Svätý Ján XXIII. (lat. Ioannes Vicesimus Tertius), vl. menom Angelo Giuseppe Roncalli (* 25. november 1881, Sotto il Monte, Taliansko - † 3. jún 1963, Vatikán) bol taliansky duchovný a 261. pápež.
Ján XXIII. patril k najvýznamnejším pontifikom v cirkevných dejinách, a to nielen z duchovného ale i svetského pohľadu. Pápež s prívlastkami „dobrý pápež“ alebo „červený pápež“ sa významnou mierou podieľal na mierovom usporiadaní politických pomerov vo svete v období tzv. studenej vojny a ráznym postojom stál za odvrátením hrozby nukleárnej vojny v roku 1962.
Narodil sa ako jedno z trinástich detí poľnohospodárskeho robotníka. Od roku 1892 navštevoval kňazský seminár v Bergame. Po roku vojenskej služby študoval teológiu v Ríme. V roku 1904 bol v Monte Santo vysvätený za kňaza. V rokoch 1905 - 1914 bol sekretárom biskupa v Bergame. Zároveň prednášal cirkevné dejiny a apologetiku v bergamskom seminári. Počas prvej svetovej vojny bol na fronte ako zdravotník a poľný kurát. Po vojne založil v Taliansku „študentský domov“ pre duchovné potreby mladých ľudí a bol menovaný za člena Kongregácie pre propagáciu viery.
Prvý raz sa do pápežských služieb dostal v roku 1921, kedy ho Benedikt XV. vymenoval ako apoštolského nuncia v Bulharsku. V roku 1925 sa stal biskupom a v tom istom roku ho Pius XI. vymenoval ako apoštolského nuncia v Bulharsku. Od roku 1935 bol apoštolským nunciom v Turecku a v Grécku. Počas druhej svetovej vojny zachránil ako nuncius v Istanbule státisíce Grékov pred smrťou hladom, keď sprostredkoval dodávky amerického obilia do oblastí obsadených nemeckými a talianskymi vojskami. Pravdepodobne zachránil aj tisíce maďarských Židov, keď im dal vystaviť nové krstné listy, na základe ktorých mohli vycestovať z krajiny.
V rokoch 1944 - 1952 bol pápežským nunciom v Paríži. V rokoch 1946 - 1953 vykonával funkciu stáleho pozorovateľa Svätej stolice pri UNESCO. 15. januára 1953 bol vymenovaný za patriarchu benátskeho. 12. januára 1953 bol Pius XII. vymenovaný za kardinála. Konkláve, ktoré zvolilo kardinála Roncalliho za nového pápeža sa začalo v sobotu 25. októbra 1958. V utorok 28. októbra po jedenástich kolách hlasovania bol nový pápež, ktorý si vybral meno Ján XXIII. (v 15. storočí toto meno nosil protipápež Ján XXIII. a malo byť natrvalo vyčiarknuté z cirkevnej histórie), zvolený.
Napriek tomu, že v čase voľby mal takmer sedemdesiatsedem rokov a jeho zvolenie malo byť iba prechodným riešením, pontifikát sv. Jána XXIII. bol veľmi významný. Prvoradou úlohou, ktorú si Ján XXIII. stanovil, bolo otvorenie sa cirkvi svetu, uvoľnenie vatikánskej centralizácie a obnovenie fungovania kardinálskeho konzistória. Už na prvom konzistóriu, 15. decembra 1958, zrušil takmer 400-ročné nariadenie pápeža Sixta V., ktoré stanovovalo najvyšší počet kardinálov na sedemdesiat; súčasne vymenoval naraz dvadsiatichtroch nových kardinálov, medzi nimi i prvého nebelošského (arcibiskupa Laureana Rugambwu z Tanzánie). Celkove za pôsobenia Jána XXIII. bolo vymenovaných 52 kardinálov.
Ján XXIII.
Z politického hľadiska sa Jánovým snažením podarilo nadviazať kontakty s predstaviteľmi viacerých krajín (už v prvom roku pontifikátu Jána XXIII. prijal na audiencii predsedu ZSSR K. J. Vorošilova, ktorý bol prvým predstaviteľom sovietskeho štátu, ktorý Vatikán navštívil). Obdobie pontifikátu Jána XXIII. sprevádzalo viacero významných medzinárodno-politických udalostí, do vývoja ktorých bol pápež nútený zasiahnuť. V auguste 1961 bol ako následok eskalácie napätia medzi mocenskými blokmi Berlín rozdelený múrom na dva sektory. Pápež sa s apelom na uspokojivé riešenie napätej medzinárodnej situácie obrátil na delegátov mierovej konferencie prebiehajúcej v tom čase v Belehrade. Reakciou na pápežovo posolstvo bola odpoveď sovietskeho vodcu N. S. Chruščova v novinách.
V októbri 1962 sa svet dozvedel o rozmiestnení sovietskych balistických rakiet na Kube. Reakciou prezidenta USA J. F. Kennedyho bola námorná blokáda ostrova a zaslanie ultimáta vedeniu ZSSR, v ktorom ho pod hrozbou použitia sily vyzval na stiahnutie rakiet. Svet stál na prahu jadrovej vojny. Súčasne sa obrátil na Jána XXIII. s prosbou o zaslanie mierového posolstva N. S. Chruščovovi.
V pápežových slovách adresovaných sovietskemu najvyššiemu predstaviteľovi ...naliehavo prosím hlavy štátov, aby sa neuzatvárali pred výkrikom ľudstva: Mier, mier. Urobte, prosím, všetko, čo je vo vašej moci, aby ste zachránili mier. Takto zabránite hrôzam vojny, ktorej strašné následky nevie nik predpovedať. Vyjednávajte, prosím, ďalej...“[1], rezonovala jeho túžba po mieri. Pozitívnu odpoveď sovietskeho vodcu prijal Vatikán 24. októbra. Ešte v ten istý deň bol s touto správou oboznámený i Kennedy, ktorý veľmi ocenil pápežove iniciatívy. Ohlas svetovej verejnosti, vyjadrujúci uspokojenie s dosiahnutým stavom, nenechal na seba dlho čakať. Slová amerického žurnalistu N. Cousinsa hovoria za všetko: „Bol to jeden z najnepravdepodobnejších triumvirátov v dejinách.
Druhý vatikánsky koncil
S myšlienkou usporiadania ekumenického koncilu prišiel Ján XXIII. už v januári 1959. Zbor kardinálov s týmto predsavzatím oboznámil 25. januára. S vyhlásením koncilu spojil pápež ďalšie dve významné udalosti: revíziu cirkevného práva a zvolanie prvej rímskej synody v rímskej diecéze. Synodu, prvú v dejinách Ríma zvolal do Lateránu 24. - 31. januára 1960. Zámer Jána XXIII. zvolať po takmer sto rokoch od skončenia prvého vatikánskeho koncilu ďalší celocirkevný snem sa nestretol so všeobecným uznaním. Program koncilu bol vskutku revolučný.
Druhý vatikánsky koncil
Nadchádzajúci koncil sa nemal zaoberať iba otázkami vierouky a disciplíny. Mal tiež podať svedectvo existencie cirkvi v modernom svete. Cirkev si mala objasniť svoju úlohu a fungovanie v zmenenom svete, ktorý sa spamätával z dvoch vojen a bol rozdelený na dva nepriateľské tábory. Pápežovu iniciatívu pozitívne prijala najmä široká katolícka verejnosť. Naopak, na odporcov narazila v kruhoch vatikánskej administratívy, rozpačité boli aj vysoké cirkevné autority. Napriek problémom prípravné práce na koncile napredovali. Počas nich sa u Jána XXIII. začali prejavovať prvé príznaky rakoviny žalúdka. Slávnostnou bohoslužbou v bazilike sv. Petra sa začal druhý vatikánsky koncil 11. októbra 1962. Pôvodne mal koncil trvať krátko. Ukázalo sa však, že otázok, ktoré čakajú na odpoveď je príliš veľa a názory sa rozchádzali. V máji 1963 naplno prepukla pápežova choroba, ktorej napokon 3. júna 1963 podľahol.
Nástupcom Jána XXIII. na Petrovom stolci sa stal kardinál Giovanni Battista Montini (ako pápež Pavol VI.), ktorý sa rozhodol pokračovať v koncile. Sarkofág s telom zosnulého Jána XXIII. vystavený v kaplnke Baziliky sv. Petra.
Svätorečenie
Za takmer päť rokov na čele Katolíckej cirkvi Ján XXIII. zmenil cirkev viac ako všetci jeho predchodcovia za posledné polstoročie. Ján XXIII. sa do povedomia svetovej verejnosti zapísal ako pontifik, ktorý namiesto moci a disciplíny stavil na počúvanie a náklonnosť. Prirodzene inteligentný, prostý a láskavý pápež nikdy nezabúdal na svoj jednoduchý pôvod. Svojím konaním vniesol do cirkvi nového ducha zmien, ktorým narušil stáročiami nemennú skostnatenosť. Svojím humanizmom a prínosom k mierovému riešeniu globálnych problémov si získal prirodzený rešpekt a uznanie svetovej verejnosti. Proces beatifikácie Jána XXIII. bol zavŕšený v roku 2000, keď ho pápež Ján Pavol II. slávnostne blahorečil a následne bolo jeho telo prenesené z pôvodného miesta odpočinku pod Bazilikou sv. Petra do hlavnej chrámovej lode.
Svätorečenie Jána XXIII. a Jána Pavla II.
Aj napriek chýbajúcemu druhému zázraku, rozhodol pápež František 5. júla 2013 na súkromnej audiencii prefekta Kongregácie pre kauzy svätých kardinála Angela Amata S.D.B. o svätorečení Jána XXIII.[3] Rozhodol tak po hlasovaní kardinálov a biskupov Kongregácie pre kauzy svätých, ktorého výsledok bol v prospech svätorečenia. Dátum svätorečenia Jána XXIII. a aj Jána Pavla II. pripadol na Nedeľu Božieho milosrdenstva 27. apríla 2014. Ján XXIII. je autorom viacerých encyklík. Spolu s výzvami, prejavmi, rozhlasovými posolstvami a apoštolskými listami sú trvalou pamiatkou na tohto významného pontifika. Prvou jeho veľkou encyklikou bola 15. mája 1961 Mater et Magistra (Matka a učiteľka).
Funkcie a tituly
- Pontifikát: 28. október 1958 - 3. jún 1963
- Patriarcha benátsky: 15. január 1953 - 28. október 1958
Údaje o vysviacke
- Kňazská vysviacka: 10. august 1904
- Biskupské menovanie: 3. marec 1925
- Konsekrácia: 19. marec 1925
- Menovanie za kardinála: 12. január 1953
- Voľba za pápeža: 28. október 1958
- Intronizácia: 4. november 1958
- Blahorečenie: 3. september 2000
- Kanonizácia: 27. apríl 2014
tags: #jan #xxiii #benatsky #patriarcha