Žalm 139, Dávidov žalm, je hlbokou meditáciou o Božej všadeprítomnosti a vševidiacnosti. Tento žalm je úžasom, nádherou: keď ho čítam, zažívam ten istý pocit, ako keď počúvam krásnu hudbu, cítim ako vstupuje do mojej duše a upokojuje ma. Je to hymnus s veľkou mocou a zvrchovanou krásou. Je spevom o stretnutí dvoch tajomstiev, toho nekonečného Božieho a toho ľudského, stvoreného a zázračného.
Božie poznanie a prítomnosť
Žalmista vyznáva, že Boh ho skúma a vie o ňom všetko. Pán vie o všetkom, čo žalmista robí. Pán pozná myšlienky človeka (2b), preto je len zrejmé, že pozná aj ľudské slová, ktoré sú vyjadrením myšlienky. Pán ich pozná prv, než zaznejú z ľudských úst.
- Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko.
- Ty vieš, či sedím a či stojím.
- Či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe.
- Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.
- Obklopuješ ma spredu i zozadu a kladieš na mňa svoju ruku.
Žalmista si uvedomuje, že pred Božou prítomnosťou niet úniku. Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si. Keby žalmista rýchlosťou svetla zutekal na východ -"zornička" - alebo keby sa vychytil a býval na západe - "na najvzdialenejšom mori" - pred Božou prítomnosťou neutečie. Ešte aj tam ma tvoja ruka povedie a podchytí ma tvoja pravica. Pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. Tebe je tma ako svetlo.
† Meditácie Ľubomíra Stančeka | Radostné prežívanie Božej prítomnosti v našom živote Mt 1, 18-23
Stvorenie a zázrak života
Žalm vyzdvihuje Božie stvoriteľské dielo, najmä zázrak ľudského života. Pán utvoril útroby človeka - dosl. obličky (Ž 26,2). "Obličky" sa považovali za sídlo myšlienok a citov (Ž 7,10; Prís 23,16 atď.). Pán "utkal" žalmistu - a každého človeka - ako nejaký tkáč z nervov, žíl, kostí, mäsa a kože v lone jeho matky. Vznik a vývoj ľudského plodu v materskom živote Semiti považovali za najväčší div a tajomstvo (Kaz 11,5). A Pánovi nie je ani to neznáme, ba naopak, on je pôvodcom tohto tajomstva. To, čo je neprístupné ľudskému oku, Pán vidí, vie o tom, lebo to sám pôsobí.
- Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky.
- Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem.
- Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme.
- Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.
Sme zázrakom. A tento zázrak bol vyšívaný v hlbinách zeme, ktorá je materským lonom a je aj hrobom. Preto si ma vyšíval, aby sa ma priviedol k životu a budeš pokračovať v tom, že ma budeš vyšívať, pretože tento život je večný, za týmto životom.
Túžba po spravodlivosti a vedení
Žalmista vyjadruje túžbu po spravodlivosti a odvracia sa od hriešnikov. Zároveň prosí Boha o vedenie a skúmanie jeho srdca. Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; skúmaj ma a všímaj si moje cesty. Pozri, či nejdem bludnou cestou, a veď ma po ceste k večnosti.
Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové témy žalmu 139:
| Téma | Verše | Popis |
|---|---|---|
| Božie poznanie | 1-6 | Boh pozná všetky myšlienky a cesty človeka. |
| Božia prítomnosť | 7-12 | Pred Bohom niet úniku, je všade prítomný. |
| Stvorenie | 13-16 | Boh stvoril človeka zázračným spôsobom. |
| Božie myšlienky | 17-18 | Božie myšlienky sú vzácne a nespočetné. |
| Spravodlivosť | 19-22 | Žalmista sa odvracia od hriešnikov a túži po spravodlivosti. |
| Skúmanie a vedenie | 23-24 | Žalmista prosí Boha o skúmanie a vedenie. |
Žalm 139 je mocnou modlitbou a vyznaním viery v Boha, ktorý je nám blízky a pozná nás dokonale. Je to modlitbou, ale v hĺbke je aj zaľúbeným listom, dvojitým listom lásky: človeka k Bohu a Boha k človeku. Každé slovo, každé sloveso vyžarujú dobro, teplo, intimitu, vzťah.