Rieka, Prorok, Strom: Symbolika a Význam v Biblii a Náboženstve

Symbolika rieky, proroka a stromu je hlboko zakorenená v náboženských a kultúrnych tradíciách. Tieto symboly sa často prelínajú, aby sprostredkovali komplexné duchovné posolstvá. V tomto článku preskúmame ich význam v kontexte Biblie a iných náboženských textov.

Prorok: Hlas Volajúceho na Púšti

Prorok je postava, ktorá sprostredkúva Božie posolstvo ľuďom. Proroci často vystupujú v kritických momentoch dejín, aby varovali, napomínali a usmerňovali spoločnosť. Jedným z najvýraznejších prorokov v Biblii je Ján Krstiteľ.

To o ňom povedal prorok Izaiáš: „Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!‘“ Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med. Vtedy prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu.

Ján Krstiteľ vyzýval k „zmene správania“, ktorá sa prejavuje odlišnou orientáciou našich životov, nemyslieť viac na seba, ale na druhých. Toto obrátenie umožňuje priblíženie Nebeského Kráľovstva. Výzva Jána Krstiteľa, jeho príkaz, sa teda týka “zmeny správania”, ktorá sa prejavuje odlišnou orientáciou našich životov, nemyslieť viac na seba, ale na druhých.

Keď videl, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k nemu na krst, povedal im: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!? Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: ‚Našim otcom je Abrahám!‘ - lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom."

Ján Krstiteľ mal hlbokú bázeň pred Pánom Bohom i pred prichádzajúcim Spasiteľom. Po vzore prorokov Starého zákona hovoril najmä o hrozbe, ktorá prichádza s Božím súdom. "Každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie vytnú a hodia do ohňa". Táto skazozvesť znepokojila mnohých mužov i ženy.

Ján Krstiteľ a Ježiš Kristus

Ježiš prichádza k Jánovi preto, aby sa naplnilo proroctvo Predchodcovo. Zjednotenie sa s Božou vôľou - takto sa napĺňa, čo je spravodlivé. Ježiš prichádza k hriešnikom a preberá ťarchu ich previnení. Za krátky čas sa stal známym v celej Palestíne. Nik nehovoril tak prísne a zároveň jasne ako on. Otvárali veľké starozákonné témy: Boží súd a obrátenie.

Ján prehlasuje, že on krstí vodou, čiže pomáha zmeniť život, ale nemôže dať silu pre začatie tohto nového života. Túto silu môže dať iba Ježiš, ktorý je označený ako ten, ktorý krstí Duchom Svätým. Ježiš teda krstí Duchom Svätým. Ale kedy a ako Ježiš krstí Duchom Svätým? Odpoveď je v evanjeliách, v okamihu večere so svojimi učeníkmi, v okamihu Eucharistie. Ježišova večera je teda okamih, v ktorom odpovedá tým, ktorí ho nasledovali, darom Ducha Sväteho.

V náboženských dejinách indoeurópskych národov hralo uctievanie stromov vždy veľkú úlohu. Je to celkom prirodzené, pretože na úsvite dejín bola Európa pokrytá nesmiernymi panenskými pralesmi.

Strom: Symbol Života a Poznania

Strom je silný symbol v mnohých kultúrach a náboženstvách, predstavuje život, rast, silu a spojenie medzi nebom a zemou. V Biblii sa stretávame s dvoma významnými stromami: Stromom života a Stromom poznania dobra a zla.

Strom života a Strom poznania dobra a zla

V biblickom kontexte, konkrétne v príbehu o stvorení, sa spomínajú dva stromy: strom života a strom poznania dobra a zla. Tieto stromy sú zakódované dôležité vzorce našich postojov a nášho správania. Prečo sa tam spomínajú práve stromy a nie niečo iné? A prečo majú práve taký názov?

Ak ten strom smrti je strom poznania dobra a zla, ako nazvať strom života podľa tejto terminológie. Môžeme rôzne uvažovať, napríklad: strom nepoznania dobra a zla. Som však presvedčený, že z celého Písma vychádza dôležitosť jednej skutočnosti, ktorá je odpoveďou na túto otázku. Tou skutočnosťou je: poznanie Pána. Za všetky citáty spomeniem aspoň tieto: „Večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista “ (Jn 17,3). „Budú to robiť preto, že nepoznali Otca ani mňa“ (Jn 16,3).

Žalm 1 hovorí o blaženom človeku, ktorý sa vyhýba zlému a má záľubu v Božom zákone. Tento človek je prirovnaný k stromu zasadenému pri vode, čo prináša ovocie v pravý čas a jeho lístie nikdy nevädne. Darí sa mu všetko, čo podniká. Avšak bezbožný človek je ako pleva, ktorú vietor ženie pred sebou. Žalm nás pozýva rozjímať nad Pánovým zákonom - Tórou.

Aby sa mohli naše skutky rozkošatieť a priniesť hojné ovocie lásky, radosti, pokoja, zhovievavosti, láskavosti, dobroty, vernosti (porov. Gal 5, 22), potrebujeme byť ako stromy pri potoku - mať jednak silné zakorenenie v Kristovi a neustály prísun živín - živý chlieb a živú vodu (porov. A to je možné, len ak budeme neustále napojení na zdroj, ktorým je Ježiš. „Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti.

V Knihe zjavenia zaznieva celkovo sedem blahoslavenstiev. Slová osláveného Krista pokračujú v 12. verši tejto kapitoly. Oslávený Kristus opakuje prísľub svojho skorého príchodu. S jeho príchodom bude spojený súd nad každým človekom, pri ktorom každému odplatí podľa jeho skutkov. Tento jeho súd bude definitívny Boží súd. Ohlasuje ho celé Sväté písmo. Preto na tomto mieste nasleduje séria troch božských titulov osláveného Krista. Každý z týchto titulov je vyjadrený formou protikladu. Prvý z nich tvorí prvé a posledné písmeno gréckej abecedy „Alfa a Omega“.

Výrok spásy je vyjadrený siedmym, čiže posledným blahoslavenstvom celej knihy: „Blahoslavení sú tí, čo si vypierajú rúcha.“ „Vypratie si rúcha“ je obrazom morálnej a duchovnej premeny. V Starom zákone leviti, starozákonní kňazi, si pred kňazskou službou museli vyprať šaty (porov. Nm 8,7.21) a aj každý človek, ktorý sa stal rituálne nečistým, musel si tiež vyprať svoj odev (porov. napr. Lv 11,25; 13,34). „Vypratie si rúcha“ v starozákonných biblických textoch vyjadruje očistenie a získanie nového postavenia.

V nasledujúcom verši je vyjadrený výrok odsúdenia nad konkrétnymi skupinami ľudí. Jedna skupina je označená ako „psi“. Pes sa v tých časoch považoval za tvrdošijné zviera, a preto môže tento obraz označovať ľudí, ktorí sa zatvrdili vo svojej zlobe a v odpore voči Bohu. Na druhom mieste sa v našom slovenskom preklade medzi odsúdenými uvádzajú „traviči“, čo je prekladom gréckeho výrazu farmakoi. Tento výraz má však v gréčtine skôr všeobecnejší význam „čarodejníci“ alebo „ľudia praktizujúci mágiu“, ide tu teda o odsúdenie všetkých podobných hriešnych praktík.

Po výroku odsúdenia Kristus ešte raz veľmi dôraznými slovami, začínajúcimi vyjadrením „Ja, Ježiš“, zaručuje spoľahlivosť obsahu knihy, ktorá je určená všetkým cirkvám.

Posledná časť nášho dnešného textu a zároveň záver celej Knihy Zjavenia naznačuje opäť situáciu spoločenstva veriacich, ktoré sa zhromaždilo na bohoslužbu. Na prísľub Krista „Hľa, prídem čoskoro“ Duch a nevesta túžobne k Nemu volajú: „Príď“. Duchom sa v týchto súvislostiach myslí nepriamo Duch Svätý, ktorý pôsobí v srdciach veriacich. Nevestou je spoločenstvo veriacich, miestna cirkev, zhromaždená na bohoslužbu ako „Baránkova nevesta“ (Zjv 19, 7).

Na prvom mieste ide o volanie celej Cirkvi, ktorá je verná svojmu Pánovi. Zvolanie „Príď“ je však aj zopakované, v tomto druhom prípade je vložené do úst „toho, čo počúva“. Chce sa tým vyjadriť, že to volanie po Pánovom príchode má byť nielen volaním celej Cirkvi, ale zároveň aj osobným volaním každého jednotlivého veriaceho kresťana. Ide o volanie tých, ktorí Pánovu prítomnosť prežívajú predovšetkým na svojom liturgickom zhromaždení, ale zároveň pociťujú túžbu byť už trvalo a naplno s ním. Odpoveďou na túžbu volajúcich sú nasledujúce slová samotného Krista, aby prišli a nabrali si zadarmo vodu života (porov. Zjv 22, 17b).

V 18. verši hovorí autor knihy opäť v prvej osobe a uisťuje, že obsah knihy je pre každého veľmi dôležitý. Túto dôležitosť potvrdzujú aj dve zaprisahania. Prvé zakazuje niečo pridať a druhé zakazuje ubrať čokoľvek z posolstva tejto knihy.

Prečo sa v závere knihy po veľkolepom opise nebeského Jeruzalema nachádzajú také tvrdé slová? Treba si uvedomiť, že ak je kniha prijímaná naozaj ako Božie slovo, nie je možné relativizovať jej prísľuby a ani jej upozornenia.

Možno sme práve v poslednej dobe viac vystavení pokušeniu nazdávať sa, že Božie slovo, ak má osloviť ľudí dnešnej doby, musí vždy znieť „dobre“. Božie slovo je však „ostrý, dvojsečný meč“ (Hebr 4,12; porov. tiež Zjv 1,16). Prináša v prvom rade posolstvo o Božej láske, ale na druhej stane nás často usvedčuje z hriechu. Zostáva nespochybniteľnou pravdou, že Božia láska je taká veľká, že je pre nás ľudí až nepochopiteľná, ale rovnako zostáva aj pravdou, že sú ľudia, ktorí Božej láske vedome a dobrovoľne odporujú. A preto Božie slovo hovorí často aj o odmietnutí Božej lásky.

V úplnom závere knihy najprv zaznievajú už po tretíkrát slová prísľubu osláveného Krista: „Áno, prídem čoskoro“. Je to povzbudenie pre Cirkev, ktorá je neraz prenasledovaná, inokedy skúšaná práve svojou nestálosťou. Kristov druhý príchod bude znamenať konečný triumf lásky, dobra, konečné zavŕšenie jeho kráľovstva. A na tento prísľub nemožno odpovedať ináč ako túžobným zvolaním, ktoré sa stalo volaním Kristovej cirkvi na liturgických zhromaždeniach už v prvom kresťanskom storočí: „Amen.

Nasledujúce slová „Príď, Pane Ježišu“ sú odrazom liturgického zvolania kresťanov pochádzajúcich zo židovstva, známeho zvolania „Marana, tha!“ Ide o dve aramejské slová: „Marana“ je oslovenie, ktoré znamená „Pane náš“ a slovo „tha“ je zvolaním „príď“. Toto liturgické zvolanie „Marana, tha!“ sa zachovalo v závere Prvého listu Korinťanom (1 Kor 16,22) a rovnako aj v ranokresťanskom spise Didaché.

Ako vidieť z tohto textu, prví kresťania si veľmi intenzívne uvedomovali živú prítomnosť osláveného Krista v ich strede a veľmi intenzívne túžili po jeho definitívnom príchode. Z viacerých spisov Nového zákona vyplýva, že prví kresťania očakávali doslova veľmi „skorý“ druhý príchod Krista (porov. 1 Sol 4,15). V tejto súvislosti však treba uviesť slová samotného sv. Pavla, ktorý vo svojom Druhom liste Solúnčanom píše, že jeho slová o Kristovom druhom príchode neboli vždy správne pochopené. Píše toto: „Čo sa týka príchodu nášho Pána Ježiša Krista a nášho zhromaždenia okolo neho, prosíme vás, bratia, nedajte sa hneď vyviesť z rovnováhy a naplašiť ani duchom, ani slovom, ani listom, údajne, naším, akoby už Pánov deň nastával“ (2 Sol 2,1-2).

A sv. Na tieto myšlienky potom pekne nadväzuje aj posolstvo Druhého Petrovho listu, kde sa píše: „Toto jedno nech vám je, milovaní, zjavné: že u Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. Pán nemešká s prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká; on je len trpezlivý s vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa dali všetci na pokánie“ (2 Pt 3,8-10). Z toho jasne vyplýva to, čo už vyjadril aj sám Pán Ježiš: „Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik“ (Mk 13,32).

Ako teda chápať slová osláveného Krista v Knihe zjavenia „Áno, prídem čoskoro“? Ak čítame Sv. písmo ako jeden harmonický celok, ako odpoveď sa ponúka chápanie posolstva tejto knihy na nadčasovej rovine, čiže ako posolstvo určené pre každú jednotlivú dobu. Tak ako živý Kristus prítomný na bohoslužbách prvotnej Cirkvi utešoval svoju Cirkev slovami: „Áno, prídem čoskoro“, týmito istými slovami povzbudzuje aj nás a bude povzbudzovať všetkých kresťanov až do konca vekov. Nie je to však iba nejaká lacná útecha. On naozaj neustále medzi nás tajomným spôsobom prichádza. Zvlášť na našich bohoslužbách máme možnosť veľmi reálne prežívať jeho blízkosť a milosť, ktorou nás posilňuje. Kedy však budeme naplno „hľadieť na jeho tvár a na čele budeme mať jeho meno“, kedy sa uskutoční odmena pre všetkých verných a budú pozvaní stať sa obyvateľmi nového Jeruzalema, to pre nás zostáva tajomstvom.

Strom vďaka svojej životodarnej sile, ktorou ho obdaroval Stvoriteľ, je mocným symbolom v mnohých kultúrach a náboženstvách. V kontexte duchovného rastu a viery predstavuje strom zasadený pri vode obzvlášť silnú metaforu.

Zaujímavé je, že v Písme sa figy a figovníky niekedy používajú v obraznom zmysle. Napríklad Jeremiáš prirovnal verných judských vyhnancov ku košu dobrých skorých fíg, ktoré sa zvyčajne jedávali čerstvé. Ježiš vo svojom podobenstve o neplodnom figovníku ukázal, akú trpezlivosť má Boh so židovským národom.

Rovnako falošný dojem, aký vytváral zdanlivo zdravý neplodný figovník, vytváral aj židovský národ. Neprinášal ovocie, ktoré sa páči Bohu, a napokon zavrhol Jehovovho Syna. Ježiš preklial neplodný figovník a na druhý deň si učeníci všimli, že strom vyschol.

Ježiš použil figovník, aj keď chcel odovzdať jednu dôležitú myšlienku týkajúcu sa jeho prítomnosti. Povedal: „Od figovníka sa naučte podobenstvom toto: Len čo jeho vetvička zmäkne a vypučia na nej listy, spoznávate, že je blízko leto.

Strom je obrazom životodarnej sily, ktorou Stvoriteľ obdaroval stvorenie. Charakteristickým znakom všetkých stromov je dávanie. Samy pre seba si nič neberú - okrem nevyhnutných živín z pôdy.

Vzorom i príkladom nám môžu byť mnohé staro- i novozákonné postavy: bezúhonný Noe, ktorý staval koráb z cyprusového dreva (porov. Gn 6, 14); pohostinný Abrahám, sediaci pri terebintoch Mamreho (porov. Gn 18, 1); (za)chránený Jozef, nazvaný ovocný stromček pri prameni (porov. Gn 49, 22); vodca Mojžiš, ktorý stál bosý pred horiacim tŕňovým kríkom (porov. Ex 3, 2); cieľavedomý Zachej, šplhajúci sa na figovník (porov. Lk 19, 1); robotník vo vinici, ktorý oľutoval svoje prvotné zlé rozhodnutie (porov. No hlavným protagonistom, prototypom - stotožneným s podstatou stromu - je sám Ježiš. Celý život (napojený na Otca) dával, vyučoval, uzdravoval, kriesil, napĺňal, sýtil - až nakoniec dal seba samého.

Byť stromom: Neustále napojení na prameň. Pri najbližších prechádzkach alejou, lesom či hoc aj pri osamotenom holom kríku si skúsme uvedomiť, že stromy nás sprevádzajú od začiatku po koniec života. Drevená kolíska - drevená truhla. Buďme uprostred týchto krajných bodov stromom my sami - neustále napojení na prameň, z ktorého budeme čerpať vodu s radosťou (porov. Iz 12, 3) a potrebné živiny (milosti). Dávajme - a to vrchovato (porov.

Ikona Kvitnúci strom života, ktorá kombinuje staré ruské a západoeurópske tradície, zobrazuje kríž s ukrižovaným Kristom ako Strom života. V centre ikony je kríž s ukrižovaným Kristom predstavujúcim Strom života. Hore v oblakoch, v Nebeskom Jeruzaleme, sedí uprostred Pán zástupov - Sabaoth. Na oboch stranách nebeského mesta sú obrazy slnka a mesiaca a nad nimi dve dosky s poetickými nápismi s didaktickým významom. Na pravej strane čítame nápis: Boh, Otec milostivý, splatil celý dlh za ľudí, vyslal svoju Lásku do sveta, Krista pre našu spásu. Jeden na kríži priniesol vykúpenie a spásu nám. Vľavo je nápis: Syn Ježiš je vtelený Boh do človeka, zjavil nám svoju Lásku, aby každý verný bol spasený a vzatý do raja. Kristus už otvoril raj pre svojich spravodlivých. Nad horným rozkvitnutým ramenom kríža vnútri kvetov sú ôsmi anjeli. Pod ramenami kríža sú dvaja anjeli, ktorí držia medailóny so znakmi utrpenia Krista. Môžeme tam pozorovať kladivo, kliešte, lampáš, klince, oštep, udierajúcu ruku, strieborné mince, tŕňovú korunu, tuniku a rubáš. Z hornej časti kríža vychádza ruka, ktorá kľúčom odomyká brány raja. Vedľa ramien kríža sú tabule s nápismi, ktoré odhaľujú význam toho, čo sa deje. Text vpravo: Z rán krv sa vylieva ako rieka, od hriechov obmýva verných ľudí. Text vľavo: Roztiahol ruky, všetkých pozýva, verné národy spasí milosťou. Vpravo od kríža je ruka držiaca kráľovskú korunu a vedľa nej je nápis: Z dreva kríža veniec vyrastá, trpiacim ho Ukrižovaný podáva. Jediný pretrpel bezbranný, priniesol veniec života sladký. Pod korunou je chrám s piatimi klenbami, ktorý symbolizuje kresťanskú Cirkev. Medzi stĺpy chrámu sú umiestnené postavy štyroch evanjelistov Lukáša, Marka, Matúša a Jána a v lunetách sú znázornené ich symboly. Nápis na zvitku znie: Požehnaná bude Cirkev, spásna Kristova krv na ňu sa vyliala, v nej je spása mnohým národom vykúpená cenou blaženej pokory. Na opačnej strane kríža je ruka s mečom. Víťazí nad smrťou v podobe šedej kostry sediacej na bielom koni. Vedľa je nápis: Hriešna smrť teraz priviedla zvonenie a rinčanie do konca, chcela zničiť počestnosť, zúrivo rozsievala zlobu hriechu, už nebude môcť škodiť. Nižšie v ruke je kladivo, ktoré pribilo reťaze k päte kríža. Reťazami je diabol spútaný vnútri pekla. Na spodnom okraji je nápis: K päte kríža diabol pripútaný, ukrutná zloba a utrpenie prepadajú pažerákom do biedneho podsvetia. Pre ľudí je to veľká úľava. Pod krížom je Adamova lebka. Podľa tradície sa ukrižovanie Spasiteľa uskutočnilo na mieste hrobu praotca Adama. Krv prúdiaca z Kristových rán „obmýva” pôvodný Adamov hriech. Vedľa sú mŕtvi vstávajúci z hrobov. Na dolnom poli ikony možno čítať dlhý nápis: Blažený, ktorého telo pribili na kríž, smrť je mŕtva a mŕtvi sú vzkriesení, umierajúcim dal život svojim slávnym zmŕtvychvstaním.

Modlitebná tradícia: Človek sa má modliť pred ikonou Kvitnúci strom života s otvoreným srdcom a s čistými myšlienkami. V každej ťažkej situácii života treba pozrieť na posvätnú tvár Ježiša Krista a prosiť o získanie sily, posilnenie ducha, viery v Pána Ježiša Krista, za ochranu rodinných vzťahov pred hádkami a ťažkosťami, za ochranu detí pred pokušením a zlými myšlienkami, za ochranu od nepriateľov, zlodejov a ohováračov, za útechu v bolestiach a zdravotných problémoch, za pacientov s vážnymi ochoreniami, za pomoc pri uzdravovaní duše a tela, pri konaní pokánia a pri prijímaní rozhodnutí pre správnu duchovnú cestu.

Strom v každodennom živote

Možno sme už pozabudli, aký veľký význam majú stromy pre náš život. Charakteristickým znakom všetkých stromov je dávanie. Samy pre seba si nič neberú - okrem nevyhnutných živín z pôdy. Stromy nás sprevádzajú od začiatku po koniec života. Drevená kolíska - drevená truhla.

Voľba: S Bohom alebo bez Neho. Prorok Jeremiáš sa snažil presvedčiť kráľa aj ľud, aby sa v beznádejnej situácii, do ktorej sa dostali vlastnou vinou, prestali spoliehať na Egypťanov a konečne stavili na vernosť Bohu. Krajina totiž stála pred katastrofou, čakala ich zdrvujúca porážka. Nastal čas niesť zodpovednosť za svoje činy. No oni to odmietli, radšej uzatvárali ponižujúce dohody s dávnym nepriateľom, ktorý ich nakoniec aj tak podviedol a Izraeliti boli odvlečení do zajatia. A oni, kedysi hrdý národ, boli zrazu porazení, zničení, zdecimovaní a vykorenení… Stratili všetko a len živorili. A pritom mali skúsenosť, vedeli, že to ide aj inak. Ich predkovia boli verní Bohu a práve preto dosiahli to, čo dosiahli.

A tak je to celé pozvaním. Čo si vyberieš? Skúsiš to s Bohom, alebo bez Boha. V konečnom dôsledku to dopadne takto: S Bohom budeš ako strom, zasadený v dobrej pôde pri vode. Bez neho budeš živoriť. Lebo ako púšť nie je dobré miesto pre stromy, život bez Boha nie je ani zďaleka dobrým miestom pre človeka.

Rieka: Zdroj Života a Očistenia

Rieka je symbolom života, plodnosti a očistenia. V mnohých náboženstvách sa voda považuje za posvätnú a má moc očistiť od hriechov. V Biblii rieky často sprevádzajú dôležité udalosti a predstavujú zdroj požehnania.

V pokračujúcom opise nebeského Jeruzalema autor využíva známe obrazy z opisu rajskej záhrady. Dozvedeli sme sa, že stredom nebeského Jeruzalema je Boží a Baránkov trón. Od trónu vyteká rieka, bohatá na vodu. Podľa Knihy Genezis rieka, bohatá na vodu, vytekala aj z rajskej záhrady a rozdeľovala sa na štyri toky (porov. Gn 2,10). Autor Knihy zjavenia však obraz rieky, bohatej na vodu, vytekajúcej od Božieho trónu, rozvíja aj obrazom, ktorý spomína prorok Ezechiel. V jednom videní opisuje rieku, ktorá vyteká z jeruzalemského chrámu smerom na východ a voda tejto rieky je symbolom mimoriadnej plodnosti (Ez 47,1-12). V nebeskom Jeruzaleme však na rozdiel od Ezechielovej vízie nevyteká rieka z chrámu, ktorý by bol v ňom nadbytočný (porov.

Náš dnešný text z 22. kapitoly Knihy zjavenia hovorí: "Potom mi ukázal rieku vody života, čistú ako krištáľ, vytekajúcu od Božieho a Baránkovho trónu. Uprostred jeho námestia, z oboch strán rieky, je strom života ktorý prináša dvanásť ráz ovocie: každý mesiac dáva svoje ovocie a lístie stromu je na uzdravenie národov. Už nikdy nebude nič prekliate. V ňom bude trón Boha a Baránka a jeho služobníci mu budú slúžiť; budú hľadieť na jeho tvár a na čele budú mať jeho meno. Noci už nebude a nebudú potrebovať svetlo lampy ani svetlo slnka, lebo im bude žiariť Pán, Boh, a budú kraľovať na veky vekov."

Text vpravo na ikone Kvitnúci strom života: Z rán krv sa vylieva ako rieka, od hriechov obmýva verných ľudí.

Tabuľka Symbolov

tags: #rieka #prorok #strom #prud