Ak chceme hovoriť o histórii či vzniku Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom, je potrebné vrátiť sa do dávnej kresťanskej minulosti, korene ktorej siahajú až k samotným počiatkom kresťanstva na teritóriu strednej Európy.
Tieto korene zisťujeme v misijnom diele Cyrila a Metoda, ktoré sa rozvinulo vo svojich základných líniách na území staromoravského štátu (inak nazývaného Veľká Morava) v 9. storočí, ktorý susedil s bulharskou ríšou.
Oblasti východného Slovenska v časoch prenikania Maďarov boli postupne pričleňované k stredovekému uhorskému štátu. Nakoľko príslušníci vládnúcej arpádovskej uhorskej dynastie boli tolerantní ku gréckej a slovanskej tradícii, pravoslávie sa tak mohlo pomerne pokojne rozvíjať.
Sťažené podmienky pre humenský región nastávajú už v 14. storočí, keď sa mesto Humenné stalo sídelným mestom pre Drugetovcov.
V tom čase boli v Humennom podľa historických zápisov dva chrámy. Jeden bol zasvätený k úcte všetkých svätých, druhý k úcte apoštola Petra. Drugetovci po príchode do mesta vyhnali východných pravoslávnych mníchov a povolali doň františkánov, ktorým postavili kláštor.
Tvrdá katolizácia zasiahla celé východné Slovensko v 17. storočí. Miestnym šľachticom sa pomocou jezuitského rádu podarilo presadiť tzv. užhorodskú úniu.
Prvý pokus o zavedenie únie bol neúspešný. Pravoslávni veriaci vyhnali z monastiera v Krásnom Brode biskupa Atanásia Krupeckého, ktorý sa na pozvanie Drugetovcov v roku 1614 na sviatok Zoslania Svätého Ducha pokúsil vyhlásiť cirkevnú úniu pravoslávnych s rímskokatolíkmi.
K násilnému zjednoteniu dochádza až 24. apríla 1646, kedy 63 pravoslávnych duchovných podpisuje úniu s Rímom. Únia s Rímom začala zneužívať sociálnu situáciu pravoslávnych duchovných.
Tým duchovným, ktorí podpísali jednotu s Rímom, poskytuje sociálne úľavy, lebo toto duchovenstvo, na rozdiel od rímskokatolíkov, žilo v nevoľníctve. Cirkevné dane pravoslávni veriaci platili rímskokatolíckym duchovným, takže vlastné duchovenstvo žilo žobrácky.
Vláda a panstvo Drugentovcov skončilo v roku 1684 sťatím Žigmunda Drugeta v Košiciach. Drugetovský majetok sa dostal do rúk Wandenáthovcov a Csákyovcov. Potom prechádza do vlastníctva Andrássyovcov, ktorí vlastnili humenský kaštieľ do 2. svetovej vojny.
Andrássyovci pochádzali zo Sedmohradska, nábožensky boli orientovaní na protestantizmus. Gróf Andrássy dal v roku 1712 zbúrať drevený pravoslávny chrám v Humennom a na jeho základoch dal pre svojich pravoslávnych poddaných Rusínov postaviť murovaný chrám.
Pravoslávna cirkevná obec sa tomuto chrámu dlho netešila. Stratou cirkevného majetku pravoslávna Cirkev ostáva žiť - možno povedať - už iba v srdci veriaceho človeka.
Prichádza však revolučný rok 1848, ktorý prináša čiastočné oživenie. Slovania v podunajskej monarchii hľadajú k sebe cestu. V Prahe sa v tom istom roku konal Slovanský zjazd a myšlienka slovanskej vzájomnosti niesla so sebou aj záujem o pravoslávnu Cirkev. Na Slovensku ju s nadšením víta Ľudovít Štúr a iní národovci.
No možnosti návratu k pravosláviu si na seba nechali počkať až ku koncu 19. a začiatku 20. storočia. Hlavne po 1. svetovej vojne sme svedkami prudkého rozbehu činnosti pravoslávnych na Podkarpatskej Rusi a na východnom Slovensku.
Týka sa to aj obnovy života Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom. Zriadením ruského gymnázia obnovujú sa pravoslávne bohoslužby, ktoré sa spočiatku vykonávali v triedach ruského gymnázia a neskôr pre výkon pravoslávnych bohoslužieb boli vyčlenené priestory v humenskom kaštieli.
Sväté bohoslužby podľa tvrdenia už nebohého Blaženejšeho ThDr. Nikolaja, arcibiskupa prešovského, metropolitu českých krajín a Slovenska, ako študenta ruského gymnázia v Humennom (študoval v povojnových rokoch) vykonávali: prot. Juraj Kuzan, prot. Peter Kernaševič, jeromonach Ihnatij Čokina a taktiež otec archimandrita Andrej Kolomackij.
V roku 1950 zákazom pôsobenia gréckokatolíckej cirkvi sa pravoslávni veriaci vrátili do chrámu, ktorý doteraz od rozhodnutia Márie Terézie slúžil gréckokatolíckym veriacim. Tento chrám pre výkon bohoslužieb užívali do roku 1968. Slúžili tu duchovní: o. Rastislav Bujnický, o. Jozef Galamb, o. Mikuláš Fedák, o. Andraško, o.
Rok 1968 bol rokom povolenia pôsobnosti gréckokatolíckej cirkvi podľa zákona č. 70/68 Zb. V tom čase na farnosti pôsobil o. Ján Huntej, ktorý bol nútený odovzdať farskú budovu pre potreby gréckokatolíckej cirkvi a sám sa nasťahoval do rodinného domu. Došlo aj k zákazu vykonávania pravoslávnych bohoslužieb v chráme pre pravoslávnych veriacich. To značne oslabilo Pravoslávnu cirkevnú obec v Humennom. Pravoslávni veriaci tak boli nútení zúčastňovať sa svätých bohoslužieb v Strážskom alebo v Michalovciach.
Zásluhou prot. Vasiľa Čokinu, ktorý zbieral podpisy pravoslávnych veriacich za účelom zriadenia pravoslávnej farnosti v Humennom, sa pravoslávne bohoslužby obnovujú v roku 1970, keď správcom farnosti sa stáva prot. Mgr. Juraj Cuper. Jeho príchodom nastáva oživenie života pravoslávnej cirkevnej obce aj napriek tomu, že prekonával problémy s bývaním a spoluužívaním chrámu, ktoré trvali až do tzv. nežnej revolúcie v roku 1989.
Opäť silný nátlak na pravoslávnych veriacich. Dopomohlo k tomu aj zákonné opatrenie č. 211/1990 Zb. zo dňa 29. Majetkoprávne vzťahy medzi gréckokatolíkmi a pravoslávnymi boli riešené tak, že pravoslávni veriaci bez finančnej náhrady gréckokatolíkom odovzdávajú chrám. Dočasne užívajú drevený novosedlický chrám, ktorý sa nachádza v humenskom skanzene a hľadajú spôsob, ako nadobudnúť nový pravoslávny chrám.
Realizácia tohto zámeru na seba nedáva dlho čakať. Zásluhou otca prot. Mgr. Juraja Cupera, ktorý svojou šikovnosťou nadobúda pre Pravoslávnu cirkevnú obec v Humennom pozemok v hodnote 327 000 korún, ktorý bol od mesta cirkevnou obcou odkúpený a dňa 8. 9. 1991 vladyka Nikolaj, arcibiskup prešovský, posvätil základný kameň pre výstavbu nového pravoslávneho chrámu v česť sv. Cyrila a Metoda.
Do augusta roku 1993 sa otcovi prot. Mgr. Jurajovi Cuperovi podarilo za finančnej pomoci biskupského úradu vybudovať hrubú stavbu. V auguste 1993 otec prot. Mgr. Juraj Cuper definitívne ukončuje svoje pôsobenie ako správca farnosti v Humennom a venuje sa svojej práci ako tajomník Metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, do funkcie ktorej bol zvolený ešte v roku 1992.
Ďalšie starosti s výstavbou chrámu na seba berie nový správca cirkevnej obce prot. Mgr. Peter Humeník, ktorý bol za správcu ustanovený menovacím dekrétom dňom 1. júla 1993. Aj napriek veľkým finančným problémom dostavba chrámu pokračuje a už 12. novembra 1995 sa pravoslávni veriaci v Humennom po štyroch rokoch výstavby chrámu dožili slávnostnej chvíle, kedy sa v dočasne upravenom chráme slúžila prvá svätá liturgia.
Významným dňom v dejinách Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom sa stáva 16. máj 1999. Vysokopreosvietený Nikolaj, arcibiskup prešovský a Slovenska, Vysokopreosvietený metropolita Nikolaj, arcibiskup Karpatoruskej pravoslávnej cirkvi v Pensylvánii v USA a Preosvietený Ján, biskup michalovský posvätili nový chrám.
Veriaci aj napriek tomu že už majú nový chrám nezabudli ani na drevený chrám v humenskom skanzene, v ktorom našli útočisko v čase, keď sa ocitli bez chrámu a nemali kde slúžiť sväté bohoslužby. V súčasnosti sa v deň múzeí a v deň sv. archanjela Michala vracajú tohto chrámu a slúžia v ňom sv.
Takouto historickou cestou sa Pravoslávna cirkevná obec v Humennom dopracovala až k súčasnosti. Dnes ma v meste nezastupiteľné miesto. Prispieva veľkou mierou k vytváraniu dobrých medziľudských vzťahov. Pri pravoslávnej cirkevnej obci pracuje skupina Bratstva pravoslávnej mládeže, ktorá je súčasťou Svetovej federácie pravoslávnej mládeže SYNDESMOS a podieľa sa na práci a formovaní mladého človeka. Organizuje rôzne mládežnícke akcie a prispieva svojou činnosťou k rozvoju cirkevnej obce.
Pri chráme pracuje pod vedením Mikuláša Surgenta spevácky cirkevný zbor, ktorý pravidelne spieva pri sv. Liturgiách v nedeľu, sobášoch, rôznych iných príležitostiach cirkevnej obce a reprezentuje cirkevnú obec a Pravoslávnu cirkev na Slovensku na rôznych podujatiach.
Neoddeliteľnou súčasťou činnosti cirkevnej obce je aj sociálna a charitatívna služba, ktorá bola a bude súčasťou života Cirkvi podľa vzoru nášho Spasiteľa Isusa Christa. Pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 sa v Humennom k pravoslávnej Cirkvi prihlásilo 1805 veriacich. Za zmienku určite stojí aj to, že 28.
V súčasnosti prebieha rozpis ikon na stenách Pravoslávneho chrámu sv. Cyrila a Metoda v Humennom, s ktorým sme započali v mesiaci júl 2009. Stalo sa tak na základe uznesenia členov Rady pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom počas výročnej schôdze, ktorá sa konala dňa 4. januára 2009.
Katolícke noviny sa pri návšteve farnosti Všetkých svätých v Humennom porozprávali s miestnym dekanom farárom FRANTIŠKOM MARIŇÁKOM (57) o rorátoch, Vianociach, ale aj o spoločenstve veriacich, ktoré drží spolu a neváha priložiť ruku k dielu.
S prežívaním Adventu a prípravou na sviatky Narodenia Pána súvisí slávenie rorátnych svätých omší. Ani v Humennom to nie je inak. Humenský dekan František Mariňák hovorí, že veriaci prichádzajú do Kostola Všetkých svätých na roráty veľmi radi: „Rorátne sväté omše sa slávia skoro ráno, ešte za tmy, pri svetle sviec, takže to má neopakovateľnú atmosféru.
Na rorátne sväté omše však neprichádzajú iba vyššie vekové kategórie, ale aj množstvo detí. „Výrazne to závisí od rodičov a starých rodičov. My kňazi môžeme pozývať deti, aby prišli na svätú omšu, a, pravdaže, ich aj pozývame, ale nezmohli by sme nič, keby ich k tomu neviedli rodičia či starí rodičia.
V našom kostole máme nachystané lampášiky, ktoré si deti pred svätou omšou vezmú. U nás tvoria väčšinu prvoprijímajúci žiaci, ktorí sú podľa škôl rozdelení na jednotlivé dni a do kostola prichádzajú so svojím katechétom. Po svätej omši čakajú na deti spoločné raňajky.
Príprava na Vianoce sa ani vo farnosti Všetkých svätých nezaobíde bez množstva pastoračnej práce a duchovnej služby. Samozrejme, aj u nás sú pred Vianocami dlhé rady na svätú spoveď, pričom mnoho ľudí vtedy pristupuje k sviatosti zmierenia raz za rok. Veľa ich žije, študuje, pracuje mimo Humenného, a keď prídu na sviatky domov, prídu aj na svätú spoveď.
Na otázku, ktorú časť slávenia Vianoc má najradšej, humenský dekan odpovedá: „Začiatok, lebo polnočná svätá omša vás chytí za srdce a uvedomíte si, že Boh k nám prišiel; že Boh chce mať s nami čosi do činenia. Kázne, ktorými sa prihovára veriacim na sviatky, ale aj počas ostatných svätých omší, zvykne František Mariňák odovzdať Bohu v modlitbe. „Už keď ráno vstanem, myslím na svojich veriacich a modlím sa za nich a tiež za to, čo sa cez deň udeje, a vopred za to Bohu ďakujem.
Humenský Kostol Všetkých svätých volajú domáci i ľudia z okolia „starý kostol“. František Mariňák hovorí, že na tomto gotickom chráme sa mu páči najmä to, že je to sakrálny priestor. Počas dlhých storočí, čo humenský kostol stojí, sa v jeho vnútri slávili tisícky bohoslužieb. Atmosféru premodlených múrov potvrdzuje aj humenský dekan: „Je to nielen o mne, že ja to cítim, lebo tu žijem, bývam, dýcham, ale aj ľudia, ktorí sú z iných častí mesta alebo z neďalekých obcí, sem prichádzajú, lebo sa narodili v Humennom, tu boli pokrstení a pre nich je toto ,ich kostol´.
Predtým ako sa stal dekanom v Humennom, bol František Mariňák farárom v obci Zbudské Dlhé, a ešte predtým bol kaplánom v Košiciach. Do našej farnosti patria aj prímestské obce Kochanovce a Brestov. Hoci je iný typ ľudí na dedine a iný typ v meste, všade žijú ľudia. Mojich sedem rokov v Humennom musia zhodnotiť naši veriaci; sám za seba môžem iba povedať, že sa snažím o to, aby som nebol iba obnoviteľom kamenných vecí, ale predovšetkým aby som s Božou pomocou obnovoval duše veriacich, lebo práve preto som bol sem poslaný. A aká je situácia dnes? „Práce na duchovnom poli je tu stále dosť, takže s pánmi kaplánmi máme čo robiť.
Súvisí to s tým, že kostol je v strede mesta a je pri ňom autobusová zastávka, takže keď prechádzajú okolo alebo idú do nemocnice, zájdu i do kostola,“ vysvetľuje František Mariňák, ktorý sa každý deň modlí k svojmu patrónovi svätému Františkovi z Assisi, aby mu pomohol čoraz viac sa zdokonaľovať v čnosti načúvania ľuďom. „Svätý František je symbolom pokory a pokora nikomu nezaškodí.
Už sme spomenuli budovanie celomestského spoločenstva. Humenskí veriaci absolvovali 9. novembra spoločnú púť k blahoslavenej Anne Kolesárovej do Vysokej nad Uhom. „Tento školský rok so sebou priniesol i mládežnícky program na celomestskej úrovni. Ide o spoločné slávenie Eucharistie za účasti birmovancov a mládeže z Humenného a okolia. Stretnutie sa koná vždy v inej mestskej farnosti.
Podľa jeho slov sa obrovskej odozve teší celomestská krížová cesta na Veľký piatok: „Ľudia sa tešia, keď vidia troch humenských farárov ísť pekne spolu až na Kalváriu, niektorým od dojatia vyhŕknu slzy, lebo tvrdia, že toto už dlho nevideli. Od začiatku augusta do konca októbra prešiel Kostol Všetkých svätých rozsiahlou rekonštrukciou. Zrekonštruovaný chrám prišiel požehnať na odpustovú slávnosť Všetkých svätých 1. „Bolo vidno, že sa teší, že sa humenským veriacim podarilo spraviť takéto požehnané dielo.“
Humenský dekan spolu so svojimi kaplánmi sa všetkým veriacim, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomáhali pri rekonštrukcii chrámu, odmenil v sobotu 23. novembra slávnostnou svätou omšou a zabíjačkovými hodmi na farskom dvore. Klobásy, steaky, jaternice rozvoniavali do diaľky. K tomu kofola či pivo, ale i káva a závin.
Keď sa pýtame, prečo bola nutná rozsiahla rekonštrukcia chrámu, František Mariňák vysvetľuje: „Aj pri kostole je to ako pri rodinnom dome či byte; každý gazda doma pozerá, či sú veci v poriadku, čo treba opraviť, upraviť, vymeniť. Keďže steny už neboli biele, ale sivé až čierne od radiátorov, chceli sme najprv pristúpiť iba k vymaľovaniu interiéru. V pôvodnom pláne totiž vôbec nebola taká veľká rekonštrukcia. No potom sme začali uvažovať aj o ďalších možnostiach opravy chrámu a veci sa nabaľovali. Z toho vyplynulo, že keď bude chrám zatvorený, mohli by sme spraviť aj nové kúrenie.
Rozmýšľali sme o vyhrievacích paneloch do lavíc, ale po porade s liturgickou komisiou sme sa rozhodli pre podlahové kúrenie. Spoločne sme sa rozhodli, že ideme do toho. Interiér kostola sme chceli trošku zodvihnúť, lebo je na úrovni cesty a keby prišla veľká voda, hrozilo by nebezpečenstvo zaplavenia. Zodvihnutím podlahy by sme však potlačili niektoré historické artefakty výzdoby kostola, a tak po konzultácii s pamiatkovým úradom sme vybrali podlahu do hĺbky 35 centimetrov.
František Mariňák prezrádza, že plánujú doriešiť ešte jeden veľmi dôležitý detail. „V presbytériu sa nachádzal veľmi veľký obetný stôl. Najvzácnejšia na tomto obetnom stole z pohľadu pamiatkarov bola stredná časť, ktorú sme aplikovali pod oltár. Teraz však máme iba ,prechodný´ obetný stôl aj s ambónou, takže v týchto dňoch oslovujem architektov, aby navrhli riešenie obetného stola a ambóny, ktoré by sa hodili do tohto gotického chrámu. Potom ich návrhy bude posudzovať liturgická komisia a pamiatkový úrad.
Na otázku, ako hodnotí obdobie rekonštrukcie, humenský dekan úprimne odpovedá: „Tie tri mesiace boli ozaj ťažké. Povedal som to aj v záverečnom príhovore na odpustovej slávnosti Všetkých svätých. Zaspával som aj vstával s myšlienkou na rekonštrukciu. Viac som bol robotníkom či účtovníkom a všetkým možným než kňazom, aj keď som sa usiloval pastoračné povinnosti nezanedbávať.
Kňazi z farnosti Všetkých svätých už niekoľko mesiacov pred rekonštrukciou pozývali a prosili veriacich, aby toto dielo podporili modlitbami, obetami, finančne i osobne - fyzicky a manuálne. „Pravdaže, dokázali. No najskôr som zisťoval, či by sa vôbec dalo pustiť do takého veľkého projektu - a dnes môžem povedať: áno, dalo. Keď som prišiel v roku 2012 do Humenného, postupne som sa zbližoval s veriacimi, budovali sme obojstranné vzťahy a spoznávali sa.
Veriaci reagujú na zrekonštruovaný chrám nadmieru pozitívne. „Zatiaľ som nepočul nič zlé, všetci si to chvália. A bez ich pomoci - bez ich iniciatívy, modlitieb, ale ani bez ich finančnej či brigádnickej pomoci - veď tí chlapi tu dokopy dobrovoľne odpracovali tisícky hodín - by sme nezmohli nič. Bez toho by sme dnes neboli tam, kde sme, a kostol by nebol v takom peknom stave, v akom teraz je. Humenskí veriaci si chrám opravili pre seba - ja ako kňaz tu o rok už nemusím byť, ale oni tu zostanú; a je to ich kostol, ich miesto na slávenie Eucharistie.
Prehľad významných udalostí v histórii hlavného kostola v Humennom:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 9. storočie | Korene kresťanstva siahajú do misijného diela Cyrila a Metoda. |
| 14. storočie | Humenné sa stáva sídelným mestom pre Drugetovcov. |
| 1646 | 63 pravoslávnych duchovných podpisuje úniu s Rímom. |
| 1712 | Gróf Andrássy dáva zbúrať drevený pravoslávny chrám a stavia murovaný chrám pre Rusínov. |
| 1848 | Revolučný rok prináša čiastočné oživenie pravoslávnej cirkvi. |
| 1950 | Zákaz gréckokatolíckej cirkvi, pravoslávni sa vracajú do chrámu. |
| 1968 | Povolenie gréckokatolíckej cirkvi, pravoslávni strácajú chrám. |
| 1970 | Obnovenie pravoslávnych bohoslužieb zásluhou prot. Vasiľa Čokinu. |
| 1991 | Posvätenie základného kameňa nového pravoslávneho chrámu. |
| 1999 | Posvätenie nového chrámu sv. Cyrila a Metoda. |
| 2009 | Začína sa rozpis ikon na stenách chrámu. |
Pravoslávna cirkevná obec v Humennom je súčasťou autokefálnej (samostatnej) Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku. Tým je zároveň aj členkou pravoslávnej Cirkvi tak, ako to vyznávame v Niceocarihradskom symbole viery „Verím v jednu, svätú, všeobecnú a apoštolskú Cirkev“.
Pravoslávna cirkevná obec v Humennom je živým spoločenstvom, ktoré prispieva k duchovnému a sociálnemu rozvoju mesta.
Pravoslávny chrám sv. Cyrila a Metoda v Humennom
Kostol Všetkých svätých v Humennom