Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove
História farnosti a kostola
Počas obdobia reformácie prešiel farský kostol do rúk protestantom. Späť rímskokatolíkom bol vrátený v druhej polovici 17. storočia. Počas neexistencie ľubišskej rímskokatolíckej farnosti patrili rímskokatolíci Hankoviec do farnosti so sídlom v Humennom.
V roku 1771 postavili v Ľubiši barokový murovaný Kostol sv. Michala archaniela, ktorý po obnovení ľubišskej farnosti v 80. rokoch 18. storočia slúžil opäť ako farský aj pre Hankovčanov. Vo farnosti pribúdali stále ďalšie filiálne kostoly. V roku 1912 si hankovskí rímskokatolíci postavili vlastný filiálny kostol zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie.
V kostole sa nachádzal oltárny obraz Nanebovzatia Panny Márie, ktorý bol premiestnený do nového moderného kostola rovnomenného zasvätenia (nový kostol bol konsegrovaný 25. mája 2003). V roku 2004 odslúžil bohoslužbu v novom kostole kardinál Jozef Tomko, rodák z neďalekého Udavského. Dňa 25. mája 2010 Mons.
Prvá písomná zmienka o Ľubiši je zachytená v listine z roku 1451. V období stredoveku boli Ľubišania katolíkmi. Miestny katolícky kostol, postavený pred 16. storočím, je písomne doložený v roku 1549. Patrocínium ľubišského kostola v stredoveku nepoznáme.
V druhej polovici 16. stor. začali prenikať myšlienky reformácie. Náboženské pohyby v Ľubiši iniciovali Drugetovci, ktorí sa prihlásili ku kalvínskej reformácii a v duchu vtedajšieho hesla: „koho územie, toho náboženstvo“ nútili k prestupu ku kalvinizmu aj svojich poddaných. Ale v roku 1610 Juraj III. Druget konvertoval späť na katolicizmus a tak aj poddaní sa museli stať naspäť katolíkmi. Proces rekatolizácie tu trval celých 18 rokov.
V druhej polovici 17. stor. kalvínska farnosť v Ľubiši definitívne zanikla a farský kostol bol prinavrátený rímskokatolíckej cirkvi. Z vizitácie v roku 1691, ktorú vykonala jágerská kapitula vieme, že ľubišská farnosť mala 4 filiálky (Hankovce, Koškovce, Nižné a Vyšné Ladičkovce) a spravoval ju udavský farár Ján Maťašík. Duchovnému vypomáhal kňaz Štefan Vulturoni.
V dokumentoch z roku 1732 je dedina Ľubiša uvádzaná ak sídlo samostatnej rímskokatolíckej farnosti. Jej správcom bol farár z Udavského. Ako fílie farnosti sú spomínané obce Hankovce, Koškovce, Nižné a Vyšné Ladičkovce. Neskôr v roku 1746 bola Ľubiša už len jednou z fílií rozsiahlej farnosti Udavské (patrila tu až do roku 1784)
Ďalšiu kanonickú vizitáciu farnosti Udavské vykonal biskup dňa 14. 6. 1773. Zachované záznamy potvrdzujú, že vo filiálnej obci Ľubiša stál vtedy už murovaný kostol sv. Michala (tento barokový chrám, neskôr klasicisticky upravený, postavili ľubišania v roku 1771)
V roku 1784 jágerský biskup obnovil v Ľubiši rímskokatolícku farnosť s fíliami Dedačov, Hankovce, Koškovce, Nižné a Vyšné Ladičkovce a Krosana (išlo o osadu, resp. Po vzniku Košického biskupstva v roku 1804 bola ľubišská farnosť začlenená do humenského dekanátu. Po vzniku ČSR zostal správcom jedinej miestnej rímskokatolíckej farnosti Ferdinand Kálmán a v roku 1932 ho vystriedal Anton Székely.
Dňa 18. 6. 1939 miestny rodák Andrej Buršák slávil svoju primičnú svätú omšu. Od roku 1946 bol za nového správcu farnosti vymenovaný Andrej Drotár. Kňaz Anton Drotár na tunajšom farskom úrade pôsobil 46 rokov ako kaplán a neskôr ako správca farnosti. Po jeho odchode bol za nového ľubišského farára ustanovený Blažej Tomko (1987-1990)
Dňa 14. januára 1990 bol zostavený výbor pre výstavbu nového kostola v obci Ľubiša. V lete 1990 sa novým správcom farnosti stal kňaz Alexander Repický. V roku 1996 sa ukončili stavebné práce na novom kostole a posvätil ho košický arcibiskup Alojz Tkáč. V roku 1999 odslúžil v ľubišskom chráme primičnú svätú omšu rodák Ján Sabo. V roku 2004 bol menovaný za nového správcu farnosti Štefan Bielak.
K dňu 31.06.2009 ukončievajú svoju pastoračnú službu vo farnosti farár Štefan Bielak a kaplán Jozef Olah. Od 01. júla 2009 bol vymenovaný za nového farára Mgr. Peter Kyšeľa. S ním do farnosti nastúpil na miesto kaplána Mgr. Peter Aľušík. Ten v roku 2011 končí svoju kaplánsku službu a nahradil ho novokňaz Mgr. Vo farnosti Ľubiša od roku 1895 pôsobilo viacero kaplánov, no nie pravidelne bol zastúpený post kaplána.
Pri skúmaní histórie farnosti je dôležité preskúmať matriky a historické záznamy, ktoré nám môžu poskytnúť cenné informácie o živote a udalostiach v obci.
Ďalšie sakrálne pamiatky v okolí
Kalvária v Bardejove
Východne od mesta Bardejov sa vypína pomerne strmý kopec. Jeho vrcholu dominuje malebný kostol postavený v eklektickom historizujúcom slohu. Vedie k nemu serpentínová cesta, ktorú lemuje 13 kaplniek. Kalváriu v Bardejove navštevujú ako veriaci tak aj milovníci malebných scenérií.
Kalvária v Bardejove
Bazilika sv. Egídia v Bardejove
Pri poznávaní krás Bardejova Vám na námestí neunikne pohľad na majestátnu stavbu. Je ňou Bazilika sv. Egídia, ktorá patrí k najcharakteristickejším dominantám starodávneho Bardejova. Ak sa chystáte navštíviť toto okresné mesto na východnom Slovensku, určite pozdvihnite svoj duchovný alebo umelecký život návštevou tejto budovy.
Drevený kostolík v Hervartove
Kostol sv. Františka z Assisi je najstarším a najzachovalejším dreveným kostolom na Slovensku. Túto národnú kultúrnu pamiatku z konca 15. storočia, nájdete na hornom konci malej obci Hervartov, v Bardejovskom okrese. V roku 2008 bol spolu s ďalšími siedmimi drevenými chrámami Karpatského oblúka zapísaný na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Vráťte sa s nami v čase a príďte si pozrieť unikátny svätostánok, ktorý každoročne navštívi viac ako 3 000 zvedavých turistov.
Drevený kostolík sv. Paraskievy
V malebnom prostredí obce Potoky, ktorá sa nachádza blízko miest Stropkov a Svidník, stojí v blízkosti lesa gréckokatolícky drevený kostolík. Chrám je zasvätený sv. Paraskieve. V areáli obklopenom kamenným múrom stojí spolu s drevenou zvonicou. Navštívte chrám, ktorý je súčasťou súboru východoslovenských drevených kostolov a je zapísaný do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.
Unikátne drevené chrámy - Hervartov, Ladomírová, Bodružal
Kostolík postavený v druhej polovici 18. storočia, prežil v dobrom stave obe svetové vojny. Stavba je charakteristická netradične vysokou vežou. Gréckokatolícky kostol má tri veže, tri kríže a pozostáva z troch častí - svätyne, chrámovej lode a predsiene. Interiér zdobí pozlátený ikonostas z radov piatich ikon. Zachytáva javy z Nového zákona a je najvzácnejšou pamiatkou kostolíka. V strede chrámu nájdete dvojkrídlové cárske dvere.