V krásnej krajine Zvolenskej kotliny, približne 10 km severovýchodne od Zvolena, sa nachádza obec Očová, ktorej dominuje majestátna Poľana. Na miernom západnom svahu nad obcou, stojí Kostol Všetkých Svätých, pôvodne malý jednoloďový vidiecky kostolík, ktorý pochádza zo začiatku 14. storočia.
Kostol Všetkých Svätých v Očovej
Obec sa prvý krát spomína už v diplome z roku 1263 pod názvom Otchva. O tom, že história Očovskej farnosti siaha až ďaleko do stredoveku, nám prezrádza aj Pázmánovský dokument z roku 1397, kde sa spomína tunajšia fara. Do Očovej premávajú pomerne husto autobusové spoje zo Zvolena, ale dá sa tam dostať aj na bicykli. Vstup do kostola je možné dohodnúť si s pánom farárom, ktorý býva na fare hneď pri kostole, alebo počas pravidelných bohoslužieb (každú nedeľu o 10:30).
História a Vývoj Kostola
Farnosť je starobylá. Pazmáňov katalóg ju pozná pod menom Olchowa. R. 1546 sa spomína donácia „quartae partis areae nobilitaris et unae terrae“ pre cirkev. Ďalej sa uvádza, že prvý známy očovský farár Osvald vlastnoručne vyklčoval jeden pozemok a pripojil ho ku benefíciu. Držbu mu potvrdil zvolenský kapitán W. Puchaim a kráľovná Mária ešte darovala štvrť kuriálnej usadlosti. R.1552 potvrdil donáciu Ferdinand.
Skoro sa tu ujala evanjelická cirkev. Nový zemepán Ladislav Csáky sa snažil, aby kostol bol katolícky, ale nepodarilo sa mu to. Až r. 1673 bol kostol brachiálnou mocou odovzdaný katolíkom. Tento pôvodne malý jednoloďový kostol ukončený pravouhlou svätyňou, ktorá je zaklenutá gotickou krížovou klenbou, bol v časoch tureckých nájazdov (2. pol. 16. storočia) opevnený kamenným obranným múrom.
Keďže Očovania počas tureckej okupácie veľmi trpeli, nariadil cisár roku 1574 opevniť Očovský a Slatinský kostol múrom. V roku 1641 bola ku kostolu pristavaná mohutná štvorcová veža, ktorú financoval zeman Ján Holecz. Loď kostola mala pôvodne drevený maľovaný strop, ktorý v roku 1670 nahradila renesančná krížová klenba, spočívajúca na 4 mohutných kruhových pilieroch. Tým sa zmenil priestor hlavnej lode na trojloďový a v malom priestore tak vznikol dojem veľkolepého kostola. Je pravdepodobné, že niekedy v tom období vznikli aj prístenné drevené protestantské empory, ktoré boli v kostole až do druhej svetovej vojny.
Kostol bol v 2. pol. 18. storočia zbarokizovaný, hlavne v interiéri, zväčšili sa okná, zaklenula sa sakristia a pod. V roku 1832 bol kostol klasicisticky upravený, z tohto obdobia pochádza aj hlavný oltár s obrazom od viedenského maliara J. Hasslvandera. Počas druhej svetovej vojny bol kostol značne poškodený čo zachytáva aj historická fotografia. Podobne ako kostolík v Čeríne, aj chrám v Očovej doplatil na svoju takticky výhodnú polohu počas záverečných bojov Druhej svetovej vojny. Po nej zostál stáť bez zastrešenia, na obnovu však nemusel čakať dlho.
Interiér Kostola
Rímskokatolícky kostol v Očovej je známy najmä svojím interiérom, v ktorom sa nachádzajú okrem iného, aj dva veľmi vzácne neskorogotické oltáre zo začiatku 16. storočia. V celom interiéri sa nachádza niekoľko zaujímavých detalov, ktoré robia tento kostol výnimočným. Je to ´další zo skupiny malých vidieckych kostolov nachádzajúcich sa vo Zvolenskej kotline medzi Zvolenom a Banskou Bystricou ako napr. Zolná, Čerín, Horná Mičiná, Poniky.
Medzi najvýznamnejšie prvky interiéru patria:
- Neskorogotický oltár Smrti Panny Márie z rokov 1514-15 - môže byť dielom pravdepodobne žiaka Majstra Pavla z Levoče. Ide o veľmi krásnu a umeleckohistoricky významnú rezbársku prácu. Zachovanú oltárnu skriňu zdobí reliéf znázorňujúci prepracovaný výjav smrti Panny Márie s množstvo stvárnených postáv. Na spodnej časti oltára, predele, je namaľovaný obraz Mystické zasnúbenie sv. Kataríny.
- Neskorogotický oltár Sv. Mikuláša a Sv. Antona z roku 1514, predela tohto oltára je poskladaná z tabuľových malieb, ktoré boli na bočných krídlach oltára.
- Renesančný epitaf Jána Arnauta z roku 1599 - Unikátny je tým že ide o náhrobnú dosku osmanského bojovníka umiestnenú v katolíckom chráme.
- Gotické nástenné maľby - pochádzajú z obdobia pred r. 1320 čiže tesne po výstavbe chrámu. Nachádzajú sa v severovýchodnom rohu lode a znázorňujú (na víťaznom oblúku) Sv. Katarínu, Pannu Máriu s Ježiškom a Sv. Dorotu; na severnej stene je vyobrazenie kľačiaceho donátora a nad ním fragment z výjavu zmŕtvychvstania. Veľmi hodnotné sú zvyšky nástennej výzdoby datovanej už do obdobia okolo roku 1320. Zachovali sa na ľavej strane víťazného oblúka a priliehajúcej severnej stene lode. Tematicky ide o scény Zmŕtvychvstania, Kristus vyvádzajúci duše z predpeklia a obraz Panny Márie s malým Ježišom medzi sv. Katarínou a sv. Dorotou, na ktorom je namaľovaná aj donátorka.
- Gotické lavabo (druh kamenného umývadla) nachádzajúce sa v sakristii.
- Barokové lavice nachádzajúce sa v lodi kostola pochádzajú z pol. 18. storočia. Je to veľmi kvalitná a pomerne dobre zachovalá časť historického mobiliáru kostola.
- Klasicistické kované dvere na prístavbe za sakristiou - veľmi kvalitná kováčska práca zo zač. 19. storočia. Ďalšie podobné kované dvere, avšak už nie tak zdobené, sú na vchode do veže.
V inventári kostola sa pôvodne nachádzali aj plastiky sv. Jána a sv. Kozmu ako posledný zvyšok strateného gotického oltára z konca 15. storočia.
Interiér Kostola Všetkých Svätých v Očovej
Náhrobný kameň Jána Arnauta
V severnej stene kostola je zabudovaný náhrobný kameň Jána Arnauta, ktorý zomrel 26. februára 1599. Jeho pôvod aj život v Očovej sú opradené rúškom tajomstva. Otázne je, či bol pravým Turkom, alebo janičiarom, teda pochádzal z mimotureckého prostredia a ako malý chlapec sa dostal do tureckého zajatia, kde z neho vychovali elitného vojaka. Nech je tomu tak alebo onak, faktom je, že Turci - najmä po tom, čo sa zmocnili 28. júla 1575 Divína a mali ho v rukách 18 rokov - často podnikali lúpežné nájazdy smerom na Banskú Bystricu a iné bohaté stredoslovenské banské mestá.
A hoci ich poklady sa stali pre Turkov nedobytnými, bohatú korisť im poskytli aj podpolianske a pohronské dediny a mestečká. Aj Očová sa stala viackrát terčom nájazdov tureckých hôrd, pričom obyvatelia nenachádzali dostatočnú podporu u cisárskych vojakov a žoldnierov, ktorí sídlili na Zvolenskom a Vígľašskom zámku, i priamo v Očovej. Pri jednom takom prepade sa vraj Turek menom Arnaut zahľadel do miestnej krásavice na Holcovom majeri. Jeho láska prekonala nepriateľstvo, Arnaut prestúpil na katolícku vieru a postavil sa do obranných radov Očovanov. Arnautov príbeh zachytila v historickom románe slovenská spisovateľka Zlata Dônčová a jej knihu Arnaut, ktorá vyšla v roku 1944, nájdeme aj v Krajskej knižnici Ľudovíta Štúra vo Zvolene.
Súčasnosť
Kostolík patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a je v dobrom stave. Bohoslužby sa konajú v nedeľu o 10.20 hod. Kostolík stojí v opevnenom a uzamknutom areáli neďaleko hlavnej cesty vedúcej obcou. Návštevu je potrebné si dohodnúť na farskom úrade (pri kostole).
Pozoruhodnosti očovského rímsko-katolíckeho kostola informovala v sobotu zvolenských turistov učiteľka ZŠ v Očovej Katarína Odrobinová. Pripomenula, že k výzdobe oboch kostolov prispeli aj domáce vyšívačky krivou ihlou. Tieto produkty ľudovej umeleckej tvorivosti môžeme obdivovať najmä pri rôznych cirkevných sviatkoch.
Aj v Očovej mali náboženské reformačné procesy búrlivý priebeh a s nimi súviseli protihabsburské povstanie, boje kurucov a labancov. V roku 1785 si očovskí evanjelici postavili kostol v duchu tolerančných zákonov, v roku 1868 ho opravili a doplnili vežou.