Veľadôstojný pán farár: Význam a historický kontext

Oslovenie "veľadôstojný pán farár" je tradičný spôsob, ako sa obracia na katolíckeho kňaza, najmä farára. Toto oslovenie má hlboké korene v histórii a spoločenskej etikete a vyjadruje úctu a rešpekt voči duchovnej osobe.

Slovo dôstojný označuje niekoho, kto má vážnosť a úctu. Medzi synonymá patria slová ako ctený, vážený, ctihodný a velebný. Toto oslovenie svedčí o dôstojnosti, vážnosti a vznešenosti osoby.

Vážený je ďalší dôležitý aspekt tohto oslovenia. Označuje niekoho, kto požíva vážnosť, úctu a rešpekt. Ďalšie synonymá sú ctený, uznávaný, vážny, úctyhodný, ctihodný, slávny, veľavážený, veľactený a hlbokovážený.

V kontexte oslovenia duchovnej osoby sa používa aj slovo velebný, ktoré je zastarané, ale stále sa môže vyskytnúť v tradičných prostrediach.

V cirkevnom prostredí sa naďalej používa oslovenie "veľadôstojný pán farár" ako prejav úcty a rešpektu voči kňazovi, ktorý vedie farnosť. Toto oslovenie zdôrazňuje jeho duchovné postavenie a autoritu v komunite.

V Evanjelickej cirkvi sa farár a kaplán oslovujú titulom „Pán farár!“, v písomnom styku oslovujú sa: „Velebný pán farár! - Velebný pán kaplán!“

V minulosti sa v úradnom alebo spoločenskom styku používali rôzne tituly na oslovenie osôb podľa ich postavenia. Tieto zvyklosti však vniesli do spoločnosti mnoho nepríjemných chvíľ a trápnych situácií. Rodové tituly boli dôležité pre šľachtu a zemanov, ktorí sa podľa nich správali.

Zaujímavé je sledovať titulatúru v matrikách zemianskych obcí, kde boli šľachticmi skoro všetci. Matrikár poväčšinou vedel rozlíšiť medzi viac a menej vznešenými. Skratky ako P.D. (Perillustris Dominus - najjasnejší pán) sa používali na označenie šľachtickej príslušnosti, nielen pre príslušníkov vyššej šľachty. V zriedkavých prípadoch takto boli titulovaní aj nešľachtici, ak ich matrikár považoval za veľmi významných.

Skratka A.R.D. sa používala na označenie katolíckeho kňaza, v slovenčine sa doteraz používa skratka Vdp. = Veľadôstojný pán. Poväčšinou sa jedná o nerehoľných kňazov.

Aj v súčasnosti je dôležité používať správne tituly v oficiálnom styku. Hoci niektoré historické tituly už nie sú relevantné, zdvorilosť a rešpekt si vyžadujú, aby sme oslovovali ľudí titulmi, ktoré im prináležia.

Príklad z praxe: Veľadôstojný pán farár Štefan Flimel zo Žiaru nad Hronom oslávil životné jubileum. Narodil sa v roku 1922 a zažil mnoho ťažkých časov, no vždy sa snažil brať každý deň s radosťou. Jeho kňazská činnosť bola spojená s neustálymi výsluchmi počas komunistickej diktatúry, no nikdy mu neodobrali štátny súhlas na vykonávanie duchovného povolania.

Pamätajte na tých, čo vás viedli a hlásali vám Božie slovo. Dobre si všímajte, aký bol ich odchod zo života a spôsob žitia a napodobňujte ich vieru. /Žid. 13.7/

Určite aj tieto slová viedli presbyterstvo v Záhore na výročnej presbyterskej schôdzi k tomu, aby si do plánu práce na tento rok dali aj úlohu - usporiadať slávnostné bohoslužby pri príležitosti 200.

Slávnostné bohoslužby otvoril apoštolským pozdravom Pavol Jašo, administrátor zboru. Po ňom všetkých prítomných privítala Anna Hamariová, kurátorka zboru.

Po zaspievaní 84. žalmu Ach, aké sú, Bože, milé Tvoje príbytky spanilé lekciu pred kázaním slova Božieho ako aj úvodnú modlitbu predniesla sestra seniorka Michalovského seniorátu Erika Dékányová, a to z Evanjelia podľa Lukáša, 17. kapitoly od 11. po 19. verš o očistení 10 malomocných. Po nej kázaním slova Božieho poslúžil veľadôstojný brat zástupca biskupa našej cirkvi, Ján Semjan. Kázal na základe slov apoštola Marka z 2. kapitoly od 1. po 12. verš, o uzdravení ochrnutého.

V úvode pripomenul, ako sa rád vracia na toto miesto, kde sa začala formovať jeho viera, kde prežil svoje detstvo, mladosť, lebo ako všetci viete, tu pôsobil 43 rokov ako farár jeho otec Ján Semjan. Vo svojej kázni zdôraznil, že chrám je sväté miesto na stretávanie sa s Pánom Ježišom, tiež aké dôležité je spoločenstvo veriacich.

Iba v spoločenstve s Pánom Ježišom nám môže zaznieť: „Syn môj odpúšťajú sa ti hriechy,“ ale aj: „Vstaň a choď tvoja viera ťa uzdravila“. Poprial cirkevnému zboru, aby aj po 200 rokoch sa tu mohli veriaci stretávať, chváliť a oslavovať Pána Boha žalmami, hymnami a chválospevmi a odchádzať zo spoločenstva s uistením: Odpúšťajú sa ti hriechy.

Brat Ján Marcinčák otvoril druhú časť bohoslužieb príhovorom o tom, ako vznikla myšlienka či nápad pre napísanie knihy o dejinách cirkevného zboru a predstavil autora knihy, ktorým je Marián Hamari, farár vo Vajkovciach a súčasne rodák z cirkevného zboru v Záhore.

Slova sa ujal autor knihy Marián Hamari a veľmi živo porozprával o svojom vzťahu k cirkevnému zboru, kde sa narodil, kde vyrastal a kde prijal od Pána povolanie do služby, aj keď to bolo v čase tvrdého socializmu. Jeho starý otec bol dlhé roky kantorom a kostolníkom cirkevného zboru a aj on s ním trávil mnoho času pri upratovaní kostola, zvonení, prípadne pri kosení kostolnej záhrady.

Tiež na pohnuté udalosti, ktoré sa odohrali za posledných 100 rokov, keď človek, ktorý žil v našej obci, bez toho aby ju opustil, žil v piatich štátoch. Najprv to bolo Rakúsko-Uhorsko, potom Československo, vo vojnovom čase Maďarsko, po vojne opäť Československo a napokon Slovenská republika.

Kniha nás sprevádza dejinami od reformácie až po súčasnosť. Je obohatená fotografiami a grafikami zo starších období aj zo súčasnosti. Pojednáva nielen o cirkevnom zbore, ale aj o obci a spoločenských udalostiach, preto jej autor dal názov Reformovaná cirkev v Záhore - Dejiny a súvislosti. Kniha bola vydaná s finančnou podporou Obecného úradu v Záhore.

Po ňom slávnostné zhromaždenie pozdravila aj naša rodáčka Marienka Jenčová, rodená Korpa Vojaková, taktiež reformovaná farárka, ktorá však momentálne pôsobí v Českobratskej cirkvi v zbore Liptál. Zaspomínala si na svoje detské roky, na mládežnícke časy, keď tu medzi nami vyrastala a pod kazateľňou vtedajšieho brata farára Jána Semjana sa formovala jej viera.

Poukázala na príklad z Božieho slova o Marte a Márii. Dostalo sa jej od Pána však iba napomenutia, že sa znepokojuje pre nepodstatné veci a „jedno je iba potrebné, Mária si vybrala dobrý podiel, ktorý sa jej neodníme“. Apelovala na prítomných, aby sme v tejto uponáhľanej dobe neupadli do kolotoča každodenných povinností, niekedy aj nepodstatných, ale aby sme svoju pozornosť venovali tomu, čo je podstatné, aby sme si dennodenne vedeli nájsť čas na Ježiša, na spoločenstvo s ním - ako doma, tak aj v kostole.

„Ustavične sa radujte v Pánovi. Opakujem radujte sa!“ Týmito slovami pozdravil slávnostné zhromaždenie reformovaný farár a náš rodák, Miroslav Hamari, ktorý slúži ako farár v Českobratskej cirkvi v Plzni a je seniorom Západočeskeho seniorátu. Pod kazateľňou nebohého brata farára Jána Semjana dospel taktiež k povolaniu do služby na Pánovej vinici.

S nostalgiou a radosťou spomínal na detské a mládežnícke časy, keď aj v obyčajnú nedeľu bol kostol plný ľudí, a to aj napriek perzekúciám zo strany štátu. Ako ďalej zaznelo z jeho úst, dobre je na to spomínať , ale nie je namieste sa tým znepokojovať, pretože všetko je v Božích rukách.

„Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ Je dôležité, aby sme toto robili a zachovávali a o statné sa Pán postará.

Nakoniec vystúpil s pozdravom aj starosta obce Marián Hric, ktorý poďakoval zboru za obetavosť pri nedávnej rekonštrukcii kostola a ubezpečil nás, že spolupráca so zborom, ale aj s ostatnými cirkvami v Záhore, bude aj naďalej jeho prioritou.

Domáci farár Samuel Knežo dal v túto nedeľu prednosť ostatným kolegom a iba v závere krátko pozdravil zbor a vyslovil presvedčenie, že zbor bude aj v budúcnosti žiť a prosperovať s nádejou a dôverou v Pánovo zasľúbenie.

Na záver bohoslužieb zaznela známa stojaca pieseň č. 253, Buďže so mnou, Pane. Naše sestry zo zboru nám pripravili chutný obed, ktorý sme s vďačnosťou prijali a pritom pokračovali v družných a bratských rozhovoroch ešte niekoľko hodín. O obsluhu sa postarali mládežníčky z cirkevného zboru. Bolo na čo spomínať pri stretnutiach po rokoch medzi rodákmi, spolužiakmi či rovesníkmi.

Po našej posviacke kostola v septembri 2020, to bolo v našom zbore, ale myslím si že aj v senioráte, prvé takéto väčšie zhromaždenie. Covidová doba nám znemožnila konať takéto zhromaždenia, čo je veľká škoda. Nie nám, Hospodin, nie nám, ale Tvojmu menu patrí česť pre Tvoje milosrdenstvo a pre Tvoju vernosť!

Katolícky kňaz

Historický kontext a titulatúra

V minulosti sa v úradnom alebo spoločenskom styku oslovoval príslušným titulom. Uvidíme, i toto pravidlo podlieha mnohým výnimkám. Titul doktora a inžiniera je u nás zákonom chránený. Lekárov titulujeme obyčajne „pán doktor“. Vedľa akademických titulov Dr. a Ing. a pod. sa Vám, pán minister, plne oddaný X. Y.

Oslovujeme: „Milostivá pani!“. V písomnom oslovení: „Veľavážená milostivá pani N. manželka ministra (vymenuje sa rezort) v Bratislave“, alebo: „Jej Excelencia, pani N. manželka ministra…“ atp. županov oslovujeme podľa ich titulu funkcie. Napr.: Pán predseda snemu! odborový radca! - Pán župan! titulov, ako: Veľactený, Vysokovážený, Slovutný pán predseda snemu! - Šéf kabinetu.' a pod. O nižších úradných tituloch zmienili sme sa v predošlej kapitole.

I. RÍMSKY PÁPEŽ, ako viditeľná hlava rím. a gr. kat. Vaša Svätosť Svätý Otče! žiadostiach, oslovenie má znieť: Najsvätejší Otče! Vašej Svätosti najoddanejší syn N. N. služobník N. Otcovi svätej rímskej cirkvi Piovi XII. Citta del Vaticano. pápežskej Výsosti Piovi XII. atď. II. KARDINÁLA oslovujeme v rozhovore: Vaša Eminencia! Najdôstojnejší pán kardinál! najposlušnejší syn N. N., u inovercov: Váš najúctivejší služobník N. N. Eminencii, najdôstojnejšiemu pánu N. N., kardinálovi svätej rímskej cirkvi v… III. Excelencia! Milosť! V písomnom oslovení sú dve možnosti. Excelencia pán arcibiskup! Záver listu ako u kardinála. najdôstojnejšiemu pánu N. svätiacich biskupov ako diecéznych, ale po uvedení mena píše sa: svätiacemu biskupovi v… IV. pán prelát - opát - prepošt!“ V závere listu: „… v hlbokej úcte oddaný N. Adresa: Veľadôstojný pán N. N., pápežský protonotár - opát - prepošt v…, alebo Msgr N. pápežský protonotár atď.

V. „Najdôstojnejší pán…“ Záver listu: „V dokonalej úcte oddaný N. Adresa: Veľadôstojný pán N. N., dekan - farár atď. VI. PREDSTAVENÍ REHOLÍ, provincináli, gvardiáni a pod. „Veľadôstojný pán“ atď. „Páter N.“ (rehoľné meno). VII. predstavená kláštora) N. N.!“[19] V závere listu: V dokonalej úcte oddaný (-ná) N. N. panej N. N., opátke (predstavenej) kláštora (meno rehole) v… VIII. styku: Ctihodná sestra N! (rehoľné meno). N. (rehoľné meno) kláštora N.

I. FARÁR A KAPLÁN oslovujú sa jednotným titulom „Pán farár! styku oslovujú sa: „Velebný pán farár! - Velebný pán kaplán!“ II. SENIOR A BISKUP. „Dôstojný pán!“ III. a generálneho dozorcu, ktorí sú postavení na roveň s funkcionármi z radov duchovných. nepoužívajú. „Dôstojný pán!“ podobne, ako dištriktuálny a generálny biskup.

šľachty v chronologickom poradí. 1. Jeho (Jej) cisársko-kráľovskému Veličenstvu cisárovi (cisárovnej) N. N. 2. ako predošlé. (princezne) N. N. 3. kráľovi (kráľovnej) N. N. 4. (veľkokňažnej) N. N. 5. Výsosť!“ Adresa: Jeho cisárskej Výsosti pánu arcikniežaťu N. N. arcikňažnej: Jej cisárskej Výsosti atď. 6. Výsosť!“ Adresa: Jeho (Jej) Výsosti vojvodcovi (vojvodkyni) N. N. 7. Výsosť!“ i: „Vaša Výsosť! Jeho (Jej) kráľovskej (veľkokniežacej) Výsosti (Jasnosti) princovi (princeznej) N. N. 8. KNIEŽA A KŇAŽNÁ sa oslovujú ústne i písomne: „Vaša Výsosť! Výsosti, kniežacej Jasnosti, kniežaťu (kňažnej) N. N. 9. GRÓF, GRÓFKA A KONTESA. „Urodzený pán gróf!“ Adresa: Jeho osvietenosti pánu grófovi N. alebo: Urodzenému pánu grófovi N. N. grófka!“ Adresa: Jej Osvietenosti najmilostivejšej pani grófke N. Urodzenej pani grófke N. N. grófke N. N. 10. BARÓN, BARÓNKA A BARONESA. písomnom styku: „Veľactený pán barón!“ Adresa: Pánu barónovi X. alebo: Pánu N. N., slobodnému pánu atď. Adresa: Milostivej pani barónke N. N. slečna!“ Adresa: Baronesa N. N.

pokladajú to nielen za netaktnosť, ale i za osobnú urážku. očami najvyššia zásada zdvorilosti: radšej o dva tituly vyššie, ako o titul nižšie! užívať na prvom mieste titul doktorský, až po ňom inžiniersky. Pri písomnom titulovaní takto poctených ľudí možno titul uviesť, napr.: Dr. h. c. X. Y. Užívať titul, ako „diplomovaný kupec“ a pod. (nie obchodnej akadémie!), alebo absolvent Exportnej akadémie. mercantilium, skrátené: Dr. rer. merc. skratky a ich význam: agr. = agronom. ass. = asistent (pomocník): univerzitný asistent, súdny asistent atď. Cand. inž. = kandidát inžinierstva. dipl. = diplomovaný. doc. = docent; univerzitný docent. Dr. = doktor. Dr. agr. = doctor agriculturae = doktor poľnohospodárskych vied. Dr. h. c. = doctor honoris causa = čestný doktor. Dr. Ing. = doktor inžinier. Dr. Jur. - tiež: JUDr. - doctor juris = doktor vied právnych. Dr. com. = doktor komercialista. MUDr. = doctor medecinae = doktor lekárskych vied. Dr. med. vetr. = doctor medecinae vetrinariae = doktor zverolekárstva. Dr. rer. merc. = doctor rerum mercantilium = doktor obchodných vied. RNDr. = doctor rerum naturalium = doktor prírodných vied. Dr. rer. pol. = doctor rerum politiearum = doktor politických vied. Dr. rer. techn. = doctor rerum technicarum = doktor vied technických. Ing. = inžinier. J. E. = Jeho Excelencia i Jeho Eminencia. jr. = junior = mladší. kanc. = kancelár. Mlle. = mademoiselle = slečna. Mme. = madame = pani. min. = minister. mm. = messieurs = páni. Mr. = mister = pán. Mrs. = mistress = pani. Msgr. = monsignore = môj pane; titul vyšších cirkevných hodnostárov. P. = pater = otec; zvyčajne sa rozumie pod skratkou duchovný otec. PhDr. = doctor philosophiae = doktor filozofie. Posl. = poslanec. Prez. = Prezident. prim. = primarius = primár (nemocnice). Prof. = profesor vysokoškolský i stredoškolský. P. T. = pleno titulo = plný titul, i P. T = praemisso titulo - po titule už uvedenom. red. = redaktor. Rev. = reverendissime = duchovný otec. R. v. = Ritter von = slobodný pán zo… (barón). sek. = sekundár (lekár v nemocnici). sen. = senior = starší i senátor. S. T. = salvo titulo = s výhradou správneho titulu. Vdp. = veľadôstojný pán. X. = neznáma veličina. X. Y. = písmeny, nahradzujúce meno. dávaní titulov. triedy!“ je smiešnym a odstrašujúcim príkladom titulovania! smiešne nárokovať si spolkový titul vo verejnom živote, alebo v písomnom styku. spolku pre chov králikov, alebo predseda spolku priateľov papagájov a pod. spolkovom živote, i keby išlo o významnú korporáciu, je nevhodné a nemiestne! alebo korporácie. slovo predseda. správnej rady, Obchodného grémia, ale iba prezidenta republiky. ostatní sú predsedami.

získaly. Škultétyčka - v tituloch žien podľa titulov mužov. farárka, pani žandárka“ a pod. ktorá je sama poštárkou, učiteľkou, ktorá je vyučená učiteľka a pod. netitulujeme, i keď sú slobodné, slečnami, ale paniami. doktorka (nesprávne pani doktor!), pani profesorka, pani učiteľka, pani poštárka a pod. slobodné alebo vydaté. Podľa tohto vzoru v poslednom čase i v býv. rodu ženského s rodom mužským (napr.: pani doktor atď.). devu od vydatej a pre tú, či tamtú, platí titul „pani“. Pani Dr. stretáme. nemá miesta. nie Hollý!) manželku lekára, alebo advokáta, ale nie: Pani Dr. Pani Zoltánová Hollý doktorová! citovaného písať napr.: Elena Hollý, Marienka Kováčik, Zora Medňanský a pod. (Anna Zelenay, Ivka Suhany a pod.). duchom slovenčiny a najzákladnejším pravidlom gramatiky. Marienka Kováčiková, Zora Medňanská atď. neúctivosť a nevychovanosť. dámy vhodný predikát. manželku, a dnes je už v spoločnosti u nás užívaný. i samé užívajú. otcovo, napr.: Želka notárovie[20] (notárová), Anka rechtorovie (rechtorová). titulu na navštívenke, ako napr.: Želka Polnická, dcéra notára a pod. častejšie sa stretáme s obyčajou, že panie si pridávajú na navštívenky titul svojho muža. toho tiež často vznikajú veľmi komické situácie. pani X. kostí“.

vážený požívajúci vážnosť, úctu, rešpekt • ctený: starší vážený, ctený muž; vážení, ctení rodičia • uznávaný: uznávaný odborník • vážny: najvážnejší zástupcovia mesta • dôstojný: dôstojný učenec • úctyhodný: stará úctyhodná rodina • kniž. ctihodný: ctihodný starec • slávny • zastar. preslávny (obyč. v oslovení): slávny súd, preslávna obec • kniž.: veľavážený • veľactený • hlbokovážený • hlbokoctený (obyč. v oslovení): veľavážené, veľactené publikum • veľadôstojný • zastar. velebný (v oslovení duchovnej osoby): veľadôstojný pán farár • zastar.: vysokovážený • vysokoctený (obyč. v oslovení): vysokovážená spoločnosť, vysokoctená porota • kniž. zastar.: slovutný • preslovutný (obyč. v oslovení): slovutný pán predseda, preslovutný muž (Hviezdoslav) • poet. veľadôstojný p.

tags: #veladostojny #pan #farar