Život a dielo Jozefa Kňaza Hollyho

Jozef Kňaz Holly bol významnou osobnosťou slovenskej kultúry a náboženského života. Tento článok sa zameriava na jeho životopis, s dôrazom na jeho prínos v oblasti slovesného umenia a jeho pôsobenie ako kňaza.

Dvanásť osobností získalo cenu patróna umelcov Fra Angelico. Troch laureátov v oblasti slovesného, výtvarného a hudobného umenia a tých, ktorí sa vo svojej tvorbe i práci pričinili o rozvoj kresťanskej kultúry na Slovensku, ocenila v utorok 20. februára 2018 v Primaciálnom paláci v Bratislave Rada Konferencie biskupov Slovenska (KBS) pre vedu, vzdelanie a kultúru, ktorú vedie ordinár Ozbrojených zborov a ozbrojených síl SR Mons. František Rábek. Na slávnosti, ktorá sa konala po 16-krát, sa zúčastnil zástup osobností z oblasti cirkevného, kultúrneho a spoločenského života, ako aj množstvo rodinných známych a priateľov ocenených. Ocenenie udelil s predsedom KBS Mons. Stanislavom Zvolenským.

Životopisné údaje

Ján Hollý sa narodil ako tretie dieťa manželom Vavrincovi Hollému (1755 - 1830) a Alžbete, rodenej Blečákovej (1757 - 1814). Pochádzal zo skromnej rodiny, ktorá sa živila roľníctvom a bola zaraďovaná ako želiarska rodina. Mal troch súrodencov. Ľudové školy vychodil Hollý v rodnom Borskom Mikuláši, študoval na gymnáziách v Skalici, v Bratislave a Trnave, kde v mariánskom seminári absolvoval aj teológiu.

V roku 1808 Jána Hollého vysvätili za kňaza. Madunice boli v tom čase len neveľkou obcou. Vlastivedný slovník obcí uvádza, že v roku 1828, čiže v dobe, keď tu Ján Hollý pôsobil už štrnásty rok, v Maduniciach v 127 domoch žilo 890 obyvateľov.Vďaka Friedrichovi Kaiserovi vieme aj to, v akom skromnom príbytku Hollý žil. „Zaviedol nás do svojej spálne a zároveň aj pracovne… Pri stene stála jednoduchá posteľ, nad ňou viselo niekoľko jazdeckých pištolí a jedna husárska šabľa, ostatné tri steny boli obstavené dubovými skriňami na knihy siahajúcimi až do povaly a medzi nimi do medi vyryté podobizne Danteho, Tassa, Petrarcu a Vergilia. Ani jeden svätý obraz, ba ani jednoduchý kríž nebolo vidieť v tejto izbe katolíckeho farára; v skriniach tiež neboli nijaké teologické knihy, ale napospol iba klasické diela.

Do Hollého života zasiahol ničivý požiar v Maduniciach v roku 1843, ktorý zničil takmer celú dedinu. Po hroznom požiari a ťažkom zranení sa napokon Ján Hollý vzdal kňazského úradu a o mesiac 7. júna požiadal o penzionovanie. Rozhodol sa usadiť v Dobrej Vode, kde ho prichýlil jeho dávny spolužiak a priateľ, miestny farár a dekan Martin Lackovič. Básnik sa sem presťahoval začiatkom júla 1843.

Najvýznamnejšou udalosťou pobytu Jána Hollého v Dobrej Vode bola návšteva Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Michala Miloslava Hodžu 17. júla 1843. Prišli sa sem poradiť s Hollým ako s významnou autoritou pred závažným krokom - kodifikáciou slovenského jazyka na základe stredoslovenského nárečia.

Ján Hollý zomrel v búrlivom období roku 1849, presne 14. apríla. Na pohrebe sa zúčastnilo iba niekoľko katolíckych farárov a jeho najbližších priateľov. Len Slovenský pozorník, aj to s veľkým oneskorením, priniesol správu o jeho smrti.

Pomník zjednotil vtedy na tri tábory jazykovo rozdelené Slovensko. Prispeli naň prívrženci štúrovčiny, bernolákovčiny i staroslovenčiny. Výbor zveril tvorbu pomníka významnému sochárovi Ladislavovi Dunajskému. Pomník odhalili 11. mája 1854. Na slávnosti prehovorili Jozef Karol Viktorin a Ján Palárik a účastníci zaspievali piesne, ktorých texty zložili Jozef Emanuel a Ľudovít Štúr.

Jozef Hollý študoval na bratislavskom lýceu, v roku 1902 absolvoval ev. a. v. teologickú fakultu v Bratislave. Kaplánoval v Petrovci, od 18. 4. 1902 do 29. 7. 1903 bol osemnástym ev. a. v. kaplánom v Starej Turej. Odtiaľto odišiel za farára do Moravského Lieskového, kde v mladom veku ani nie 34-ročný zomiera 3. novembra 1912. Tu je i pochovaný.

So svojim manželom sa naša rodáčka Anna Hollá, rod. Urbančíková (30. júna 1884 - 25. septembra 1963) zoznámila počas jeho kaplánovania v Starej Turej. Keď vo svojich 28 rokoch ovdovela, prácou vlastných rúk a umu úspešne uviedla do života svoje tri deti. Syn Martin sa stal divadelným režisérom, obdobne i jeho syn Martin Hollý ml., filmovým režisérom. Dcéra Božena Abrhámová je matkou známeho českého herca Jozefa Abrháma, manžela Libuše Šafránkovej. Ďalšia dcéra Elena Holéczyová sa venuje umeleckej čipke za čo získala titul Národná umelkyňa.

Jozef Hollý sa s divadlom oboznámil v Bratislave, Viedni a Budapešti. Vlastnú tvorbu dal do služieb národnej a sociálnej myšlienky. Je autorom nasledovných divadelných hier: MÁRNOTRATNÝ SYN (napísaná v r. 1902, predpokladá sa, že v období jeho pôsobenia na Starej Turej), známej veselohry KUBO (1904), činohry AMERIKÁN (1907) a tragédie ČERNOVÁ (1909, v ktorej reagoval na skutočnú udalosť - masakru v Černovej, kde maďarská brachiálna moc nechcela pripustiť vysvätenie kostola kňazom Andrejom Hlinkom). Najznámejšia je azda posledná divadelná hra, spoločenská satira GEĽO SEBECHLEBSKÝ.

Literárne dielo a odkaz

Hollý najradšej tvoril vo voľnej prírode. V povestnom háji Mlíč písal rozsiahle eposy z našej národnej histórie, selanky a príležitostné básne. Tu pod starým dubom vysedával, líhaval, ba neraz dokonca dlho do noci tam prebdel, privolávajúc Umku. A tak vznikali jeho veľkolepé diela. Najprv si Hollý vyskúšal svoje básnické sily, ale aj možnosti bernolákovčiny na preklade klenotu starorímskej literatúry, Vergiliovej Eneidy.

Ján Hollý

Po jej úspešnom pretlmočení sa podujal, ako o tom píše z 29. septembra 1827 v liste Martinovi Hamuljakovi, vytvoriť skutočný pôvodný hrdinský epos z veľkomoravských dejín: „Toto leto dal som sa na ťažkú a veľkú prácu slovenský epos alebo epopeju skladať, tak ako je Vergiliova Eneida, aspoň na tú módu a nótu a to pod menom týmto: Svatopluk, hrdinská báseň, obetoval som ju a pripísal pánu veľkomožnému. Ostatne tuto je psota, zbožia málo.

Čoskoro po Svatoplukovi nasledovala Cirillo-Metodiada a potom bájny epos Sláv. Hollého na Dobrej Vode navštevovali aj obdivovatelia jeho diela - najmä mladí básnici Janko Kráľ, Janko Francisci, Pavol Dobšinský, vydavateľ a publicista Jozef Karol Viktorin a český lekár Jan Helcelet.

Dlhé chvíle si však krátil prepisovaním Katolíckeho spevníka, ktorý sa mu vôbec nepáčil: „Biedne, ale ozaj biedne, sú naše náboženské pesničky, aj tie, čo Knapp zozbieral a povedal, že ich zložil v rýmoch, ako keby na svine trúbil.“ Hollý myslel viac na prozodicko-vokálne nedostatky piesní než na textové. Na jar roku 1846 zavŕšil svoju prácu - 262 piesní, ktoré zhudobnil Martin Eliáš, učiteľ spevu a hre na organe na učiteľskej preparandii v Ostrihome.

Na Hollého básnický odkaz nadväzovali celé básnické generácie, mnohí spisovatelia mu vo svojich dielach vzdali hold.

Pôsobenie ako kňaz

Významnú úlohu v živote Jána Hollého zohrávala viera v Boha. On, predovšetkým katolícky kňaz, kládol do pozadia všetky svetské starosti, ktoré sú aj tak márnosťou. Teda bol kňaz a básnik. Oba dary vedel dokonale využiť. Chcel ňou vyzdvihnúť slovenskú literatúru.

Svojim predstaveným dosiaľ vždy bol poslušný. A nachádzame ďalšie pramene, ktoré naše slová, že Ján Hollý zasvätil svoj život Bohu, Cirkvi a národu, potvrdzujú. Sú to informácie o Jánovi Hollom ako kňazovi. Tieto informácie sú z rokov 1836, 1837, 1838 a 1847/48.

Je úplne ponorený do štúdia slovenskej literatúry, v ktorej vyniká. je skromnej povahy a dobrých mravov. Povinnosti nezanedbáva. Je horlivý v povinnostiach. Kazateľský prednes má dobrý. Je dobrý kazateľ a katechéta. Skromný, vzorných mravov.

Tabuľka: Prehľad pôsobísk Jozefa Kňaza Hollyho

tags: #holly #jozef #knaz