Staroveké Grécko bolo domovom rozsiahleho panteónu bohov a bohýň, ktorí vládli rôznym aspektom života a prírody. Medzi nimi mali osobitné postavenie bohovia nebies, ktorých úlohou bolo dohliadať na oblohu, počasie a osudy ľudí. Najvýznamnejším z nich bol Zeus, kráľ bohov.
Zeus: Vládca Olympu a Boh Hromu
Zeus (genitív Dia alebo Zeusa; lat. Iuppiter, gr. Ζεύς) je najvyšší zo starogréckych bohov. Podľa gréckej mytológie bol kráľom bohov, vládcom Olympu, bohom hromu, blesku a nebies, ochrancom pohostinstva, utečencov, štátu a rodiny. Bol vládca bohov a ľudí, darca života a ľudských osudov, ochranca zákonov a poriadku. Preto aj boli jeho družkami Themis (bohyňa poriadku), Diké (bohyňa spravodlivosti) a Nemesis (bohyňa pomsty).
Podľa Hésioda je Zeus boh, ktorý stál na čele najmladšej generácie bohov - olympských bohov, ktorí sa zmocnili definitívnej vlády nad svetom po desaťročnom boji so staršou generáciou bohov Titanov, vedených Diovým otcom Kronom. Ten taktiež zvrhol z trónu svojho otca Urana, prvého vládcu nad svetom. Po víťazstve poverili ostatní bohovia najvyššou vládou na svete Dia, ktorý im pridelil náležitý podiel na moci, čiže pridelil im vládu nad vymedzenými oblasťami sveta.
Zeus bol opísaný - 'vytvorený' na obraz človeka a podľa podoby vládcov z vtedajších čias. Zeus je synom Krona a Rheie, bol najmladší zo svojich súrodencov. Narodil sa na Kréte, kde ho schovala jeho matka v jaskyni v pohorí Dikté. Živil sa mliekom kozy Amaltheie a starali sa oňho nymfy. Rimania ho stotožňovali s Jovom, Etruskovia s Tiniom.
Po súboji Titánov a Gigantov bol prijatý ako vládca a otec všetkých bohov a ľudí. Jeho zbraňou bol blesk a vládol na nebi aj na Zemi. Zeus bol povestný svojimi milostnými dobrodružstvami. Veľa bohýň a smrteľných žien po ňom túžilo a vtedy neváhal premeniť sa na býka, labuť, dážď alebo hocičo iné, len aby sa k nim dostal. Svoju najmilšiu dcéru Aténu zrodil sám z vlastnej hlavy, odkiaľ mu vyskočila sama v plnej zbroji.
Jeho manželkou bola Héra, bohyňa, ktorá ochraňovala vladársky palác. Ich deti boli Arés, Hébé, Eileithya a Héfaistos. Zeus mal ale veľa ďalších detí s bohyňami aj smrteľnými ženami. Všetky svoje deti mal rád a ochraňoval ich, preto sa často stávali predmetom hnevu Héry.
Vláda nad svetom
Vládu nad svetom si rozdelil so svojimi bratmi Poseidonom a Hadesom ťahaním losov. Diovi pripadlo nebo, Poseidon sa stal vládcom morí, a Hádes vládcom podsvetia. Praveká Zem Gaia nemohla pripadnúť nikomu, všetci traja jej vládli, podľa svojich schopností. Vzhľadom na to Poseidon mohol triasť zemou a Hádes si privlastnil duše zomrelých.
Zeus spočiatku vládol ako tyran a dva razy sa pokúsil vyhubiť ľudsky rod. Prometeus mu to prekazil tak, že umožnil svojmu synovi Deukaliónovi a jeho manželke Pyrrhe, aby sa zachránili a znovu osídlili svet. Neskôr, keď si Zeus upevnil svoju moc, prepustil na slobodu svojich nepriateľov. Ostatní bohovia si boli vedomí Diovej sily a preto ho poslúchali. Občas sa ale búrili. Raz ho chceli zvrhnúť z trónu, ale s pomocou storukého obra Briarea sa obránil.
Iba jedno povstanie vážne ohrozilo jeho postavenie. Vzbúrili sa proti nemu Giganti, obri zrodení Gaiou z krvi Urana. Zeus ich vzburu s pomocou ostatných bohov a svojho smrteľného syna Herakla potlačili. Zeus nevládol absolutisticky, čím sa líšil od ostatných bohov v iných náboženstvách. Grécki bohovia ale aj ľudia mali svoju vôľu a aj slobodu. Nad všetkými bohmi a ľuďmi, Dia nevynímajúc, vládol osud nad ktorým nikto nič nezmohol.
Zeus poznal budúcnosť a naznačoval ju ľudom rôznymi znameniami, prírodnými úkazmi, snami, veštbami (hlavne keď mu priniesli príslušné obete). Dával ľuďom dobro a zlo, tieto dary vyberal podľa vlastného uváženia z dvoch veľkých nádob, ktoré mal vo svojom paláci. Sídlil na Olympe v Tesálii, kde mal veľkolepý palác, ktorý mu postavil jeho syn Hefaistos. Tiež sa rád zdržoval na Krétskom vrchu Ide a na iných vrchoch. Chodil kam sa mu zachcelo na zlatom voze. Bol prakticky všadeprítomný a o pomoc ho mohli ľudia požiadať kdekoľvek, nielen iba v jeho chráme.
Ďalší Bohovia Nebies
Okrem Zeusa existovali aj ďalší bohovia, ktorí mali vplyv na nebeské sféry:
- Héra: Ochrankyňa manželstva a rodinného krbu, žena Dia, totožná s rímskou Juno.
- Aténa: Bohyňa múdrosti, ochrankyňa práva, spravodlivosti a umení, dcéra Dia a Héry, totožná s rímskou Minervou.
- Apolón: Boh svetla a slnka, ochranca života a poriadku, neomylný strelec, syn Dia a Léto, brat-dvojča Artermidy.
Grécki bohovia mali komplexné vzťahy a ich príbehy sú plné vášní, intríg a hrdinských činov. Ich odkaz pretrváva dodnes a inšpiruje umelcov, spisovateľov a mysliteľov po celom svete.
Grécka mytológia pre deti | Čo je mytológia? Dozviete sa všetko o gréckej mytológii
Staroveká grécka mytológia, bohovia, ich vlastnosti, príbehy a osudy sú predmetom veľkého záujmu až do dnešných čias. Čo to ale mytológia vôbec je? Mytológia, alebo tiež bájoslovie, je komplexná sieť ľudových príbehov, ktoré sú najčastejšie zamerané na príčiny pôvodu sveta, bohov a iných nadprirodzených postáv či javov. Grécki bohovia podľa mýtov sídlili na hore Olymp, konkrétne v svätyni nazývanej Panteón. Z príbehov poznáme až 17 bohov s prívlastkom olympský, no naraz ich nikdy nebolo viac ako dvanásť.
Celá starogrécka mytológia je podriadená jednému bohovi. Zeus bol v gréckej mytológií najvyšším a najmocnejším bohom. Bol to vládca celého Olympu a zároveň vládca ľudí. Čo sa týka sféry vplyvu, bol bohom hromu, nebies a bleskov, s ktorými je aj načastejšie zobrazovaný. Zeus mal 5 ďalších súrodencovi: Demeter, Hestia a Héra, ktorá bola zároveň jeho manželka, Hádes a Poseidon. Všetkých menovaných prehltol Kronos, ich vlastný otec, ktorému bolo vyveštené, že jeho dieťa ho zbaví nadvlády - to sa aj stalo.
Ako už bolo vyššie napísané, Poseidon bol Diov brat a v hierarchii bol druhým najvyšším bohom spolu s Hádesom. Bol bohom morí a oceánov a jeho známym symbolom je Trident - trojzubec, ktorý mu ukuli Telchini - údajne pôvodní obyvatelia ostrovu Rhodos. Hádes sa po veľkom víťazstve nad Kronom stal bohom podsvetia, teda ríše mŕtvych. Spomedzi Kronových detí bol najstarším. Do podsvetia si uniesol dcéru Dia a bohyne Demeter -Perfsefonu a urobil z nej spoluvládkyňu v ríši mŕtvych. Medzi ostatnými bohmi nebol veľmi obľúbený a len málokedy opúšťal svoje sídlo.
Héra bola sestra a zároveň manželka hlavného boha Dia a preto je pokladaná za najvyššiu bohyňu. Ďalšia dcéra Krona bola bohyňou domova, rodiny či domáceho krbu, ktorý bol považovaný za stred rodiny. Posledné dieťa Krona a jeho manželky Rheie - Demeter - bola bohyňou zeme, rastlín, plodnosti či roľníctva. Ako už bolo vyššie spomenuté, Persefona bola dcéra Dia a Demeter, neskôr sa stala manželkou Hádesa. V ríši mŕtvych mala rovnakú pozíciu ako Héra na Olympe.
Afrodita bola bohyňa lásky, sexuality, krásy, príťažlivosti či plodnosti. Vďaka svojej kráse a kúzlám sa stala jednou z najsilnejších bohýň vôbec. Najvyšší boh Zeus sa obával, že jej krása by mohla spôsobiť spory medzi bohmi a tak sa rozhodol, že ju vydá za Hefaista. Apolón, boh svetla, básnictva či lukostreľby, bol Diov syn, ktorého však nemal s jeho manželkou Hérou a tá potom tomuto bohovi už od malička strpčovala život. Grécka mytológia často pracuje so vzťahmi, láskou a sexuálnymi príbehmi, a preto aj Apolón mal mnoho mileniek - či už „obyčajné“ smrteľníčky, alebo krásne nymfy.
Apolónové dvojča, od ktorého je staršia len o jeden deň, je bohyňou lovu, mesiaca či zvierat. Typicky je preto zobrazovaná s lukom. Staroveká mytológia ju vykreslila ako krásnu a zároveň mocnú bohyňu, ktorá žila panenským životom. Aténa nebola len bohyňa, no taktiež ozbrojená bojovníčka považovaná za poradkyňu vojakov. Je známa ako bohyňa múdrosti, no do jej okruhu božstiev tiež zaraďujeme umenie, stratégiu, odvahu alebo spravodlivosť. Syn Dia a Héry - Ares, bol vo svojom remesle vojny akýmsi oponentom práve spomenutej Atény. Bol to veľmi krutý bojovník, ktorý miloval vojnu, bitky, zabíjanie a sám si ich zúčastňoval s veľkým štítom a svojim zázračným mečom. Vo všeobecnosti rozhodne nepatri do obľuby gréckeho obyvateľstva.
Syn Dia a Héry je boh kováčov, ohňa, remeselníkov a zároveň tvorca mnoho dôležitých predmetov - zhotovil zbroj aj pre známeho bojovníka Achilla. Čo sa týka jeho životu, tak osud k nemu nebol veľmi prívetivý. Od narodenia bol škaredý, za čo ho jeho matka zhodila z Olympu. Po istom čase sa síce s matkou zmieril a tá ho zavolala späť na Olymp, kde mu zriadila kováčsku dielňu, no potom ho z posvätnej hory pre zmenu zhodil jeho otec. Pri páde si zlomil obe nohy.
Ďalší na zozname je opäť Diov syn, jeho matka bola plejáda (sprievodkyne bohyne Artemis) Maia. Je to boh cestovateľov, ale i zlodejov či obchodu. Zároveň to bol posol bohov. Podľa gréckych mýtov šlo o veľmi šikovného a vynaliezavého boha. Mytológia priraďuje ďalšiemu Diovmu synovi objavenie viniča a tým pádom sa stal bohom vína, vinohradníctva, ale i zábavy či plodnosti. Na základe toho sa v jeho mene konali veľké zábavy, ktoré boli v Ríme dokonca zakázané, keďže sa často zvrhávali k iným veciam.
Dcéra Dia a jeho manželky Héry bola bohyňou večnej mladosti a služobníkov. Sama na Olympe plnila funkciu „čašníčky“. Zeus ju však po čase v tejto funkcie nahradil a Héba tak svoje miesto musela opustiť, s čím sa jej mama len ťažko stotožňovala. Aj keď nepatril medzi hlavných bohov, tak plnil dôležitú funkciu, keďže bol zosobneným slnka, jeho jasu a tepla. Každé ráno vychádzal plniť si svoje úlohy za sprievodu spievajúceho kohúta, ktorý sa stal jeho symbolom.
Staroveká grécka mytológia, bohovia, ich vlastnosti, príbehy a osudy sú predmetom veľkého záujmu až do dnešných čias. Gréci vytvorili o svojich Bohoch a Bohyniach príbehy, ktoré sa rozprávali pred tisíckami rokov a odovzdávali sa z generácie na generáciu. Mali aj silné morálne posolstvo, ktoré sa snažilo zdôrazniť rozdiel medzi dobrom a zlom. Mýty tiež jasne ilustrujú život a tradície starých Grékov. Nechajte sa viesť fascinujúcimi príbehmi a objavte osudy Bohov a hrdinov, ktoré obohacujú grécku kultúru už po veľmi dlhú dobu.