu proti Kronovi začal Zeus oslobodením svojich súrodencov, ktorí žili naďalej v Kronových útrobách. Donútil Krona, aby ich vyvrátil, sestry Hestiu, Demeter a Héru poslal na koniec sveta a bratov Háda a Poseidóna vyzval, aby sa k nemu pripojili. Zeus nakoniec zbavil Krona vlády. Potom si s Hádesom a Poseidónom rozdelil vládu.
Poďme sa ale pozrieť na boha vojny.
Arés: Boh vojny
Syn Héry a Dia, bol bohom vojny, vraždenia. V Ríme mu hovorili Mars. Historických legiend, hrdinských báji vyplýva, že vojna bola v Grécku častým javom a aj zložitá. Preto Grékom nestačil jeden boh, ale vytvorili si jedného boha pre vojnu vedenú múdro - víťaznú a druhého pre vojnu vedenú so slepou zúrivosťou, teda s nejasným výsledkom. Bohom zúrivej vojny,vraždenia, krvavého boja na bojovom poli bol práve Ares. Nezáležalo mu prečo vojna vypukla a väčšinou ani ako skončí.
Vojnu miloval pre vojnu a boj pre boj. Zo smrti bojovníkov mal rovnakú radosť, ako z ich odvahy. Podporoval každého, kto bol ochotný porušiť mier. Pre tieto vlastnosti ho bohovia ani ľudia nemali radi. Sám najvyšší boh Zeus mu niekoľkokrát povedal do očí, že keby nebol jeho syn,už dávno by ho zvrhol do temného Tartaru. Nebolo jediného boja, do ktorého by nezasiahol. S veľkým štítom, medeným pancierom a bronzovým štítom sa náhle objavoval na bojisku a roznášal smrť. Spravidla ho doprevádzali jeho synovia Deimos a Fobos, ktorí boli zosobnením dažďu a hrôzy. Pred jeho vozom pobiehala bohyňa hádky Eris a bohyňa vojnového vraždenia Enyó.
Napriek svojej sile a obratnosti nebol neporaziteľný. Keď sa mu myseľ zatemnila vášňou, musel zrazu odísť s tým, že nedosiahol čo chcel. Aténa, ktorá sa nikdy nedala uniesť slepou zúrivosťou nad ním vždy vyhrala. Ho s Aténinou pomocou zranil kopijou vodca Argejcou Dioméde. Áres vtedy zareval bolesťou ako desať tisíc moužov. Celé jeho hrdinstvo bolo preč a s nárekom utiekol na Olymp. Raz ho takisto porazil Herakles a už predtým podľahol dvom malým Gigantom,Ótovi a Efialtovi, ktorí ho zviazali reťazami a zavreli do medeného sudu. Pobudol si tam trinásť mesiacov a keby ho neoslobodil boh obchodu Hermés, bol by tam ostal k radosti ľudí navždy.
Inak bol Áres celkom pekný, aj keď niekedy vojenských spôsobov, čo avšak na mnohé ženy príťažlivé. S bohom vojny Areom mala Afrodita napríklad 5 detí.
Grécka mytológia je radostná, vychádza z prírody a radostného pozemského života; bohovia sú ľudskej podstaty i s povahovými chybami, nič nie je na nich posvätne velebného; nie sú všemohúci ani vševediaci, i nad nimi vládne Osud. Ľudia si o nich rozprávali mnohoé príbehy, legendy, či báje a tým ich prezentovali ako autority, ktoré treba uctievať, ale aj ako dobrých radcov.
Podľa filológov a indoeuropeistov ako sú Jaan Puhvel alebo Martin West náboženstvo klasického Grécka tak výrazne ovplyvnili náboženstvá a mýty Blízkeho východu (odkiaľ prezvalo rôzne božstvá, napr. Adónis, Afrodita, Apolón), že stratilo značnú časť svojho indoeurópskeho dedičstva.
V skutku, porovnávacia religionistika odhalila pestrú históriu božstiev - vznik a zánik, zmeny mien, príchody z cudzích panteónov, dokonca spájanie božstiev, keď jedno prebralo funkcie iného, ktoré upadlo do zabudnutia.
Socha Area v Louvri
Ostatní bohovia
Nebolo by správne spomenúť len boha vojny. Preto si v krátkosti spomenieme aj ďalších bohov:
- Zeus bol najmocnejší spomedzi všetkých bohov, vládca Olympu, boh počasia (boh hromu a blesku) a nebies. Jeho symbol: blesk. Bol tiež vládca ľudí, darca života a ľudských osudov, ochranca zákonov a poriadku. Preto aj boli jeho družkami Themis (bohyňa poriadku), Diké (bohyňa spravodlivosti) a Nemesis (bohyňa pomsty).
- Héra bola bohyňa sobášov a pôrodov. Jej symboly: ľalia, krava, páv. Bola považovaná za bohyňu matku, jej manžel bol Zeus.
- Hádes bol boh podsvetia, strážca mŕtvych, pán podzemného bohatstva. Je Diovým najstarším bratom. Hádes sa stal vládcom Podsvetia, kde neskôr uniesol Persefonu, aby z nej urobil svoju manželku a spoluvládkyňu.
- Poseidón bol boh mora. Otváral pramene, krotil kone a býky. Jeho symboly: trojzubec, kôň a ryba. Je jedným z pôvodných bohov. Bol obľúbený u žien a hoci mal manželku, nebol práve verný.
- Héfaistos bol vládcom ohňa a sopiek. Kováč a čarodejník. Jeho symbol: nákova. Údajne bol najškaredší boh a kríval, no aj tak mal za manželku Afroditu, ktorú mu "prisúdil" práve Zeus, jeho otec.
- Dionýzos bol boh vína, úrody, plodnosti, divadla. Jeho symboly: vinič, brečtan, leopard, palica ovenčená viničom a brečtanom, roh hojnosti. Bol syn Dia a jeho milenky.
- Apollón bol boh svetla, veštby, poézie, hudby. Zosielal aj liečil epidémie. Jeho symboly: vavrín, luk, delfín, lýra, havran. Je synom Dia a bratom Artemis. Bol nesmierne krásny, no aj napriek tomu nemal u žien veľký úspech. Bol tiež patrónom múz a známy bol svojou súťaživotsťou.
- Hermes bol boh rečníkov, obchodníkov, zlodejov. Posol a sprievodca duší mŕtvych. Jeho symbol: berla s krídlami. Syn Dia a okrídlený posol bohov. Bol známy svojou vynaliezavosťou a múdrosťou. Vymyslel lýru, čím sa stal patrónom nielen hudobníkov, ale aj vynálezcov.
- Aténa (alebo tiež Pallas Aténa) bola bohyňa umenia a remesiel, mieru a vojny. Jej symboly: štít, kopija, oliva, sova. Podľa legiend ju vždy sprevádzala sova a bohyňa víťazstva Niké. Tiež ju považovali za poradkyňu a ochrankyňu hrdinov a najmúdrejšiu bohyňu. Aténa bola jednou z mála bohýň, ktorá nikdy nemala žiadneho potomka a ostala pannou.
- Artemis bola bohyňa zveri, lovu, rastlín, detí. Jej symboly: céder, laň.
- Afrodita bola bohyňa lásky, krásy, smiechu. Jej symboly: labuť, vrabec, holub. Bola veľmi krásna, preto sa Zeus obával, že bude predmetom sporov bohov aj smrteľníkov, tak ju vydal za Héfaista. Ona s ním však nikdy nebola šťastná a často ho podvádzala.
- Demeter bola bohyňa roľníctva, obnovy života. Jej symboly: obilný klas, mak, prasa. Bola sestrou Dia, Poseidóna a Háda. Postihol ju rovnaký osud ako dvoch starších bratov a jej otec ju prehltol. Vyslobodil ju odtiaľ až práve Zeus a keď sa stal vládcom bohov, vyzdvihol ju na Olymp a ustanovil bohyňou roľníctva, aby tomuto umu naučila aj obyčajných ľudí.
Vysvetlenie gréckych bohov za 12 minút
