Hans Buob, člen rehole palotínov, je zakladateľom Katolíckeho evanjelizačného centra svätého Ulricha v Maihingene v Nemecku.
Vedie mnohé semináre a kurzy a píše knihy, zamerané na modlitbu, vnútorné uzdravenie, duchovnú obnovu a evanjelizáciu.
Medzi jeho známe diela patria „DUCH SVÄTÝ - NEZNÁMY BOH“ a „ROZLIŠOVANIE DUCHOV“.
Slová, ktoré predkladáme v tejto knižnej podobe, odzneli 11. až 13.
Kniha prináša veľmi hlboké pohľady na základy nášho kresťanského povolania a vedie k osvojeniu si plného radostného prežívania našej viery.
Táto kniha je aktuálna pre každého, kto sa skutočne rozhodol pre Krista.
JEDINÝ VYKUPITEĽ A JEHO DIELO
BOH S NAMI UZATVÁRA ZMLUVU
SVIATOSŤ KRSTU
Dodatok: UZDRAVENIE SPOMIENOK I NEVEDOMÝCH
Ježiš bol komplikovaná postava. Politicky, kultúrne aj nábožensky. Namiesto toho, aby varoval pred Božím hnevom, hovoril: "Som Mesiáš. Som Cesta k Otcovi." A k tomu učil o odpustení a o extravagantnej, poburujúcej milosti.
Tiež hovoril so ženami a ľuďom vracal ich mŕtvych. Búral chrámy. Sľuboval novú zem. Ako sa dá spoznať takáto osobnosť? Ako ho nazývať Bratom a Otcom?
Milosť a nádej, ktorú kázal, my dnes nazývame "kresťanské učenie". Avšak to, čo máme na mysli, nie je nejaká metodika či systém noriem.
Svätá Trojica od Andreja Rubleva
Vzývajme stále Ducha Svätého lebo “nikto nemôže z hĺbky srdca povedať: ‘Ježiš Kristus je Pán,’ iba v Duchu Svätom”.
Na Michelangelovom obraze Posledného súdu v Sixtínskej kaplnke je niekoľko desiatok postáv. Medzi nimi aj zohnutý muž, vyťahujúci na ruženci ako na lane z predpeklia dve alebo tri postavy. Michelangelo vyjadril ruženec ako čosi dynamické, čo padajúcim do zatratenia pomáha dostať sa hore. Nestačí teda hovoriť o recitovaní modlitby, cez tajomstvá ruženca svetla chceme pochopiť hĺbku zachraňujúcich slov tejto modlitby.
Ľuďom, čo ruženec poznajú len “z diaľky”, sa niekedy javí ako “omieľanie” slov. Kto však skúsil modliť sa ruženec skutočne sústredene, zistí, že kontemplácia slov Zdravasu cez príslušné tajomstvo pomáha “prenikať mu pod kožu”, stále hlbšie a hlbšie. Veď aj keď niekto rozjíma o nejakom slove, stále si ho opakuje; a pritom neznie prázdno a nezmyselne. Opakovanie udržuje myseľ koncentrovanú na jednu jedinú myšlienku.