Evanjelický kostol v Hlohovci
Evanjelický kostol v Hlohovci bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, čo vyvolalo nesúhlas miestneho cirkevného zboru. Podľa pamiatkového úradu predstavuje táto sakrálna stavba hodnotný príklad sakrálnej medzivojnovej architektúry. Cirkevný zbor však tvrdí, že súčasný chrám sa nepodobá na pôvodný.
Základný kameň kostola položili v júni 1933. Marek Zelina z Krajského pamiatkového úradu v Trnave zdôrazňuje jeho hodnotu ako príkladu medzivojnovej architektúry. Hlohovecký evanjelický cirkevný zbor s tým nesúhlasí a zástupca zborového dozoru Miloš Makiš pripomenul, že veriacim chýbala verejná diskusia o tejto veci. To znamená, že bez súhlasu pamiatkového úradu nemôžu vykonávať na kostole žiadne stavebné úpravy.
Riaditeľ Vlastivedného múzea v Hlohovci Jozef Urminský upozorňuje na zmeny, ktorými kostol prešiel v minulých desaťročiach. Zástupcovia cirkevného zboru uvádzajú, že pôvodné sú najmä obvodové múry, dlažby a časť zariadenia kostola. Pamiatkar Marek Zelina tvrdí, že aj napriek niektorým zmenám kostol nestratil svoju pamiatkovú hodnotu. Ukazuje na pôvodné okná, zábradlie na schodisku a niekoľko svietidiel.
Na rozdiel od evanjelického cirkevného zboru, radnica v Hlohovci privítala vyhlásenie kostola za národnú kultúrnu pamiatku. Viceprimátor Henrich Pataláš uviedol, že doteraz ho mali v zozname svojich pamätihodností.
História evanjelického kostola v Kalinove
Evanjelický kostol v Hlohovci
Farský kostol sv. Michala archanjela
Jednou z najvýznamnejších historických pamiatok v Hlohovci je Farský kostol sv. Michala archanjela. Pôvod hlohovského farského chrámu siaha do druhej polovice 13. až začiatku 14. storočia, kedy na jeho mieste stál kostol nemeckej osady. Z tohto obdobia pochádza aj pôvodné patrocínium sv. Mikuláša, ktoré so sebou priniesli nemeckí kolonisti.
Koncom 14. až začiatkom 15. storočia bol farský chrám vďaka štedrej podpore zemepánskeho rodu Ilockých nákladne prestavaný v duchu francúzskej gotiky. Ucelene zachovanou gotickou časťou chrámu je presbytérium so štíhlymi lomenými oknami, krížovou klenbou a zachovanými prvkami pôvodného funkčného zariadenia (pastofórium, sedílie). Mimoriadnu umeleckú a historickú hodnotu má hlavný gotický vstupný portál s plastickým ostením, dekorom fiál, listov, s hlavou panovníka a erbom.
V časoch husitských bojov, v 30. rokoch 15. storočia, bol kostol opevnený hradbovým múrom. Pôvodnú fortifikáciu odstránili koncom 18. storočia. Reformácia sa v meste naplno presadila v 70. rokoch 16. storočia, kedy na jej stranu prešli i hlohovskí zemepáni - Turzovci. V tomto období sa farský kostol sv. Mikuláša dostal do rúk protestantov. Počas reformácie prešiel viacerými stavebnými úpravami.
Už v roku 1647 bol farský kostol opäť vo vlastníctve katolíckej cirkvi. V druhej polovici 17. storočia sa realizovala rozsiahla oprava vojnami poškodeného sakrálneho objektu zavŕšená jeho posvätením dňa 8. januára 1701. Vtedy sa zmenilo aj patrocínium hlohovského farského kostola, ktorý bol spolu s celou farnosťou zasvätený sv. Michalovi archanjelovi.
Z čias barokovej prestavby pochádza väčšina vnútorného vybavenia kostola - bočné oltáre s ústrednými plastikami a obrazmi a bohato vyrezávané lavice. Hodnotnou súčasťou interiérového vybavenia kostola je rokoková kazateľnica s reliéfnou výzdobou a plastikami evanjelistov. Zo staršieho zariadenia kostola (z čias reformácie) sa zachovala len renesančná krstiteľnica z roku 1563 zdobená reliéfnym rastlinným dekorom a vrcholovou plastikou baránka.
Dominantou presbytéria kostola sa koncom 17. storočia stal barokový oltár s plastikami sv. Michala, Gabriela a Rafaela, archanjelov. Súčasťou farského chrámu je starobylá kaplnka pristavaná k jeho severnému múru. Jej oltár tvorí pôvodný pútnický obraz Panny Márie Šaštínskej z 18. storočia.
Hlavný vchod s pôvodným gotickým portálom, do ktorého je vsadený mladší renesančný portál. Plastiky štyroch evanjelistov pochádzajú z obdobia baroka. Hlavný oltár sv. Michala archanjela pochádza z rokov 1910-1928 z rezbárskej dielne hlohovského majstra nemeckého pôvodu Jozefa Seilnachta. Súčasťou neogotickej vežovitej oltárnej architektúry je ústredná plastika sv. Michala doprevádzaná z oboch strán sochami anjelov - svetlonosov.
V strednej časti oltára sa vľavo od bohostánku nachádzajú plastiky sv. Cyrila, sv. Barbory, sv. Štefana kráľa, vpravo sv. Imricha, sv. Alžbety Uhorskej a sv. Metoda. Na mieste ústrednej sochy sv. Michala sa nachádza socha Panny Márie, ktorá sa na hlavný oltár prenáša počas mariánskych mesiacov (máj, október).
Bočný oltár Ukrižovania Pána dal v roku 1772 vyhotoviť hlohovský mešťan Štefan Domkovič. Barokovo poňatá architektúra oltára znázorňuje typickú scénu Kalvárie - centrum tvorí kríž s ukrižovaným Pánom Ježišom, napravo od kríža je socha Bolestnej Panny Márie, naľavo socha svätého Jána, pod krížom kľačí Mária Magdaléna. V nadstavci oltára sa nachádza drevený vyrezávaný reliéf Trpiaceho Pána, ktorý po stranách dopĺňajú sochy sv. Štefana a Ladislava, uhorských kráľov. Menzu zdobí monogram Ježišovho mena JHS (Jesus hominum Salvator). V menšom tabernákule tohto oltára sa kedysi uchovávali ostatky Svätého Kríža.
Bočný oltár Sedembolestnej Panny Márie. Pre postavy Panny Márie a Pána Ježiša boli pred rokom 1780 vyhotovené pozlátená koruny vykladané farebnými kameňmi. Na pravo od Piety sa nachádza socha sv. Marty, naľavo sv. Heleny. V nadstavci barokového oltára sa nachádza reliéf s motívom Návštevy Panny Márie u sv. Alžbety. Po jeho pravej strane je umiestnená socha sv. Imricha, naľavo sv. Kazimíra. Menza oltára je zdobená monogramom mena Panny Márie. V tabernákule oltára sa podľa starších vizitácií uchovávali vzácne relikvie.
Bočný oltár sv. Antona Paduánskeho s postrannými sochami sv. Petra z Alcantary vpravo a sv. Jána Kapistránskeho vľavo. Na opačnej strane lode kostola sa nachádza oltár zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Ústrednú sochu sv. Jána Nepomuckého doprevádzajú sochy sv. Jozefa a sv. Jána Krstiteľa. V strednej časti oltára je v malej vitríne uložená socha Panny Márie Mariatalskej (z Mariánky). Tento oltár bol postavený v súvislosti so vznikom laickej Kongregácie sv. Anny v roku 1776, čo dokazuje skutočnosť, že je zasvätený práve tým svätcom, ktorých sviatky boli sviatkami kongregácie.
Farský kostol sv. Michala archanjela
Kaplnka sv. Anny
Vedľa Farského kostola svätého Michala archanjela stojí Kaplnka sv. Anny. Jej gotické základy poukazujú na pôvod stavby v 14.-15. storočí, zatiaľ však nie je vylúčený ani starší - románsky pôvod. Písomne je kaplnka doložená až v roku 1559, keď ju vizitátor hlohovskej farnosti opisuje ako „sacellum pulchrum in cemeterio“ - „peknú kaplnku na cintoríne“ (rozprestierajúcom sa okolo farského kostola). V tomto období slúžila ako mestský karner.
Jej múry spevňovali a zdobili gotické oporné piliere a pravdepodobne bola súčasťou pôvodného opevnenia farského kostola, ktoré bolo odstránené v prvej polovici 18. storočia. Jej súčasná podoba pochádza z roku 1748, keď gróf Juraj Erdődi, hlohovský zemepán, s manželkou Teréziou Esterházi dali starobylý karner prestavať na barokovú kaplnku. Gróf Erdődi bol veľkým ctiteľom sv. Anny a úctu k svätej matke Panny Márie sa snažil rozširovať. V roku 1776, (už po smrti grófa Erdődiho) vznikla v hlohovskej farnosti Kongregácia sv. Anny.
Kaplnka sv. Anny má oktogonálny pôdorys s kupolovitou barokovou strechou. Na jej priečelí sa nachádza malá vežička a tympanón s aliančným erbom Juraja Erdődiho a jeho manželky. Interiér kaplnky je zaklenutý kupolovou klenbou s lunetami a jeho dominantu tvorí barokový oltár s ústredným obrazom svätej rodiny - Ježiša, jeho matky Márie, pestúna Jozefa a starých rodičov, Joachima a Anny. Priestor medzi obetným stolom a oltárnym obrazom slúžil v minulosti ako sakristia.
Na západnej strane, nad vchodom, sa nachádza chór, na ktorý vedie točité schodište. Súčasťou výzdoby kaplnky sú i dva vzácne betlehemy z prvej polovice 20. storočia. Dnes Kaplnka sv. Anny patrí k vzácnym klenotom neskorobarokovej sakrálnej architektúry na Slovensku.
Kaplnka sv. Anny
tags: #hlohovecky #kostol #z #vnutra