Biblia, ako kniha človeka, často čelí kritike a nepochopeniu. Obsahuje príbehy, výzvy k zamysleniu, odporúčania, rady, závery, návody, príkazy, podmienky a hlavne uistenia a zasľúbenia. Každý uvedený príbeh, výzva k zamysleniu, pochádza zo zdroja, ktorý je uvedený pod textom. V prípade jeho kopírovania uvádzajte prosím i tento zdroj.
Všetci sme chorí a nemusíme sa za to hanbiť. Veď sám Pán Ježiš povedal, že prišiel liečiť chorých, teda nás, zdraví nepotrebujú lekára. Ani nemôžu potrebovať, na tejto zemi ani žiaden zdravý v tomto smere nikdy nebol a ani nie je. Jediný zdravý bol lekár, ktorý nám dal možnosť uzdravenia, berme teda jeho liek každý deň.
Naše duševné srdce treba sýtiť zdravým pokrmom, vlastne liekom, ktorým nie je nič iné ako Božie Slovo. Naše srdce je totiž od narodenia choré. Iste, pracuje desaťročia, neraz mu dávame zabrať, až ide z hrude vyskočiť, ale drie do posledného dychu. Choré je však po stránke odlúčenia od Boha a uzdraviť ho môže len liek pre neho určený.
Príbeh o žene prichytenej pri cudzoložstve
Určite každý počul príbeh o žene prichytenej pri cudzoložstve. Príbeh sa nachádza len v niektorých gréckych rukopisoch - Sinajskom kódexe, Vatikánskom kódexe, P66 či P75. Najstarší kódex, ktorý tento príbeh obsahuje je až Bezov kódex z 5. storočia. Kvôli zjavne rozdielnej forme a výrazom sa tento príbeh objavuje občas aj v Lukášovi.
Verše, ktoré v biblii nenájdeme
V pôvodných gréckych knihách chýbali aj známe verše Lukáš 22:20 o poslednej večeri, Lukáš 24:12 o Petrovi nad hrobom, Lukáš 24:51 o stúpajúcom Ježišovi na nebesia a iné.
Je pre nich dôležité vedieť, či pociťoval hnev alebo súcit v Markovi 1:41. Či bol kľudný alebo úzkostný v Lukášovi 22:43-44.
Písmo nás upozorňuje, že srdiečko si máme strážiť viac ako oko v hlave, tie máme dve, srdce len jedno.
Prakticky tým meníme obsah lieku, ktorý má udržiavať naše srdce čisté, vo vzťahu k Bohu otvorené, plné milosti, lásky, ale aj spravodlivej sebakritiky vo svetle pravdy, ktorá nie je ničím iným ako účinnou látkou, stimulom k náprave.
Obsahuje toľko odporúčaní, rád, záverov, návodov, príkazov, podmienok a hlavne uistení a zasľúbení, že vo svojej podstate zdanlivo tvorí ten najzložitejší recept na život, v skutočnosti je však tým najjednoduchším a najjasnejším receptom. Najdôležitejšia ingrediencia je Pán Ježiš Kristus.
Tento recept na večný život však počíta aj s našou voľbou. Je to ako keby vám lekár predpísal recept, ktorého ingrediencie sa dajú zmeniť. To, čo sa nám páči, toho tam pridáme, to čo nás obmedzuje, toho si dáme menej alebo to úplne vygumujeme. Čo myslíte, bude nám takýto liek pomáhať?
Naša zodpovednosť spočíva v tom, ako budeme k receptu na večný život pristupovať. Máme úplnú slobodnú voľbu, môžeme ho dokonca pokrčiť, zahodiť, spáliť. Nepoznám však smrteľne chorého pacienta, a tých som počas svojho pôsobenia v zdravotníctve videl skutočne dosť, ktorý by lekárovi začal diktovať do receptu to, čo by tam chcel mať on.
A predsa sa to deje. U nás, v našich životoch. Odmietame liek Božie Slovo vo svojej plnosti a chceme večný život dosiahnuť takpovediac po svojom. Preto sa stáva, že niektorú časť Písma máme radšej, inú ani neotvárame, a ak na nás niekde vyskočí obviňujúci veršík, ktorý zasiahne naše svedomie, rýchlo hľadáme iné verše, ktoré by ho popreli, ospravedlnili nás, alebo, a to je častejšie, strčíme ho do posledného šuflíka v pamäti, a budeme sa tejto pasáži vyhýbať, ako sa len dá.
Ježiš a cudzoložnica od Rubensa
ŠÚKL vidím v prenesenom význame ako náš zbor, ktorý má povinnosť strážiť nemennosť zloženia lieku na večný život a aj jeho dostupnosť v každom čase. Modlime sa jedni za druhých, aby sme spoločne obstáli a ustrážili jeho večný účinok.
Význam a aplikácia
Veta „Kto je bez viny, nech prvý hodí kameň“ je silným vyhlásením o dôležitosti sebakritiky a milosrdenstva. Ježiš v tomto príbehu neodsudzuje ženu, ale vyzýva tých, ktorí ju chcú odsúdiť, aby sa najprv pozreli na svoje vlastné hriechy. Tento príbeh nás učí, že nemáme právo súdiť druhých, ak sme sami vinní.
Reakcia na pokušenie by mala byť okamžitá a smerovaná k Bohu. Diabol a Boh sú ako dva magnety nastavené tak, že sa vzájomne odpudzujú. My sme tretí magnet. Uprostred nich. Máme dve strany, ktoré majú opačnú polarizáciu. K jednému z tých dvoch magnetov (diabol, Boh) nás to priťahuje, naopak vo vzťahu ku druhému odpudzuje. Ak teda príde pokušenie od magnetu diabol, musíme byť nastavený tak, aby k tej strane z ktorej prichádza pokušenie sme boli otočení tou odpudzovanou plochou. Tým automaticky nastavíme druhú stranu, ktorá nás ťahá k druhému magnetu, Bohu.
V Písme sa píše, že Boh nedopustí, aby sme boli skúšaní nad naše možnosti. Skúsme vyskúšať princíp troch magnetov a keď príde pokušenie naše každodenné, obráťme sa k Bohu.
Dnešné deti sú presne také isté ako deti za čias Mojžiša, Davida alebo Izaiáša. Veľkú časť svojho dňa trávia hraním sa. Žijeme vo svete a ten ako vieme je pod panstvom diabla. Bojuje proti svojmu oponentovi Bohu a snaží sa čo najviac ľudom zabrániť prísť k Nemu.
Výzva k zamysleniu
Zamyslime sa nad tým, ako často súdime druhých a ako často sa pozeráme na svoje vlastné chyby. Buďme milosrdní a pamätajme, že nikto z nás nie je bez viny.
Ak sa dnes kohokoľvek, trebárs i na ulici opýtate čo je to spasenie, iste Vám začne hovoriť o nebi, o živote po smrti. V skutočnosti toto slovko znamená záchrana, vyslobodenie. V biblickom význame je to opak biedy, súženia a úzkosti.
Spasenie je morálna a duchovná skutočnosť, ktorá súvisí nielen s oslobodením sa od hriechu (v tomto tele a na tomto svete nikdy nie dokonale), ale je to hlavne záchrana pred Božím spravodlivým hnevom, je to vyňatie z radov súdených, spasenie je stav prechodu z "vinný" do "oslobodený" bez budúceho súdu.
Prichádzame k najdôležitejšej časti v procesu uvedomovania si istoty spásy. Viera je prostriedok, ktorý vo výnimočných situáciách postačuje, zmierenie je dôsledok uverenia, viery, ktoré má prakticky na istotu spásy najväčší vplyv a JE jej hlavným dôkazom!
Hovoriť o vlastnej "neistote spasenia" u skutočne veriaceho človeka je vlastne spochybňovaním týchto veršov. Iste, sú ľudia, ktorí právom hovoria o neistote.
Zmierením sa s Bohom prichádza u pasívnej "duchovnej mŕtvoly" k znovuzrodeniu, ktoré pochádza "zhora" a z Ducha. Jan 1:13; 3:3,7; 3:5,8. Ak hovoríme o pasivite, táto končí momentom znovuzrodenia a nastupuje ďalekosiahla aktivita. Pokánie, život vo viere, v novosti života. Nieje dokonalý, musí vo viere a chodení s Kristom rásť, no je si istý, že už je spasený a tento stav je nemenný.
Je to veľmi silný argument, ktorý sa zdá byť i logický a správny. V skutočnosti tomu tak nie je.
Na počiatku stvoril Bôh nebesia a zem. o absolútny počiatok všetkého. Tu sa „oddeľuje“ večnosť od času. Všetko, čo je stvorené, či vzniklo, má svoj počiatok.
Bara sa užíva len vzťahom na Boha; len On dokáže stvoriť (bara). resp. vo verši 1 ide o svorenie hmoty. bytosti. nového, čo ešte nebolo. Pred veršom 1 nebolo nič, len Boh.
vznášal sa Duch Boží nad vodami. vesmíru sa upiera pozornosť na zem. samotný príchod človeka. Zatiaľ je však zem neladná a pustá.
A Bôh riekol: Nech je svetlo! A bolo svetlo. Boh sa aj vyjadruje, vyjadruje svoju vôľu. ešte predtým, ako sú stvorené slnko a mesiac. svetlo. Boh bude tým svetlom.
A Bôh videl svetlo, že je dobré, a Bôh oddelil svetlo od tmy. je mimo neho. dobrým a zlým. prideľuje rozdielne postavenie v čase a priestore. pologuli deň, svetlo, na druhej je noc, tma.
A Bôh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. A bol večer, a bolo ráno, prvý deň. a svetlo, sa začnú na zemi striedať deň a noc. už vo verši 1, teraz len začína na zem prenikať svetlo.
A Bôh riekol: Nech je obloha medzi vodami a nech delí vody od vôd! ktoré sú na zemi a ktoré sú nad zemou, atmosferické vody, mraky. nimi vzniká obloha. ktoré spôsobuje kondenzáciu vody, ktorá následne stúpa do atmosféry. oblohou. A bolo tak.
A Bôh nazval oblohu nebom. A bol večer, a bolo ráno, druhý deň. oblakmi, v našom ponímaní by sme to nazvali atmosféra. chápaní sa tento priestor označuje ako tzv. prvé nebo. obloha“).
A Bôh riekol: Nech sa zhromaždia vody, ktoré sú pod nebom, na jedno miesto, a nech sa ukáže sušina! A bolo tak. podzemných rezervoárov a podobne. oddelená atmosferická voda (predchádzajúci deň). vzniká súš) a časť zostupuje (tak vznikajú morské dná). prostedníctvom ktorej Boh vykonal toto dielo. deň).
A Bôh videl, že je to dobré. morami. A Boh je s týmto dielom spokojný.
A Bôh riekol: Nech vydá zem zeleň: trávu, ktorá vydáva semä, ovocné stromy, ktoré prinášajú na zemi ovocie podľa svojho druhu, v ktorom je jeho semä, na zemi. A bolo tak. iniciuje vznik vegetácie. tak prikázal Boh. na scénu vstupuje aj informácia.