Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Handlovej je dominantou mesta s bohatou históriou, ktorá sa prelína s dejinami samotnej obce.
Svätá Katarína Alexandrijská bola podľa legiend kresťanskou pannou a mučeníčkou, žijúcou v 4. storočí. Vzhľadom na jednu z najznámejších legiend spájaných so svätou Katarínou záver jej života možno časovo ohraničiť obdobím panovania rímskeho cisára Maxantia (vládol v rokoch 306 - 312). Bola pannou a mučenicou. Zdá sa, že sa narodila v Alexandrii v šľachtickej rodine. Obrátila sa na kresťanstvo a kritizovala miestodržiteľa Maxencia za to, že prenasledoval kresťanov.
Ako napovedá jej meno narodila sa v egyptskej Alexandrii a podľa všetkého bola veľmi vzdelanou a krásnou mladou ženou pochádzajúcou dokonca z kráľovského rodu. V najstarších gréckych životopisoch sa nazývala Aicateriné, t. j. „stále čistá“.
Založenie a Výstavba Kostola
Kostol sv. Kataríny je historicky prvou verejnou stavbou postavenou v Handlovej. Kostol začali stavať súčasne s prvou výstavbou obce v r. 1376 (prvá písomná zmienka). Stavba kostola patrí do obdobia, kedy gotické stavebníctvo celkom ovládlo myslenie staviteľov a remeselníkov.
Žiadne novo založené kresťanské stredoveké sídlo sa nezaobišlo bez kostola. Zvyčajne si obyvatelia postavili najprv drevený kostolík a neskôr začali s budovaním kamennej stavby. Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Handlovej pochádza z polovice 14. storočia. V čase vydania donačnej listiny (1367) obec Handlová (Krickerhäu, Hennelfalva) už fakticky existovala a je predpoklad, že kostol vznikol súčasne s výstavbou obce, teda ešte pred vydaním donačnej listiny. Bol to jednoloďový polostropný kostol súčasných rozmerov. Išlo o jednoloďový plochostropný kostol s polygonálnou apsidou, zaklenutou krížovou klenbou a vežou na západnej strane lode, ktorá tvorila hlavný vstup do kostola.
Architektonické Zmeny a Prestávby
Počas svojho trvania bol viacráz opravovaný doplňovaný a prestavaný. Kostol prešiel niekoľkými väčšími stavebnými úpravami - v rokoch 1502 (kostol vyhorel), 1602/1603 (po vypálení tureckými Osmanmi) a v 18. storočí.
16. storočie
V roku 1502 kostol vyhorel. Trámový strop hlavnej lode bol zničený a veža značne poškodená. Pri obnove dostala loď na dvoch stredných stĺpoch krížovú rebrovú klenbu. V tom čase bola zrenovovaná i veža a okolo kostola bola postavená murovaná ohrada.
17. storočie
V roku 1599 krymskí Tatári vypálili a vydrancovali celú obec a z kostola ostali len holé múry. V priebehu troch rokov bol celkom obnovený. Loď bola zaklenutá ako halové dvojlodie.
18. storočie
V roku 1770 bola prevedená prestavbe veže, ktorá dostala drevený arkádový ochoz a novú šindľovú helmu, jednu z najkrajších na Slovensku, pozostávajúcu zo systému viacerých cibúľ a lucerien. Touto úpravou bola stavba výtvarne dovŕšená.
20. storočie
Ďalšie zásahy boli necitlivé, ba dokonca ničivé - postavenie barokových empór (1660), či neogotická výmaľba (1905). Najväčšie škody boli zapríčinené prestavbou v rokoch 1942-1943, kedy bola k hlavnej lodi pristavaná priečna loď, ktorej šírke zabrala celú dĺžku pôvodnej lode. Hlavný oltár bol umiestnený v strede pred presbytériom. Takto upravený kostol dlho neslúžil svojmu účelu. V roku 1945 bola loď kostola zásahom leteckého náletu zničená. Najcennejšie časti kostola - presbytérium a veža - zostali neporušené. V rokoch 1942/1943 prebehla zásadná prestavba, keďže bol kostol pre veľkú obec príliš malý. Rozhodlo sa, že k hlavnej lodi bude pristavaná loď priečna, ktorá bola dlhšia ako hlavná loď. V roku 1945 bol kostol počas náletov zbombardovaný a zachovala sa len veža a presbytérium. O dva roky neskôr bol vypracovaný projekt obnovy, avšak projekt sa neuskutočnil. Až do roku 1954 zostal kostol a okolie v pôvodom stave. Počas skrášľovacej akcie boli trosky upratané a v okolí vznikol park. V roku 1956 padlo rozhodnutie obnoviť kostol v pôvodnom stave spred poslednej prestavby.
V tejto podobe však rozšírený chrám existoval len krátko. Už v roku 1946 sa objavil návrh na opravu chrámu rátajúci s opätovnu výstavbou v rozsahu po rozšírení z rokov 1942-43. Autormi projektu nového trojlodia so svätyňou na severnej strane boli architekti F. Bednárik a F. Faulhamer. V roku 1956 sa rozhodlo o obnove objektu, pričom ale nová loď mala byť znovu postavená v pôvodnom rozsahu z čias gotiky. Kapacita lode postavenej zo železobetónu bola zvýšená vstavaním poschodových tribún po stranách obvodových múrov. Kostol dostal aj nové šindľové zastrešenie a novú sakristiu.
Kostol bol upravený na baziliku, teda sa zvýšila výška klenby hlavnej lode, kostol bol rozdelený na tri lode s dvomi emporami nad sebou, pričom skelet lodí bol vystavaný zo železobetónu. Posledná obnova kostola prebehla v rokoch 2016-2017 a na jeho opravu za viac ako 170 tisíc Eur prispelo mnoho darcov vrátane mesta.
Súčasnosť
Z gotickej stavby sa dodnes zachovali okrem muriva presbytéria, veže a víťazný oblúk aj okna svätyne s kamennými kružbami a jej rebrová klenba dosadajúca na ihlanovité konzoly. Ďalšími prvkami sú trojité sedílie, kamenné pastofórium a dva jednoduché portály na severnej strane presbytéria. Po ukončení obnovy veže bola dňa 19.
Svätyňa (presbytérium) je oktogonálna, zaklenutá gotickou klenbou s rebrami hruškovitého profilu, zbiehajúcimi sa do okrúhleho svorníka s rozetou. Súčasná loď je z rokov 1957-1961 v rozmeroch pôvodnej lode (fotografie kostola v tomto čase). Okolo stien kostola je vybudovaný raritný trojposchodový chór. Povala je železobetónová, kazetová, so širokými štvorcami. Betónové stĺpy delia priestor na trojlodie. hlavný portál pod vežou je výrazovo bohatý - neskorogotický. Počas budovania lode boli reštaurované steny a okná presbytéria. Strecha i veža boli pokryté novou šindľovou krytinou a bola pristavaná nová sakristia. na druhé poschodie chóru pod vežou bol umiestnený organ (Varhany Krnov). Rekonštrukcia bola ukončená v roku 1965.
Výška veže je 45m, sú v nej umiestnené tri zvony - dva novšie (1350 funtov a 814 funtov), tretí (1060 funtový) je z roku 1752. Oltár je noegotický so sochami sv. Kataríny Alexandrijskej, sv. Štefana, sv. Ladislava, sv. Alojza a sv. Terézie z Lisieux. Najstaršia neskorogotická pamiatka nášho kostola je vzácna monštrancia zo 16. storočia. Drevená veža s arkádovou ochodzou a šindľovou baňou, ktorá je na kostole sv. Kataríny, patrí k najkrajším svojho druhu na Slovensku.
Rozhovor s historičkou Janou Oswaldovou
O handlovskej dominante sme sa rozprávali s historičkou Janou Oswaldovou.
Kto a kedy postavil handlovský kostol?
Postavili ho karpatskí Nemci, ktorí po príchode a založení obce navštevovali bohoslužby v najbližšom kostole, teda v Ráztočne. Výstavbu handlovského kostola iniciovali a financovali samotní veriaci.
V akom štýle bol postavený?
Kostol bol postavený v celom pôdorysnom rozsahu vo vrcholnej fáze gotiky, v súčasnosti sa z tohto obdobia v kostole zachovali okienka s kamenným zošikmeným ostením. Počas rokov prešiel kostol mnohými architektonickými zmenami, niektoré z nich boli nutné, iné iba dopĺňali či obohatili jeho vnútorné vybavenie.
Čím je výnimočný?
Handlovský kostol je dnes dominantou mesta a bol vystavaný súčasne s osídľovaním obce, alebo, je starší ako samotné mesto. Ľudovít I. vydal mestu zakladaciu listinu 8. marca 1376. Kostol sv. Kataríny je jedinečný svojovu štyridsaťpäťmetrovou vežou s arkádovým prechodom a šindľovou baňou, ktorá patrí k najkrajším na Slovensku. Je tvorená tromi cibuľami od spodnej, najväčšej až po tú vrchnú, najmenšiu.
Prečo je zasvätený sv. Kataríne?
Henrich Kricker, zakladateľ obce, prišiel z Kremnice. V Kremnici v tom čase už kostol zasvätený sv. Kataríne veriacim slúžil a tak i handlovský kostol zasvätili sv. Kataríne. V dnešnej terminológii by sme mohli povedať, že Kremnica a Handlová boli partnerskými mestami.
Prečo je drevo na veži kostola v červeno-zelenej kombinácii?
Pamiatkový výskum ukázal, že tak ako samotná stavba i farebné prevedenie boli totožné s kremnickým kostolom.
Neodmysliteľnou súčasťou kostola sú zvony, môžete nám o nich niečo povedať?
Kostol prišiel o svoje pôvodné zvony v dôsledku vypuknutia prvej svetovej vojny. Takto bol v tom čase riešený nedostatok surovín, zvony boli roztavené. Po skončení vojny sa na nové zvony vyhlásila verejná zbierka. Odlial ich zvonlejár Richard Herold z Chomutova. V súčasnosti sú v kostolnej veži tri zvony. Na hlavnom, veľkom zvone je reliéf sv. Kataríny a na strednom zvone je božie srdce Ježišovo. Oba zvony sú doplnené nemeckými nápismi. Malý zvon pochádza z 19. storočia a ulial ho cisársko-kráľovský dvorský zvonolejár Fridrich Seltenhofer. Nesie reliéf svätého kríža a sv. Jozefa doplnený latinským nápisom.
Čo všetko kostol „prežil“?
Počas celej svojej histórie prešiel kostol celkovo siedmymi stavebnými úpravami. Prvou bola samotná výstavba ukončená v roku 1370. Druhá prebehla po roku 1500, kedy bol kostol opravovaný po zásahu bleskom. Tretí krát sa prestaval v 18. storočí, kedy celú obec vyplienili a spálili Turci. V roku 1926 sa začala rozsiahla prestavba, kedy bol kostol rozšírený z dôvodu nárastu počtu obyvateľov po spustení priemyselnej ťažby uhlia. 26. marca 1945 však kostol zasiahla letecká bomba. V čase útoku sa v kostole konala zádušná omša za zosnulých baníkov a padajúci trám usmrtil i kaplána Štefana Bičánika. Po skončení vojny boli vykonané iba nutné sanačné práce a kostol neslúžil svojmu účelu niekoľko rokov. Po rozsiahlej rekonštrukcii v rokoch 1956 - 1965 bol kostol obnovený do dnešnej podoby.
Kostol na dobových pohľadniciach (Zdroj: Archív JO)