Rača, mestská časť Bratislavy, sa môže pochváliť bohatou históriou a niekoľkými významnými sakrálnymi stavbami. Medzi ne patrí aj rímskokatolícky kostol, ktorého história siaha do obdobia pred druhou svetovou vojnou.
Tento kostol pochádza z obdobia pred II. svetovou vojnou, z r. 1937. Bol postavený pri cintoríne, ako náhrada zrušenej erdödyovskej kaplnky, ktorá bola súčasťou kúrie.
V Rači majú štyri kostoly, Evanjelický kostol na Alstrovej ulici č. 39, Katolícky farský Kostol sv. Filipa a Jakuba na Alstrovej ulici č. 121, Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov na cintoríne na Detvianskej ulici č. 35 v Starej Rači a Katedrálu sv. Šebastiána na Peknej ceste č. 2 v Krasňanoch.
Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov v Rači.
Vznik a Výstavba
Kostol postavený v roku 1937. Vznikol pri cintoríne, ako náhrada zrušenej erdödyovskej kaplnky, ktorá stála na námestí ako súčasť „Kúrie“.
V roku 1756 grófka Terézia Esterházy, manželka grófa Juraja Erdődyho, sudcu kráľovskej kúrie, darovala kaplnku rímskokatolíckej cirkvi pre farnosť v Rači (Račišdorf), ktorá slúžila až do roku 1935, kedy bola po rokoch vyjednávania a rokovaniach (1931 - 1935) odpredaná obci pre stavbu „Nového obecného domu“.
Obec poskytla náhradný pozemok na cintoríne a za obnos získaný z predaja bývalej kaplnky sa 13. júla 1936 začalo so stavbou nového kostola, ktorý projektoval architekt František Krížik, račiansky rodák. Vzhľadom na novú výstavbu v obci, kde už vtedy stálo asi 300 nových domov, mal kostol slúžiť predovšetkým pre novobudovanú časť Rače. Zámer pri projekte bol taký, aby sa v budúcnosti mohol kostol rozšíriť prístavbou až pre 1 000 ľudí.
Podľa niektorých odborníkov ide o projekt známych bratislavských architektov Fridrich Weinwurma (1885 - 1942) a Ignác Vécseia (1885 - 1944) z rokov 1936 - 1937. Znalec histórie Rače p. Ľudovít Havlovič vo svojej monografii uvádza, že autorom je račiansky rodák, architekt František Krížik. Kostol navrhol v duchu funkcionalizmu.
Posviacka kostola sa uskutočnila 27. júna 1937.
Extreme Constructions: The Secrets of the Cathedrals
Architektonické Charakteristiky
Kostol má podobu trojloďovej baziliky s rovnou strechou. Interiéru dominuje rošt železobetónovej konštrukcie. Plochý strop má štvorcové rozmerné kazety. Presbytérium je pravouhlo ukončené. Presvetlenie kostola je riešené formou združených, rastrovaných okien v hornej okennej stene.
Nízka hranolová veža je umiestnená asymetricky, strecha s krížom na vrchole veže je položená na jednoduchých stĺpoch. Veža je zakončená otvorenou zvonicou.
Sakrálny objekt zaujme svojou čistotou a umeleckou skratkou, je príkladom prostej funkcionalistickej architektúry.
Obnovy a Úpravy
Obnova kostola sa uskutočnila v roku 1968, 1970, 1977 a v rokoch 1991 - 1996, kedy bol osadený aj nový oltár. Koncom augusta v roku 2006 sa upravovalo sanktuarium: boli odstránené betónové panely s hrantami na kvetináče a Bohostánok bol premiestnený do stredu čelného panela. Úpravami sa zvýšil priestor v sanktuáriu pre asistenciu.
Rekonštrukcie objektu prebehli v r.
Súčasnosť
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Kostol svätých Filipa a Jakuba
Katolícky farský kostol sv. Filipa a Jakuba je významnou rímskokatolíckou sakrálnou stavbou nachádzajúcou sa na Alstrovej ulici v bratislavskej mestskej časti Rača. V dejinách tejto historicky významnej račianskej stavby boli v priebehu storočí zaznamenané mnohé významné udalosti. Dôležitým medzníkom v jeho dejinách je 1. máj 1844. Vtedy bol kostol zasvätený apoštolom sv. Filipovi a Jakubovi a pri tejto príležitosti dostal aj nový hlavný oltár.
Kostol sv. Filipa a Jakuba v Rači
Najstaršia písomná zmienka o kostole je z roku 1390, avšak odborníci predpokladajú, že existoval už v prvej polovici 14. storočia.
V r. 1508 bol kostol zasvätený úcte Všetkým svätým. Na prelome 15. a 16. storočia, po cca 50 ročnej držbe evanjelikmi počas reformácie, sa kostol vrátil v r. 1629 späť katolíkom. Spory o kostol medzi katolíkmi a evanjelikmi skončili až v r. 1637 vyhnaním evanjelického farára z obce.
Zmienka o zriadení krypty v kostole je datovaná z r. 1754. Ďalšia prestavba a obnova kostola bola v r. Nepostačujúca kapacita kostola viedla v r. 1888 k prestavbe, ktorá trvala 1 rok.
Po vstupe do tohto pozoruhodného objektu návštevníka zaujme hlavný oltár z kararského mramoru z r. 1949, päť nádherných vitrážnych okien so sakrálnou tematikou z r. 1896, sochy, nástenné obrazy, baroková kazateľnica zo začiatku 18. storočia a dva pamiatkovo chránené barokové bočné oltáre z r.
Kostol bol dostavaný v r. 1835 za 9 mesiacov od položenia základného kameňa. Stavba kostola v klasicistickom slohu, pôvodne bez veže začala po oddelení sa račianskej evanjelickej obce od bratislavskej evanjelickej obce. Veža s hodinami a tromi zvonmi bola postavená v r. 1905 pri celkovej rekonštrukcii kostola, kedy nadobudol súčasnú podobu. Ďalšie rozsiahlejšie rekonštrukcie prebehli v rokoch 1955 - 1959 a v r. 1985. V interiéri je možné zhliadnuť dvojposchodový stĺpový rokokový oltár s kazateľnicou, rokokovú krstiteľnicu a organ z 18. storočia.
Podľa knihy „Rača z dehín a pamiatok“ ktorú má v ponuke Račiansky muzeálny spolok, od autora Ludovíta Havloviča, bol 1. Prvý májový víkend teda už neodmysliteľne patrí k Račianskym hodom, ktoré Račania slávia práve pri tejto príležitosti - zasvätenia kostola sv. Filipa a Jakuba.
Kostol je postavený v gotickom štýle, čo je charakteristické pre sakrálne stavby z tohto obdobia.
| Názov kostola | Ulica a číslo |
|---|---|
| Evanjelický kostol | Alstrova ulica č. 39 |
| Katolícky farský Kostol sv. Filipa a Jakuba | Alstrova ulica č. 121 |
| Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov | Detvianska ulica č. 35 |
| Katedrála sv. Šebastiána | Pekná cesta č. 2 |