Héli a jeho synovia: Biblická perspektíva

Biblia, posvätná kniha židovského a kresťanského náboženstva, obsahuje príbehy a postavy, ktoré formovali dejiny a kultúru. Tento článok sa zameriava na niektoré z najvýznamnejšie sväté postavy v Biblii, vrátane Abraháma, Jakuba, Júdu, Dávida, Panny Márie a Jozefa.

Elkána a jeho rodina

Bol istý muž z Ramataim Sofimu, z Efraimského pohoria, menom Elkána, syn Jerohama, syna Eliuho, syna Tóhuho, syna Súfa, Efratejec. Mal dve manželky. Jedna sa volala Anna, druhá Fenena. Fenena mala deti, Anna však nie.

Tento muž chodil každý rok zo svojho mesta klaňať sa a obetovať Pánovi zástupov do Šíla, kde boli Pánovými kňazmi Héliho synovia Ofni a Finés.

V deň, keď Elkána priniesol obetu, dával svojej manželke Fenene a všetkým jej synom a dcéram čiastky. Anne však dal iba jednu čiastku, zarmútený, lebo Annu miloval, hoci jej Pán uzavrel lono.

Jej sokyňa ju neprestajne urážala a roztrpčovala, pretože jej Pán uzavrel lono. Tak to robievala rok po rok; len čo vystúpila do Pánovho domu, urážala ju tak, že ona plakala a nejedla.

Ale jej muž Elkána sa jej prihováral: "Anna, prečo plačeš? Čo neješ? A prečo máš zronené srdce? Či som ti ja nie lepší než desať synov?"

Modlitba Anny a narodenie Samuela

Po jedle a nápoji v Šíle vstala (a išla pred Pána). Veľkňaz Héli sedel v kresle pri verajach Pánovho chrámu. Ona sa v trpkosti svojej duše modlila k Pánovi a horko plakala.

A urobila takýto sľub: "Pane zástupov, ak láskavo zhliadneš na biedu svojej služobnice a spomenieš si na mňa, ak na svoju služobnicu nezabudneš a dáš svojej služobnici mužského potomka, darujem ho po všetky dni jeho života Pánovi a britva sa jeho hlavy nedotkne."

Keďže jej modlitba trvala dlho, Héli jej pozoroval ústa. Anna si totiž hovorila v srdci, iba pery sa jej pohybovali, ale jej hlas nebolo počuť, takže Héli ju pokladal za opitú.

Preto ju Héli oslovil: "Dokedy budeš opitá? Vytriezvejže už!" Anna mu odvetila: "Nie, môj pane! Som žena, ktorá má ťarchu na duši. Víno a opojný nápoj som nepila, len dušu som si vyliala pred Pánom.

Nepokladaj svoju služobnicu za beliálovu dcéru, lebo som od prekypujúcej bolesti a trpkosti hovorila tak dlho!" Nato jej Héli povedal: "Choď v pokoji a Boh Izraela nech splní tvoju prosbu, ktorú mu predkladáš!"

Povedala mu: "Kiežby tvoja služobnica našla milosť v tvojich očiach!" Žena potom išla svojou cestou, jedla a tvár už nemala zronenú.

Ráno potom vstali, poklonili sa pred Pánom, vrátili sa a prišli domov do Rámy. Tu Elkána poznal svoju manželku Annu, Pán si na ňu spomenul a kým uplynul rok, Anna počala a porodila syna a dala mu meno Samuel, lebo: "Od Pána som ho vyprosila."

A keď muž Elkána a celý jeho dom išiel obetovať Pánovi výročnú a sľubovú obetu, Anna nešla. Hovorila totiž svojmu mužovi: "Kým chlapček nie je oddojčený. Potom ho zavediem, nech sa zjaví pred Pánom a nech tam ostane navždy."

Jej manžel Elkána jej povedal: "Urob, ako uznáš za dobré! Zostaň, kým ho neoddojčíš! Kiežby Pán splnil svoje slovo!" Žena teda ostala a chovala svojho syna, kým ho neoddojčila.

Keď ho oddojčila, jeho matka ho vzala s troma býčkami, jednou efou múky a mechom vína a zaviedla ho do Pánovho domu do Šíla. Chlapček bol útly. Býčka zabili a chlapčeka zaviedli k Hélimu.

I povedala: "Prosím, môj pane! Ako žiješ, môj pane, ja som tá žena, čo tu stála pri tebe a modlila sa k Pánovi. O tohoto chlapčeka som prosila a Pán splnil moju prosbu, ktorú som mu predkladala.

Nuž aj ja som ho venovala Pánovi. Po všetky dni, kým len bude, nech je zasvätený Pánovi!" I klaňali sa tam Pánovi.

Proroctvá a rodokmeň Mesiáša

Naplnenie proroctiev o rodokmeni Mesiáša je v správe o víťazstve, v evanjeliu, písanom Lukášom, 3. kapitola 23 Keď Ježiš začal účinkovať, mal asi tridsať rokov. Nazdávali sa, že je synom Jozefa. Jeho predkami boli: Heli, 24 Matat, Lévi, Melchi, Jannai, Jozef, 25 Matatiáš, Amos, Naum, Hesli, Nagge, 26 Mahat, Matatiáš, Semein, Jozech, Joda, 27 Joanan, Resa, Zerubbábel, Šealtíel, Neri, 28 Melchi, Addi, Kosam, Elmadam, Ér, 29 Jesus, Eliezer, Jorim, Matat, Lévi, 30 Simeon, Júda, Jozef, Jonam, Eliakim, 31 Melea, Mena, Matat, Nátan, Dávid, 32 Izaj, Obéd, Boaz, Salmón, Nachšón, 33 Amminadáb, Admin, Arni, Checrón, Perec, Júda, 34 Jákob, Izák, Abrahám, Terach, Nachór, 35 Serúg, Reu, Peleg, Éber, Šelach, 36 Kainam, Arpachšad, Šém, Noach, Lemech, 37 Matuzalem, Henoch, Jered, Mahalalel, Kénan, 38 Enóš, Šét, Adam.

V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne, za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša.

Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša: „Hlas volajúceho na púšti: »Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!

Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou. A každé telo uvidí Božiu spásu.«“

Ale zástupom, čo prichádzali k nemu, aby sa mu dali pokrstiť, hovoril: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť nastávajúcemu hnevu!?

Prinášajte teda ovocie hodno pokánia a nepokúšajte sa nahovárať si: »Naším otcom je Abrahám!« - lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov.

Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.

V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“ A ešte všelijako ináč napomínal ľud a hlásal mu evanjelium.

Ale keď karhal tetrarchu Herodesa pre Herodiadu, manželku jeho brata, a za všetko zlé, čo porobil, Herodes dovŕšil všetko tým, že Jána zatvoril do väzenia.

Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo, zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“

Samuel a Boží hlas

Chlapec Samuel posluhoval pred Pánom pod dozorom Héliho. Božie slovo bolo v tých dňoch vzácne a videnie nebolo časté.

I stalo sa v ktorýsi deň, že Héli ležal na svojom mieste. Oči mu začínali hasnúť, takže nevidel. Božie svetlo ešte nevyhaslo a Samuel spal v Pánovom chráme, kde bola archa zmluvy.

Tu zavolal na Samuela Pán. On odpovedal: „Tu som!“ Bežal k Hélimu a vravel: „Tu som, pane, volal si ma!“ On odvetil: „Nevolal som, spi ďalej!“ Odišiel teda a spal.

Ale Pán volal zasa: „Samuel!“ Samuel vstal, išiel k Hélimu a vravel: „Tu som, volal si ma.“ On odpovedal: „Nevolal som ťa, syn môj, spi ďalej!“

Samuel však ešte nepoznal Pána, Pánovo slovo sa mu ešte nezjavilo. A Pán opäť, tretí raz volal Samuela. On vstal, išiel k Hélimu a vravel: „Tu som, volal si ma.“ Vtedy Héli pochopil, že chlapca volá Pán.

A Héli povedal Samuelovi: „Choď, ľahni si. A ak ťa bude zasa volať, povedz: Hovor, Pane, tvoj sluha počúva!“ Samuel odišiel a spal na svojom mieste.

Pán prišiel, zastal si a volal ako predtým: „Samuel, Samuel!“ A Samuel odvetil: „Hovor, tvoj sluha počúva!“

Tu Pán povedal Samuelovi: „Hľa, ja urobím v Izraeli vec, ktorú keď niekto počuje, bude mu cvendžať v obidvoch ušiach. V ten deň splním na Hélim všetko, čo som o jeho dome hovoril, od začiatku až do konca.

Oznámil som mu, že budem večne trestať jeho dom pre hriech, lebo vedel, že sa jeho synovia rúhajú, a nekarhal ich. Preto som Héliho domu prisahal: Vinu Héliho domu nemožno nikdy napraviť ani obetami, ani darmi.“

Samuel spal až do rána a potom otvoril dvere Pánovho domu. Samuel sa bál oznámiť videnie Hélimu.

Ale Héli zavolal Samuela a povedal: „Samuel, syn môj!“ On odpovedal: „Tu som.“ I spýtal sa ho: „Čo ti hovoril? Nezataj to predo mnou!

Nech ti Boh urobí to a to, ak predo mnou zatajíš niečo z toho, čo ti hovoril!“ Nato mu Samuel rozpovedal všetko, nezatajil mu nič. A on povedal: „Je Pán. Nech urobí, čo uzná za dobré!“

Samuel dorastal, Pán bol s ním a ani jednému z jeho slov nedal padnúť na zem, takže sa celý Izrael od Danu až po Bersabe dozvedel, že Samuel ako Pánov prorok je spoľahlivý.

A Pán sa ďalej zjavoval v Šíle, lebo Pán sa zjavoval Samuelovi v Šíle podľa Pánovho slova.

V dobe, v ktorej žil Samuel, ešte neexistovala žiadna Biblia ako ju poznáme dnes. Neexistovala Biblia. Bola to doba jej tvorby. Dietky Abraháma túžili po Božom Slove a veľmi si ho vážili. Zaznamenávali ho, kedykoľvek sa objavilo. Robili prácu podobnú včelám, ktoré zbierajú med a my dnes máme tú medovú knihu v rukách. Máme pred nimi úžasnú výhodu. Máme v rukách knihu, ktorá zaznamenáva Božie Slovo. Poznáme dokonca Slovo, ktoré sa stalo telom.

Významné postavy v Biblii

Abrahám: Otec mnohých národov

Hospodin najprv oslovil Abrama. Jeho otec Terah býval v slávnom meste Úr, ktoré bolo súčasťou veľkolepej ríše, kolískou ľudstva, kde bol pôvodne Raj. V Biblii sa spomína pod názvom Šineár, alebo Chaldejsko. Mimo biblie je známy pod menom Sumer.

Terah sa so svojími synmi - Abramom, Náchorom a Haranom vybral do nového sídla, pomenovaného ako Cháran. Brat Haran sa z príbehu vytráca a tak trojicu doplnil jeho syn Lót. Z Biblie vyplýva, že Hospodin prikázal Abramovi, aby opustil svojho otca. Sľúbil mu, že ho požehná, zveľadí jeho meno a rozmnoží ho. Meno Abram značí - vysoký otec.

Abram mal za manželku nevlastnú sestru Saraj. Hospodin sľúbil zem Kannánu Abramovi. Na znak zmluvy s Bohom sa mal obrezať na ôsmy deň, každý z mužského pohlavia. Saraj však bola neplodná a tak primäla slúžku, aby s ňou Abram splodil dieťa. Medzitým sa v Biblii píše, ako sa Abram dostal do Egypta a ako ho faraón obohatil.

Potom, ako sa traja zvláštni cudzinci zastavili u Abraháma, ako jeden z nich božskej podstaty zariadil, že Saraj v jej pozdnom veku, otehotnie a porodí syna.

Veľmi zaujímavé je stretnutie s kňazom Melchisedekom, o ktorom sa uvažuje, že je predobrazom Krista. Abramovi zmenil meno Hospodin na Abrahám, čo značí otec množstva /národov/ a Sáraj bola premenovaná na Sára, čo znamená kňažná.

Sára porodila syna, Izáka, čo znamená - budú sa smiať, teda - Smiešok. Na Izákovi spočíva základ národa. Prvého Syna Izmaela vypudili, pre Harag, jeho matku, slúžku, Egypťanku, pre jej správanie.

Keď zomrela Sára, Abrahám sa oženil s Keturou a mal s ňou ešte šesť synov. Široko známym je príbeh, ako Hospodin preveroval náklonnosť Abraháma, keď mu prikázal obetovať milovaného syna Izáka.

Nič to nemení na skutočnosti, že Boh rešpektoval Abrahamov zväzok so sestrou a uprednostnil syna, ktorý vzišiel podľa dnešných aj kresťanských meradiel z incestu. Izmael bol 13 rokov starší, ako Izák. Izákovi hľadali manželku medzi príbuznými a našli mu Rebeku. Tá porodila dvojičky. Z nich mladší Jakub, meno odvodené od päty, teda Pätár a pokladá sa za pokračovateľa línie smerujúcej k zrodeniu národa.

Jakub: Pokračovateľ línie

Jakub po peripetiách s bratom Ezauom ušiel k ujcovi Labanovi. U neho si vyslúžil jeho dve dcéry za manželky a pri pretekoch, ktorá porodí viacej chlapcov si pribrali obe na pomoc po jednej "pomocníčke". Spolu mal Jakub 12 synov. Určite sa narodili aj dcéry, ale ich mená sa do Biblie dostali iba vtedy, keď spôsobili niečo nezvyčajné.

Poznáme mená dvoch Jakubových žien, sesterníc a tiež dvoch súložníc, s ktorými Jakub splodil 12 synov. Keď Izák požehnával Jakuba, prikázal mu - nevezmeš si zo žien Kannánových. Pritom ani potomstvo od súložníc asi nenapĺňalo príkaz Izáka. Posledný z 12 synov už ani nebol Jakubovým synom, ale synom jeho syna Rubena, ktorý cudzoložil s otcovou súložnicou Bilhou, Ráchelinou slúžkou.

Do Biblie sa dostala aj jedna Jakubova dcéra, ktorú splodil so sesternicou Liou. Volala sa Dina.

Júda: Zrodenie pokolenia

Paradoxom k čistote tvoriaceho sa židovského národa je príbeh Júdu, jedného z 12 Jakubových synov. Júda si zobral za manželku Kananejku a mal s ňou troch synov.

Aj najstarší syn Er si zobral za ženu Kananejku, menom Tamara. Zomrel však bezdetný. Podľa Tóry, židovského zákona mal najstarší žijúci brat povinnosť vzbudiť svojmu bratovi potomstvo s jeho ženou. Táto povinnosť sa volá levirát a Biblia sa niekoľkokrát na tento zákon odvoláva.

Prostredný syn Onan síce líhal s Tamarou, ale tak, aby neotehotnela a podľa Písma ho Hospodin zabil. Najmladší bol ešte chlapec a kým dorastie, poslal svokor Tamaru domov k rodičom. Ale najmladší Šela dorástol a svokor Tamaru nezavolal. A tak Tamara začala konať.

Potom, čo Judovi zomrela žena a on sa vydal strihať ovce, vyčkala na neho Tamara, prezlečená za prostitútku, so závojom na tvári. Júda využil jej služby. Dohodnutá odmena bola jedno kozľa. Sľúbil ho doručiť, keď sa bude vracať zo strihania. Nechal u nej zálohu a to palicu, náhrdelník a prsteň. Pri spiatočnej ceste však nikoho nenašli.

Júda využil jej služby. Dohodnutá odmena bola jedno kozľa. Sľúbil ho doručiť, keď sa bude vracať zo strihania. Nechal u nej zálohu a to palicu, náhrdelník a prsteň. Pri spiatočnej ceste však nikoho nenašli.

Po čase sa Juda dozvedel, že jeho nevesta je ťarchavá. Kázal ju priviesť, aby bola upálená. Juda však poznal veci, ktoré mu predložila, pochopil, čo sa stalo a povedal: Je spravodlivejšia, ako ja, lebo som ju nedal svojmu synovi Šebovi. V Genezis, knihe Mojžišovej, kap. 38,verš 21 a 22 sa hovorí, že Tamaru, teda prostitútku, za ktorú sa vydávala pokladali za zasvetenú. Práve potomstvo Júdu-Júdea sa pokladalo za Židov. Až oveľa pozdejšie sa za Židov pokladali všetci potomkovia Izraela, Jakuba. Z pokolenia Júdu bol aj kráľ Dávid. Z toho rodu pochádzal Jozef aj Božia rodička.

Dávid: Kráľ a vojenský stratég

Podľa Biblie sa dá vystopovať cudzia krv v pokolení Júdu v prípade Kannánky Rachaby a Moabitkky Rút. Dávid splodil v cudzoložnom pomere dieťa s Hetejkou Batšebou, ktoré zomrelo. Potom, keď si ju Dávid zobral k sebe mal s ňou synov. Jedným z nich bol aj kráľ Šalamún.

Uviedol sa tým, že zabil obra Goliáša. Bol výborným vojenským stratégom. Na jeho činy žiarlil kráľ Saul. Dávid zobchodoval aj kráľovu dcéru Michaľ za neobriezky Filištíncov.

Mal okolo 1OOO žien, či už manželiek, alebo súložníc. Zveľadil a rozšíril krajinu. Vo svojich ťaženiach s archou v stane s Božou prítomnosťou ničil nepriateľov a vytvoril vzor panovníka, kráľa. K jeho odkazu vzhliadali celé pokolenia Židov, ktoré žili v područí vládcov nad porobeným židovským národom. Dávid chcel postaviť kamenný príbytok pre archu. Hospodin určil, že príbytok pre neho postaví až jeho následník, čo sa aj stalo.

Panna Mária: Matka Božia

Rodičia panny Márie sú Anna a Joachim. Anna znamená milosť a jagim znamená pozdvihnúť. Biblia o nich mlčí, ale doplňuje ju starobylá kresťanská literatúra. Bývali v Jeruzaleme a boli bezdetní. Po 40 ročnom neplodnom manželstve sa Joachim 40 dní postil na púšti a prosil o potomstvo. I modlitby Anny smerovali k tej prosbe. Napokon sa jej zjavil anjel a zvestoval, že sa im narodí dieťa. A tak pri svojich modlitbách zasľúbil tento pár dieťa Bohu. Ak by sa narodil chlapec bol by možno nazirejec. Narodilo sa dievča tak ju dali do chrámu. Niečo ako mníška.

Pri počatí Abrahámovho syna Izáka zo Sáry, pri počatí Jána Krstiteľa zo Zachriáša a Alžbety, pri počatí panny Márie z Joachima a Anny, ako aj pri počatí Ježiša z Márie sa uvádza prítomnosť anjela. V prvých troch prípadoch porodia ženy v nezvykle vysokom veku po predchádzajúcej neplodnosti. Pri narodení panny Márie sa vyzdvihuje, že bola počatá bez dedičného hriechu. Panna Mária počala podľa Biblie bez muža, a pre nás je vysvetlené nejako tak, že bola zatienená Duchom svätým.

V arabských krajinách dodnes platí, že žena musí mať krytie dospelého muža. A tak aj panna Mária bola pod správou otca. Potom bola vychovávaná ako mníška v chráme, pod správou cirkvi, resp. kňaza. Keď otehotnela, zasnúbili ju s Jozefom. Ten, keď zistil, že je ťarchavá, chcel ju prepustiť. Zasiahol však anjel.

Neskôr sa Jozef vytráca zo života rodiny.

Jozef: Ochranca Ježiša a Panny Márie

Sväté písmo inšpiratívne približuje svätého Jozefa ako ženícha Panny Márie a ochrancu jej Syna Ježiša. Hoci vykresľuje biblickú postavu svätca v ohraničenom rozmere, predsa dáva dostatočne zrozumiteľnú i faktografickú výpoveď o ňom a jeho živote. Otcovskú líniu Ježišovho pôvodu pred verejnosťou prináša Matúšovo evanjelium, napísané pre kresťanov pochádzajúcich zo židovstva. V ňom sa píše, že Jozefovým otcom bol Jakub, syn Matana, kým evanjelista Lukáš uvádza, že otcom Jozefa je Heli, ktorý bol synom Matata (porov. Mt 1, 16; Lk 3, 23).

Zámerom evanjelistov však nebolo podať historicky presný opis Ježišovej genealógie, ktorá sa ani vtedy nedala jednoznačne zrekonštruovať. Evanjelisti mali pri písaní svoj teologický zámer. Matúš chcel objasniť Ježišov pôvod cez postavu Jozefa, pochádzajúceho z Dávidovho domu. Manželstvo s Máriou a jeho prijatie Ježiša ho mali urobiť legálnym otcom dieťaťa, a tak umožniť Ježišovo začlenenie do genealogickej línie kráľa Dávida. Ukázal tým, že Ježiš je naozaj Dávidovým potomkom, zatiaľ čo Lukáš to isté naznačil cez Máriu, ako Jozefovu snúbenicu.

Tabuľka: Porovnanie rodokmeňov Ježiša Krista podľa Matúša a Lukáša

Riešenie rozporov v Biblii

Ak si chceme svojpomocne, s patričnou námahou zreštaurovať impozantný originál svätého Jozefa, je tu ešte jedna pomoc. Výsledky sú nasledovné :

1. 50% rozporov tvoria rozpory typu 1 AUTOR :" K Ježišovmu hrobu išla Mária" / 2 AUTOR " "K Ježišovmu hrobu išla Mária a Salome".
2. 20% rozporov tvoria rozpory z nepochopeného kontextu typu "poslúchajte vládcov"/ neposlúchajte vládcov".
3. 10% rozporov tvoria časové rozpory typu: "Duch zakázal hlásať v Azii" / (o pár rokov neskôr) "Pavol hlásal v Azii." alebo "nejedzte krv" / (o pár rokov neskôr) "Je dovolené jesť krv".
4. 4% tvoria nevyvratiteľné rozpory omylných ľudí.
5. 8% tvoria zvyšné rozpory typu "zlý preklad, nesprávne pochopenie dobovej reči, nedostatok domýšľavosti, atd....
6. Chronologické rozpory Zopár % rozporov patrí medzi "chronologické rozpory", kedy sa poradie jednotlivých udalostí v Ježišovom živote medzi evanjeliami líši.

tags: #heli #a #jeho #synovia #biblia