V kresťanskej teológii má príchod Ježiša Krista ústredné miesto. Svätý Bernard z Clairvaux hovorí o trojakom príchode Nášho Pána, pričom tretí príchod sa uskutočňuje medzi prvým a druhým a nie je viditeľný tak, ako tieto dva.
Svätý Bernard z Clairvaux
Tri príchody Ježiša Krista
Prvý príchod
Pri svojom prvom príchode sa Pán narodil ako človek, bol videný tu na zemi a žil medzi ľuďmi, ktorí ho videli, stretávali a rozprávali sa s ním. Niektorí ho milovali a iní ho až na smrť nenávideli. Na počiatku, pri prvom príchode, bol Kristus naším vykúpením, Boží dar, ktorý len z Božej milosti, len preto, že je Boh láskavý a milosrdný, bol daný nám biednym a k večnej smrti odsúdeným nešťastníkom, aby sme mohli žiť a raz hľadieť na Božiu tvár.
Druhý príchod
So slávou a majestátom, sprevádzaný nebeskými légiami, zostúpi Boží Syn druhýkrát na tento svet, vo svojom oslávenom tele, zasadne na trón ako spravodlivý sudca a začne súdiť živých i mŕtvych. Pri jeho druhom, poslednom príchode uvidí každý človek spásu nášho Boha a budú sa dívať na toho, ktorého prebodli. Tento druhý príchod si prví kresťania horlivo vyprosovali, pretože mali správnu kresťanskú perspektívu a nevedeli sa dočkať radosti a blaženosti, ktorá na služobníkov Nášho Pána po smrti čaká. Na konci, pri jeho druhom príchode sa tento vzácny dar, Kristus, naozaj stane naším životom a tí spravodliví s ním budú žiť na veky.
Tretí príchod
Medzi týmito dvoma príchodmi je ešte jeden, skrytý príchod Ježiša Krista, ktorého vidia len vyvolení a pozorujú ho iba v sebe vo vnútri; a tak sú ich duše zachránené. Prvý príchod bol v tele a slabosti, tento stredný príchod je v duchu a moci a posledný príchod bude v sláve a majestáte. Tento prostredný príchod je cesta, ktorá vedie od prvého príchodu k poslednému. Tretím, prostredným spôsobom prichádza Kristus, aby bol našou posilou a našou útechou.
Počúvajte samotného Pána: „Kto pozná moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“
Na viacerých miestach Písma čítame, že každý, kto sa bojí Pána, koná spravodlivo - ale myslím si, že tá pasáž o človeku, čo Boha miluje je podstatnejšia: ten, kto ho miluje, zachováva jeho slová. Kde sa majú tieto slová zachovávať? Určite v srdci, ako hovorí Prorok: „ukryl som Tvoje slová do svojho srdca, aby som sa neprehrešil proti Tebe.“ Zachovávajte teda Božie slovo takým spôsobom, uložte si ho do srdca, nechajte ho preniknúť hlboko do vašej duše a ono potom vytryskne vo vašich skutkoch a pocitoch: Blahoslavení, ktorí ho zachovávajú. Pretože ak dobre nakŕmite svoju dušu, bude rásť a radovať sa. Nezabudnite jesť svoj chlieb, inak vám srdce zoslabne. Pamätajte na to a vaša duša stučnie a skrásnie. Toto je tretí príchod Pána. V tajnosti, skrytosti, zostúpi do komnaty srdca a urobí si v nej príbytok.
Advent: Čas očakávania a prípravy na príchod Pána Ježiša Krista | Jozef Brenkus | 30. 11. 2025
Advent: Čas prípravy a rozlišovania
Adventný veniec
Nenechajme sa však poblázniť a starostlivo rozlišujme. Advent je obdobie, v ktorom je možné sa na tento príchod pripraviť oveľa jednoduchšie, ako inokedy, pretože všetko je poznačené radostným očakávaním Vianoc. Všetko je poznačené prípravami, čistením, upratovaním, zaobstarávaním potrebných náležitostí. Ale nenechajme sa oklamať. Trieďme dôležité a podstatné, od nepodstatného a vedľajšieho. Inak tajná komôrka v srdci, v ktorej má prebývať Vychádzajúci z Výsosti bude zaprataná haraburdím a nezostane v nej miesto pre Boha. Boh je veľký a potrebuje v duši veľa miesta. V ideálnom prípade ju zaplní celú.
Advent je obdobie, ktoré tiež pre našu dušu znamená veľké nebezpečenstvo. To ohromné dobro, ktoré je v advente neďaleko, sa veľakrát prehliadne alebo opomenie a cesta, ktorú má človek pripraviť Pánovi, jamy svojich nerestí vyplniť modlitbou a almužnou, kopce svojich hriechov zrovnať a znížiť pokáním a ľútosťou, táto cesta sa stáva nepriechodnou, pre obrovské haldy starostí o pozemské veci, ktoré si človek navŕši vo svojej duši. A hoci je Boh všemohúci, stáva sa až pričasto, že sa cez barikády pozemských radostí a starostí nedostane. Tŕnie dusí zrno, ktoré vyklíčilo. A tak človeku Vianoce utečú alebo ho obídu. Všetko síce nachystal a pripravil, ale sviatky neprišli.
Veľa ľudí dokonca trpí postsviatkovými depresiami (je to diagnóza), lebo hektickými prípravami na vedľajšie aspekty sviatku vybičujú svoje očakávania do nerealistických rozmerov a potom, keď sviatky prejdú, na nich dopadne ohromné rozčarovanie a depresia. Darčeky sú rozbalené, lahôdky zjedené a vypité, všetky návštevy u príbuzných a priateľov absolvované a v človeku zostane prázdno. Lebo Ten, kto mal prísť, neprišiel. Ak by bol prišiel, radosť by netrvala len kratučký okamih, ale trvala by stále. Niektorí to liečia na gauči u psychiatrov, ale tam sa trvalej úľavy nedočkajú. Tú prinesie len Ten, ktorý mal prísť a neprišiel, lebo nemal kam. V Betleheme sa našla aspoň maštaľ, ale v ľudskom srdci sa pre Krista častokrát nenájde ani toľko. Toto nesmieme dopustiť.
Príprava na príchod Krista do nášho srdca
Prvý príchod Ježiša Krista predpovedali proroci a uskutočnil sa, keď nadišla „plnosť času“. Tento príchod zmenil svet a v tme zažiarilo svetlo. Kedy bude druhý príchod, to vie len Boh. Ale tento tretí, prostredný príchod, ten je plne v našich rukách. Máme vedomosti aj prostriedky, ako sa pripraviť a ako Krista do svojho srdca priviesť.
Opäť počúvajme Krista: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.“ Niet väčšieho daru, väčšej radosti a väčšieho požehnania, ako poskytnúť prístrešie Bohu. Preto obráťme svoj zrak dovnútra, do seba, skúmajme, či je v našom srdci dosť miesta pre Boha a otvorme mu brány našej duše dokorán, aby vstúpil a zaujal miesto, ktoré mu patrí.
Boží príchod na svet a stvorenie človeka
Boží príchod na svet je nenahraditeľným svetlom pre každého. Preto aj svätý apoštol Pavol dáva do súvisu príchod Božieho Syna na svet so stvorením človeka. Prvý človek Adam bol stvorený na Boží obraz. Hriechom narušil svoju ľudskú dôstojnosť. Pán Ježiš je druhým, novým Adamom.
Túžime po tom, aby sme aj tento rok mohli s radosťou vnímať svetlo Božieho príchodu. Povzbuďme sa na príklade svätých. K duchovnému dedičstvu našej krajiny patrí životný príklad svätej Alžbety Uhorskej. Bolo to 16. novembra 1231. Svätá Alžbeta Uhorská prežívala posledné chvíle pozemského života. Vo chvíľach svojho zomierania myšlienkami vstúpila do noci narodenia Pána. Svätá Alžbeta požiadala prítomných, aby sa stíšili a upriamili pozornosť na narodenie Dieťaťa.
Ticho je priestorom pre Božie narodenie. Platí to aj pre nás. Len keď sa stíšime, dostaneme sa tam, kde sa uskutočňuje Božie narodenie. Vianoce nás pozývajú, aby sme vstúpili do Božieho ticha. Svetlo Božieho narodenia zostane skryté tým, ktorým sa nedarí nájsť ticho Božieho pôsobenia. Ako ho nájdeme? Človek totiž môže navonok mlčať a zároveň byť úplne ovládnutý vnútorným nepokojom. Môže mlčať a zároveň môže byť hlučne rozrušený vo svojom vnútri. Utíšiť sa znamená dať si do poriadku svoje vnútro. Ticho znamená tiež nehľadieť iba na to, čo zaváži pred ľuďmi. Vianoce by nám mali pomôcť, aby sme napravili naše smerovanie, a tak aby sme sebe a ostatným poskytli službu, ktorú tak potrebujú. Svätá Alžbeta odišla z pozemského života s duchovným zrakom upretým na Božie svetlo, ktoré sa nám ukázalo v narodení Ježiša.