Rímskokatolícka Cirkev v Spišskom Štvrtku: História a Vývoj

Spišský Štvrtok, obec ležiaca pri hlavnej ceste z Popradu do Levoče, je známa svojou bohatou históriou a sakrálnymi pamiatkami. Kostol sv. Ladislava s Kaplnkou Nanebovzatia Panny Márie je vďaka vyvýšenej polohe zďaleka viditeľný. Obec Spišský Štvrtok sa pod názvom Osada sv. Ladislava spomína už v roku 1263, čo súčasne potvrdzuje aj existenciu kostola s týmto patrocíniom.

Kostol sv. Ladislava v Spišskom Štvrtku

Kostol sv. Ladislava

Dejiny kostola postaveného v dominantnej polohe siahajú minimálne do 13. storočia. Počiatky chrámu dosiaľ nie sú úplne objasnené, podľa niektorých autorov pochádza súčasné presbytérium s omnoho hrubšími obvodovými múrmi už z 12. storočia. Jeho krížová rebrová klenba nesúca ešte románske znaky by potom pochádzala z prvej polovice 13. storočia.

Pred rokom 1402 musel byť kostol v takom zlom stave, že si to vyžiadalo rozsiahlu prestavbu. Časť obvodových múrov musela byť nanovo postavená a k západnému priečeliu pristavali mohutnú vežu. Prestavanú loď zaklenuli na dva stredové stĺpy, či sa dispozične priestor zmenil na dvojlodie. Niekedy okolo polovice 15. storočia pristavali z južnej strany ku kostolu honosnú gotickú kaplnku. To si vyžiadalo výrazný zásah do južnej steny lode. Zamurovaný bol pôvodný hlavný vstup do lode, ktorý nahradil nový portál v západnej časti južnej steny lode. V roku 1455 dal Ján Jiskra z Brandýsa opevniť vojensky výhodnú polohu kostola.

V roku 1530 prišiel kostol o svojej zvony, keď ich zabavili pre potreby vojsk Jána Zápoľského bojujúceho o uhorský trón s Ferdinandom I. V priebehu nepokojného 17. storočia bol kostol viackrát vyrabovaný (1605, 1680). Nevyhli sa mu ani prevody do vlastníctva evanjelikov a späť katolíkom, keď tí museli istý čas využívať na liturgické účely gotickú kaplnku. Nie je vylúčené, že chrám poškodili aj zemetrasenia v rokoch 1654 a/alebo 1668. Za obeť im mohla padnúť gotická klenba, keďže vizitácia dokladá existenciu dreveného stropu v lodi do roku 1693. V roku 1757 sa realizovali práce na zabezpečení statiky klenby lode.

Rozsiahla obnova v historizujúcom duchu sa uskutočnila v rokoch 1899 - 1902. V roku 1911 zvýšili vežu o tri metre a ukončili ju neogotickým zastrešením. Od roku 1963 má kostol status národnej kultúrnej pamiatky.

Architektonické detaily:

• Presbytérium je zaklenuté masívnymi rebrami s malým svorníkom bez výzdoby. Štýlovo má klenba blízko k stavebnej dielni pôsobiacej pri kláštore cistercitov v Spišskom Štiavniku.
• Pôvodnú klenbu si zachovala aj sakristia - dve polia rebrovej klenby so svorníkmi dosadajú na ihlancové konzoly, ktoré sú zdobené aj rastlinnými motívmi. Jeden zo svorníkov nesie výzdobu v podobe maskarónu, druhý ružice.
• Loď bola v rokoch 1402 - 1405 zaklenutá na dvojlodie. Dokladajú to zachované konzoly rebier osadené v stenách lode, ako aj nález kvádra zo stredového piliera.
• Západná tribúna v lodi bola podľa všetkého podklenutá troma poliami rebrových klenieb, čo naznačujú zachované konzoly.
• Veža kostola nesie združené okná románskeho štýlu, na základe ktorých bola dlhý čas datovaná do románskeho obdobia. Sú však len dodatočne osadené, pôvodne tam boli rozmerné (310 cm x 205-220 cm) gotické okná s lomeným oblúkom a kružbami. Podľa staršej literatúry okná so stredovým stĺpikom pochádzali zo zaniknutého kostola už neexistujúcej obce Strelce a osadené mali byť pri oprave v 17. storočí. Podľa najnovších poznatkov ide o novotvary z konca 19. storočia.
• V západnej časti južnej steny lode je osadená rozeta zdobená bohatou kružbou. Porušená bola pri výstavbe súčasného južného portálu v 15. storočí.
• V južnej stene lode sa nachádza vysoké dvojdielne okno s kružbou v tvare šesťlístka.
• Na južnej strane lode sa nachádza gotický sedlový portál z 15. storočia.
• V interiéri sa nachádza ranogotická kamenná krstiteľnica z 13. storočia.
• Pod presbytériom sa nachádza veľká krypta prístupná pôvodne vstupom z exteriéru.
• V chráme sa pôvodne nachádzal aj neskorogotický drevený krídlový oltár sv. Kataríny Alexandrijskej z konca 15. storočia (cca r. 1490).
• Oltáre v kostole sú barokové z prvej polovice 18. storočia.
• Zastrešenie veže sa v priebehu posledných storočí viackrát zmenilo. Z 18. storočia je zachytená baroková strecha typického cibuľovitého tvaru. Po požiari v roku 1869 mala jednoduchú podobu nízkeho štvorbokého ihlanu.

Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie

Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie

Reprezentatívnu kaplnku postavili ako bočnú prístavbu farského Kostola sv. Ladislava niekedy okolo polovice 15. storočia na základe viedenských vzorov, pričom za autora plánu sa považuje známy architekt Hans Puchspaum. Staviteľmi bol podľa posledných výskumov zrejme šľachtici rodov šľachtici z rodov Henckel a Thurzo. Kaplnka je súčasťou farského chrámu Rímskokatolíckej cirkvi v Spišskom Štvrtku a na vyžiadanie je prístupná aj turistom. Je v pomerne dobrom stave.

Architektonické detaily a história:

• Kaplnka vychádza z typu Sainte Chapelle a je štýlovo blízka Dómu sv. Štefana vo Viedni. Spolu s kaplnkou pri františkánskom kostole v Bratislave a južnou kaplnkou pri Katedrále sv. Martina v Bratislave patrí k najvýznamnejším gotickým stavbám na Slovensku.
• Kaplnka bola dlhé roky pripisovaná rodu Zápoľských a datovaná do neskoršieho obdobia 60. - 80. rokov 15. storočia (uvádzal sa aj presný rok 1473). Z tohto dôvodu sa zažil aj názov Kaplnka Zápoľských. Výskum M. Novotnej v roku 2002 však prišiel s teóriou, že jej staviteľom boli o niekoľko desaťročí skôr Thurzovci, čomu zodpovedá aj obdobie vzniku plánov kaplnky a podporujú to aj neskoršie písomné zmienky dokladajúce vzťah Thurzovcov k tejto stavbe.
• Kaplnka svojou výškou prevyšuje aj loď Kostola sv. Ladislava.
• Spodná časť exteriéru je členená menšími oknami a hladkými plochami múru, ktoré podľa všetkého niesli maliarsku výzdobu. Z nej sa sčasti zachoval obraz Ukrižovaného Krista s Pannou Máriou a sv. Jánom, datovaný do obdobia okolo polovice 15. storočia. Maľba bola vyhotovená technikou secco a pri obnove v roku 1901 bola rozsiahlo premaľovaná.
• Oratórium nesie vnútri bohatú výzdobu v podobe prepracovanej klenby parlérovského typu podopieranej prístennými príporami, ktoré v hornej časti dopĺňajú hlavicové vlysy a v strednej časti baldachýnové sochy (dnes neogotické).

Vplyv Reformácie a Protireformácie

Evanjelická cirkev mala na Spiši zvláštne postavenie v rámci celého Uhorska. Prevažne nemecký Spiš sa stal jednou z kolísok evanjelického náboženstva. Pôdu pre reformáciu pripravili husitské a neskôr bratrícke vojská, ktoré pôsobili na Spiši v 15. storočí. Šírenie reformačných myšlienok podporil na Spiši rozšírený obchod s nemeckými mestami, no aj študenti, ktorí študovali napr. vo Wittenbergu. Počiatky reformácie môžeme na Spiši spojiť aj s Poľskom, kde pôsobili okrem iného zakladatelia protestantizmu Juraj Leudischer a Ondrej Fischer.

V ideovej oblasti dominovali kráľovské mestá Levoča a Kežmarok. V Spišskej Belej sa 1. júna 1557 stretli farári 13 miest, aby rokovali o týchto nesmierne ťažkých podmienkach. V roku 1565 luterán a starosta Mikuláš Maciejowski zhromaždil na Ľubovnianskom hrade farárov 13 miest, aby ich podporil v evanjelickom cítení, a zároveň im oznámil, že nebude tolerovať pápežských prívržencov. 26. októbra 1569 sa domáhal, aby náuka hlásaná v evanjelický zboroch bola rovnaká. Krátko nato vo všetkých zálohovaných mestách zakázal katolícke bohoslužby. Dá sa predpokladať, že počas jeho pôsobenia a počas účinkovania jeho syna kalvína Jána Maciejowského došlo k prechodu kostolov a fár z katolíckych do evanjelických rúk. Tak sa stalo v Hniezdnom, Chmeľnici, Novej Ľubovni, Nižných a vo Vyšných Ružbachoch.

Zlom nastal po synode v Piotrkove v roku 1577. Poľská cirkev prijala závery Tridentského koncilu (1543 - 1563). Nastalo obdobie protireformácie, ktoré sa začalo založením prvého jezuitského kolégia v roku 1564 v Braniewie. Jezuiti sa venovali vzdelávaniu a zakladaniu škôl, a tak čoskoro získali vplyv na dvore kráľa Žigmunda III. Šľachta sa postupne vracala do lona katolíckej cirkvi.

Príchod Minoritov a Pôsobenie Jána Krstiteľa Reggianiho

V roku 1668 získal páter Reggiani pre svoju rehoľu Kaplnku Nanebovzatia Panny Márie v Spišskom Štvrtku a na bývanie bratov dom v obci, ktorý patril županovi. Podľa listiny spísanej v Spišskej Kapitule 10. marca 1668 šľachtic venoval reholi dva pozemky: jeden medzi cintorínom kostola v Spišskom Štvrtku a domom svojho poddaného Vavrinca Fileka, vhodný na stavbu kláštora, druhý sedliacky pozemok spolu s domom Juraja Šofranka so všetkými poľami, lesmi, lúkami, vodnými tokmi atď.

František Csáky bratom povolil ťažiť drevo na stavbu svojho kláštora a ostatných budov vo všetkých lesoch, ktoré na Spiši vlastnil. Ponechal im aj celý desiatok zo Spišského Štvrtka tak jarný, ako aj jesenný. Rehoľníci získali na základe fundačnej listiny príjmy z Kaplnky Nanebovzatia Panny Márie, ktoré v období pred ich príchodom odoberal letanovský farár. Gróf Csáky za to požadoval, aby zaň bratia každý deň odslúžili jednu sv. omšu počas jeho života i po jeho smrti. Každý deň mali poslať jedného kňaza odslúžiť sv. omšu na Spišskom hrade.

Reggiani sa teda usadil v Spišskom Štvrtku spolu s ďalšími rehoľníkmi. Vďaka tomu, že bol vynikajúci kazateľ, priviedol svojimi kázňami celé okolie späť ku vyznávaniu katolíckej viery. Keďže bol čas náboženských nepokojov, často sa zdržiaval pri cisárskom vojsku a bol pri znovuzískaní mnohých spišských kostolov od luteránov. V roku 1672 sa dočkal dňa, keď Štefan Csáky vyhnal aj zo Spišského Štvrtku luteránskeho kazateľa a Kostol sv. Ladislava bol vrátený katolíkom. Vtedy sa začali stavať na pozemku pri Kostole sv. Ladislava prvé kláštorné budovy - tzv. "starý kláštor". Čoskoro na to bol Reggiani po intervencii Štefana Csákyho a Krištofa Horvátha Kiševiča (kráľovského pokladníka) u ostrihomského arcibiskupa Selepčényho menovaný aj za štvrtockého farára.

Slávnostnú inštaláciu prvého katolíckeho farára v novodobých dejinách Spišského Štvrtku vykonal 2. februára 1673 počas slávnostnej sv. omše pán Martin Solčáni, spišský kanonik. Na tejto slávnosti sa zúčastnil gróf Štefan Csáky, množstvo šľachticov a ľudu. Pre pátra Reggianiho to bol začiatok veľmi úspešného roka.

Na konci pôsobenia pátra Reggianiho v Spišskom Štvrtku začiatkom roku 1675 bol urobený súpis obyvateľstva v Spišskom Štvrtku, Čenčiciach a v Dravciach. Podľa neho do konventu v Spišskom Štvrtku patrili bratia: p. Giovanni Battista Reggiani, gvardián; p. Bonaventura Bankowicz, kazateľ; p. Paulus Antonius Jacomini, lektor; p. Venceslaus Jazwinski; p. Valentinus Hofman; p. Bernardinus Bochca; p. Ambrosius Zozbecki, slovenský kazateľ v Spišskej Novej Vsi; p. Ludovicus Sabeni, farár vo Vydrníku a v Betlanovciach; p. Hugolinus Burkardy, hrabušický farár; p. Andreas Leo, kaplán na Spišskom hrade; fr. Ignatius Lebedowicz, diakon; fr. Valentinus Raslauiczy, klerik; fr. Jacobus Lubisinski, laický brat; fr. Paschalis Janowiecki, laický brat.

Dňa 13. januára v Spišskom Štvrtku zasadalo pod Reggianiho vedením provinciálne definitórium. Vtedy padlo rozhodnutie o vzniku Kustódie sv. Bonaventúru so sídlom v Spišskom Štvrtku. Do tejto kustódie patrili kláštory v Spišskom Štvrtku, Prešove, Stropkove a v Rade. Bol zvolený aj prvý kustód, fra. Hugolín Burkardi. Reggiani následne ukončil svoje pôsobenie v Uhorsku a začiatkom roku 1675 sa vydal na cestu do vlasti, kde bol menovaný za gvardiána dôležitého kláštora v Parme.

Po návrate zdržiaval na Spiši, pravdepodobne v Spišskom Štvrtku. Usiloval sa naďalej budovať štruktúry obnovujúcej sa provincie. V roku 1679 sa mu podarilo v Levoči získať Kostol sv. Ducha a priľahlý útulok pre chudobných, čím docielil návrat minoritov do tohto mesta. V roku 1682 poslal do Ríma správu o stave provincie, v ktorej referuje o okolnostiach založenia kláštorov v Spišskom Štvrtku, v Prešove a v Levoči ako aj o ich materiálnom zabezpečení, hmotnom stave a pastoračných úspechoch rehoľníkov. Referuje o odchode bratov zo Stropkova, pretože tamojší kláštor bol dohodou odovzdaný reformovaným františkánom.

Ján Battista Reggiani pôsobil v Uhorsku dokopy vyše 28 rokov ako apoštolský misionár. Je považovaný za druhého zakladateľa našej rehoľnej provincie. Zomrel v Levoči v povesti svätosti dňa 18. februára 1697.

Ďalší Významní Minoriti v Spišskom Štvrtku

• Fr. Brat Bonaventúra Bonkovič pochádzal z východného Slovenska. Zomrel 22. marca 1687.
• Fr. Brat Bernardín Bochca sa narodil v roku 1649 v Stropkove. Ako 29-ročný sa stal gvardiánom v Spišskom Štvrtku. Čelil so svojou komunitou hrôzam a plieneniu Tököliho povstania, počas ktorého v roku 1682 luteráni zaútočili na farský kostol a vyplienili ho. Bratia ešte dva roky silnému tlaku protestantov vzdorovali, ale napokon v roku 1684 o farský kostol aj vedenie farnosti prišli. Kostol a farnosť sa vrátili pod správu katolíkov až 20. februára roku 1687. Ako gvardián slúžil brat Bernardín v tomto kláštore i v neskoršom období (1694 - 1699, 1702 - 1704). Službu gvardiána konal neskôr i v kláštore Baia Mare (dnes Rumunsko). Zomrel 16. apríla 1721.
• Fr. Brat Andrej pochádzal z Talianska. Pôsobil ako apoštolský misionár pri rekatolizácii Uhorska. Zomrel 29. mája 1693.
• Fr. Brat Gregor plnil službu gvardiána v Spišskom Štvrtku iba jeden rok. Bol predstaveným v čase kánonickej vizitácie vedenej spišským prepoštom Ladislavom Mattyassovszkým. Zápis prepošta hovorí, že Kostol sv. Ladislava mal v roku 1693 zaklenuté sanktuárium a v lodi plochý strop. Bolo v ňom 5 oltárov, odpust sv. Ladislava bol slávený vždy v poslednú októbrovú nedeľu. O Kaplnke Nanebovzatia vizitátor hovorí, že je v nej jeden starobylý oltár s obrazom smrti Panny Márie. Na jeho okrajoch sú vraj obrazy rôznych svätých. Na oltári bol bohostánok a v kaplnke bolo aj sedadlo pre kňaza a na empore malý organ - pozitív. Brat Gregor bol neskôr gvardiánom aj v kláštoroch v Jágri a v Baia Mare (Rumunsko).
• Fr. Brat Valentín sa narodil v roku 1658 v obci Raslavice (okres Bardejov). Ako 15-ročný mladík začal svoj rehoľný život v noviciáte v Spišskom Štvrtku, kde neskôr pokračoval aj v teologických štúdiách. Počas svojho rehoľného života bol gvardiánom v Levoči, v Jágri a v Spišskom Štvrtku. Pred svojím pôsobením na Spiši bol od roku 1696 školským prefektom v Estelnici a v Targu Secuiesc v dnešnom Rumunsku. Keď sa v roku 1700 stal gvardiánom v Spišskom Štvrtku, bolo v dedine 107 katolíkov a 194 luteránov. Väčšina obyvateľov hovorila nemeckým jazykom. Farnosť mala dve filiálky: Machalovce a Čenčice. Kostoly tam však neboli, takže ľudia odtiaľ prichádzali na bohoslužby do Spišského Štvrtku. Brat Valentín nemal veľa času, aby situáciu zanedbaného kostola vylepšil. Gvardiánom tu bol iba jeden rok. Zomrel 27. januára 1722.
• Fr. Didak (Diego) Hanušovský sa narodil v roku 1655 v obci Podhradík (okres Prešov). Bol gvardiánom v Baia Mare (1696 - 1698), v Levoči (1698 - 1700) a v Spišskom Štvrtku (1705 - 1712). Zaslúžil sa o to, že v roku 1710 Spišská Kapitula zverila pod správu štvrtockého kláštora aj dravecký kostol, takže farnosť mala odvtedy tri filiálky: Jánovce, Vlkovce a Dravce. Dňa 3. marca 1711 vizitoval kláštor v Spišskom Štvrtku generálny vizitátor, fr. Valentín Raslavický. Gvardián Didak Hanušovský zomrel 18. augusta 1720.
• Fr. Kazimír Fabrici pochádzal z Nemecka. Do Uhorska prišiel ako apoštolský misionár a pôsobil tu vyše 20 rokov. Bol váženým rehoľníkom, stálym členom provinciálneho definítoria. Jeho poslednou úlohou v Spišskom Štvrtku bola príprava provinciálnej kapituly, ktorá sa tu konala v dňoch 19. - 25. augusta roku 1714. Br. Kazimír Fabrici zomrel 13. septembra 1714.

Kostol je farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, ktorú spravuje rehoľa minoritov. Kontakt na farský úrad: 053/ 4598 400.

tags: #rimskokatolicka #cirkev #spissky #stvrtok