Homosexualita, Biblia a trest smrti: Pohľad na kontroverznú tému

Diskusia okolo registrovaných partnerstiev, manželstiev osôb rovnakého pohlavia a práv homosexuálov je dnes jednou z najpálčivejších. Táto citlivá problematika často rozdeľuje ľudí a je vedená viac emotívne ako racionálne. Táto diskusia je však ďaleko komplexnejšia a zložitejšia ako neraz zjednodušené schémy, ktorými často operuje jedna alebo druhá strana.

Kým hetero na sobáše kašľú, homosexuáli sa ich domáhajú. Nechápem však požiadavku niektorých homosexuálov na cirkevné sobáše, teda požiadavku na inštitúcie, ktoré ich považujú za neľudí. Preto nemôže byť relevantná ako dôkazový argument.

Katolícka náuka je v otázke homosexuality veľmi jasná. Váži si osobu a nevníma homosexualitu ako niečo, čo zásadne definuje človeka. Človek nie je v prvom rade heterosexuál, homosexuál alebo iný -sexuál. Katolíci v zásade rozlišujú medzi homosexuálnou orientáciou a homosexuálnym konaním. V prvom prípade človek nie je za svoju orientáciu mravne zodpovedný, za svoje skutky však áno. Katolícka cirkev nepozná k heterosexualite nejakú alternatívu.

V kontexte našej diskusie je veľmi dôležité zdôrazniť, že katolícka cirkev v podstate nevníma homosexuálne konanie obzvlášť prísnejšie ako iné prehrešky voči sexualite. Ideálom je nezištné sebadarovanie v manželstve jedného muža a jednej ženy. Sex v manželstve je definitívnym vyjadrením lásky voči partnerovi. Každá odchýlka od tohto ideálu je hriechom, tu môžeme zaradiť neveru, pornografiu, mimomanželský sex, homosexualitu.

Zaujímavým príspevkom do diskusie o vyššie vymedzené témy je prednáška amerického filozofa a popredného zástancu práv homosexuálov Johna Corvina. Corvino sa snaží vyvrátiť najčastejšie argumenty proti morálnosti homosexuality. Corvino spomína, že častým argumentom proti homosexualite býva to, že homosexualita je nemorálna, pretože sa to píše v Biblii. Corvino poukazuje na niektoré starozákonné pasáže, ktoré ukladajú za homosexuálne konanie trest smrti. A správne hovorí, že mnohé starozákonné rituálne zvyklosti, zákazy a nariadenia už dnes neplatia ani pre veriacich.

Na túto otázku nie je úplne jednoduché odpovedať. Biblia sa síce jednoznačne a ostro vyjadruje k homosexuálnym skutkom, je však jasné, že biblickí pisári nerozlišovali homosexuálnu orientáciu a homosexuálne skutky. Na stranej druhej by však bolo naivné a ideologické vkladať do Písma subjektívny predpoklad (ktorý je vlastný niektorým liberálnejším kresťanom), že dnes už odsúdenie homosexuálneho správania nie je namieste, lebo doba predsa pokročila. Rozdiel je však v prístupe k hriešnikovi. Kým pod Starým zákonom čakala hriešnika smrť, pod Novým zákonom je mu ponúknutý nový život.

Diskusia ohľadom toho, ako vníma Biblia homosexualitu je určite ďaleko širšia, no aj keby Biblia vari na každej svojej strane odsudzovala homosexualitu, na človeka, ktorý Biblii apriori neverí, by to nemalo takmer žiaden účinok.

Corvino ďalej hovorí o najrozličnejších predsudkoch voči homosexuálom, o tom, že boli v dejinách obviňovaní zo živelných pohrôm či chorôb. Samozrejme, že predstava, že homosexuál je svojim správaním priamo či nepriamo zodpovedný za zemetrasenie alebo tsunami na druhej strane planéty, je absurdná až komická.

Na stranej druhej, nezdá sa mi, že požiadavka aktivistov zrovnoprávniť zväzky osôb rovnakého pohlavia a manželstvo muža a ženy, je celkom v poriadku. V hre tak nie je ani tak otázka zrovnoprávnenia, ako problém relativizácie vzťahov. Exkluzivita manželstva jednej ženy a jedného muža je bezpochyby silným pilierom spoločnosti. Ak v spoločnosti takýto pilier chýba, spoločnosť čoskoro prichádza o svoju životaschopnosť a prokreáciu.

Corvino si však z neschopnosti homosexuálov prirodzeným spôsobom splodiť potomka ťažkú hlavu nerobí: máme tu predsa možnosť adoptovať si deti alebo využiť možnosť umelého oplodnenia. Riziká umožnenia adopcie detí homosexuálnym párom sú pomerne veľké. Dieťa prichádza o veľmi dôležitý prvok a to, že v manželstve jedného muža a jednej ženy môže vidieť isté dopĺňanie muža a ženy. Považujem za veľmi dôležité, aby človek už od raného veku do seba akoby absorboval archetyp muža a ženy. Samozrejme, že toto „absorbovanie“ nie je vždy dokonalé, mnohé páry sa rozvádzajú alebo sú problematické.

Nie je to argument proti manželstvu či rodine ako takej, ani argument v prospech možností adopcie detí pre homosexuálov. Práve naopak, mám dôvodné podozrenie, že takáto možnosť nie je ničím viac či menej ako nebezpečným experimentovaním s osudom bezbranných detí a s vážnym sociálnym a morálnym dopadom. Niektoré štúdie a správy tomu nasvedčujú.

Corvino už v úvode svojho vystúpenia hovorí o argumente v prospech morálnosti a opodstatnenosti homosexuálneho spolužitia: homosexuálny partnerský zväzok robí niektorých ľudí šťastných a mali by sme to ako spoločnosť rešpektovať. To znie logicky. Nie je vari kruté, že maličkú menšinu v spoločnosti obmedzujeme a oberáme ju o možnosť láskyplného vzťahu, kde nájdu bezpečie, pokoj a istotu? Voči intimite a súkromiu každého človeka mám maximálny rešpekt, no nezdá sa mi správne nevyjadriť svoj postoj k takto závažnej kultúrno-etickej otázke. Ako som uviedol vyššie, zrovnoprávniť homosexuálne páry s heterosexuálnymi prináša so sebou nemalé riziká a som presvedčený, že spoločnosť si ešte neuvedomuje ich možné dopady.

Jedna z najakútnejších otázok, ktorej dnešná kresťanská viera čelí, je otázka homosexuality ako otázka možného životného štýlu. Cirkev nemôže túto otázku jednoducho ignorovať a tváriť sa, akoby nebola. Kresťania, ktorí bez mihnutia oka odmietajú legitímnosť homosexuality, sú okolitým svetom okamžite zaradení do kategórie netolerantných alebo dokonca nenávistných homofóbov. V tejto oblasti je na ľudí vyvíjaný obrovský tlak.

Dostávame sa do zaujímavej situácie, pretože môžeme legitímne tvrdiť, že súčasné kresťanské názory na homosexualitu sú len istou interpretáciou Biblie, interpretáciou, ktorej paradigmu by sme teoreticky mohli posunúť alebo dokonca zmeniť. Teraz však ide o hlasy z kresťanského prostredia, alebo skôr partikulárne hlas evanjelického teológa Ondreja Prostredníka, ktorý je za svoje homosexualite naklonené vyjadrenia odmeňovaný uznaním liberálneho sveta a veľkou kritikou z cirkevného milieu.

Aký majú slováci postoj k homosexuálom? Skúsme ako odrazový mostík využiť iba jednoduchú tézu, že homosexuálna orientácia je sexuálna orientácia, a že je ju možné odlíšiť od homosexuálneho správania. Aj keď sa to môže zdať ako slabá téza, pretože len priraďuje konkrétne k všeobecnejšiemu, a v druhom rade zas rozdeľuje to, čo je integrálne spojené, predsa má takto položené východisko svoj zmysel. Biblia sa nezmieňuje o hriešnosti homosexuálnej orientácie. Predsa len sa však hriech s homosexualitou v biblických textoch spája, nie však viac ako s heterosexualitou, ak vôbec chceme použiť pri výklade tieto pojmy, ktoré sú Biblii samozrejme neznáme.

Ondrej Prostredník, evanjelický teológ Biblické príbehy a ich interpretácie Príbeh Sodomy a Gomory Ak sa homosexualita biblicky odsudzuje, tak väčšinou ako niečo, čo ohrozuje osobnosť druhého človeka. Príbeh, v ktorom chceli obyvatelia Sodomy a Gomory súložiť s poslami, nie je príbehom o homosexuálnej orientácii, ale príbehom o zamýšľanom skupinovom znásilnení, pričom niečo podobné čítame aj v Knihe sudcov. Odsúdeniahodný je tu skutok, ktorý je sexuálne násilný.

Príbeh Sodomy a Gomory

V 18. kapitole Genezis sa dočítame, že Boh si nevie rady s problémovými mestami Sodoma a Gomora, a tak sa zverí svojmu oddanému služobníkovi Abrahámovi: „Žaloba na Sodomu a Gomoru je veľká a ich hriech je veľmi ťažký.“ Abrahám však svojmu Pánovi odvážne protirečí a začne vyjednávať, aby ich kvôli zopár spravodlivým nezničil. Boh napokon ustúpi. Krátko nato však do Sodomy prichádzajú dvaja anjeli oblečení za mužov, aby navštívili Abrahámovho synovca, Lota. Lot ich s radosťou prijme, no čoskoro nastáva otrasná scéna: všetci muža z mesta obkolesia dom a žiadajú Lota, aby im svojich hostí prepožičal na sexuálne potešenie. Lot zvrátenú požiadavku odmietne a namiesto toho im chce vydať svoje dcéry. Sodomskí muži trvajú na svojom. Pre Boha je toto už evidentne posledná kvapka a tak čoskoro spustí na nepodarené mestá síru a oheň.

Mnohí biblisti si všimli, že v príbehu z Genesis všetci mužovia Sodomy prišli, aby znásilnili anjelov, ktorí sa objavili v podobe mužov. Toto je zvláštne vyhlásenie. Skupinové znásilnenie bolo formou poníženia cudzincov. Podľa proroka Ezechiela však hriech týchto miest bol ten, že boli arogantní, presýtený a ľahostajní; nepomohli chudobným a núdznym. Boli pyšní a robili ohavnosti (Ez 16,49-50).

Že išlo o sexuálne hriechy, nám potvrdzuje aj krátka epištola Júdu. V nej čítame: "Podobne ako oni aj Sodoma, Gomora a okolité mestá sa oddal smilstvu, prepadli zvrhlosti ..." (v. 7). Iste, priamo homosexualita tu nie je spomenutá, ale všeobecnejšie sa tu hovorí o sexuálnych hriechoch. Nešlo teda "len" o pýchu a sebaistotu.

Kniha Levitikus a jej nariadenia

Slovo ohavnosť, ktoré priraďuje kniha Levitikus styku muža s mužom, je vyhradené pre rituálnu nečistotu, spolu s inými nečistými javmi, akým je napríklad ženská menštruácia. V tejto časti knihy Levitikus je taktiež zakázané mať sex s osobou rovnakého pohlavia. Tento zákaz možno interpretovať buď ako večný a univerzálny princíp, alebo ako obmedzený, ktorého cieľom bolo napraviť určité neduhy v spoločnosti. Hebrejské sloveso shakab, ktoré sa používa v našich veršoch pre sex medzi ľuďmi rovnakého pohlavia, sa používa inde v Starej zmluve na mimomanželský, príležitostný sex.

Kapitoly 18 a 20 sa zameriavajú najmä na zakázané sexuálne vzťahy. Podľa kapitoly 18 sú zakázané praktiky: sex s blízkymi príbuznými (verše 6-18), sex s manželkou, keď je v perióde (verš 19); sex s manželkou blížneho (verš 20), obetovanie detí idolu Molochovi (verš 21), sex s osobou rovnakého pohlavia (verš 22) a sex so zvieratami (verš 23). Väčšina týchto zákazov sa opakuje v kapitole 20.

Niektorí obhajcovia homosexuality vyzdvihujú, že ide o Starý zákon, ktorý je plný mnohých ďalších prikázaní, ktoré sa dnes už nedodržiavajú, ako napríklad zákaz približovať sa k nečistým zvieratám, akými boli napríklad ošípané. Ak kresťania nemusia plniť všetky pôvodné starozákonné prikázania, prečo by mali plniť práve zákaz homosexuálneho správania? Odpoveďou je, že aj Nový zákon potvrdzuje validitu tohto konkrétneho prikázania, ako ďalej uvidíme. To je dôkazom, že toto prikázanie nebolo len súčasťou kultúrnych obradov Starého zákona, spolu s ktorými sa muselo dodržiavať, ale že je hlbokou súčasťou Božej nekonečnej prirodzenosti. Homosexuálne správanie je v Božích očiach vážnym hriechom.

Novozákonné pohľady

Ak svätý Pavol píše o tom, že chlipníci a súložníci mužov nebudú dedičmi Božieho kráľovstva, nemusí mať priamo na mysli homosexuálov, žijúcich vo vzťahu. Chlipníci (μαλακοὶ - pôvodný význam slova je „mäkkí“) môžu byť muži prostitúti, tí, ktorí vedome zaujímajú počas homosexuálneho styku pasívny postoj alebo chlapci, ktorí sa nechávajú zneužívať na pohlavný styk, kým súložníci mužov je označenie, ktoré sa podľa mojich informácií v gréčtine bežne nevyskytuje (ἀρσενοκοῖται), a ktoré naznačuje skôr homosexuálnu prostitúciu (údajne môže ísť aj o pederastov, przniteľov chlapcov - čo by značne menilo kontext).

Ak aj Pavol hovorí o styku ženy so ženou a muža s mužom ako o protiprirodzenom (παρὰ φύσιν), tak môže akcentovať skôr skutočnosť nezriadenosti, neprítomnosti lásky, úcty a rešpektu, než samotnú homosexualitu ako niečo, čo nie je súčasťou prirodzenosti človeka. Aj Ježišove slová o jednom tele medzi manželmi môžu hovoriť o spečatení vzájomnej lásky prostredníctvom pohlavného styku, pričom tam nejde vyslovene o pohlavie zúčastnených, ako o ono spečatenie.

V 1. Korintským 6:9-10 Pavol píše: „Alebo či neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi kráľovstva Božieho? Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani muži súložiaci s mužmi, ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani rúhači, ani vydierači nebudú dedičmi kráľovstva Božieho!“ Slová, preložené ako „ani muži súložiaci s mužmi“ v gréčtine odkazujú na aktívnych aj pasívnych partnerov v mužskom homosexuálnom vzťahu. (Ako som už povedal, Biblia je veľmi realistická!)

Pavol tu hovorí, ako sa ľudia odvrátili od svojho Stvoriteľa a namiesto neho začali uctievať falošných bohov, ktorých si sami vytvorili. „Preto ich Boh so žiadosťami ich sŕdc vydal nečistote, aby medzi sebou zneucťovali svoje telá, všetci tí, čo pravdu Božiu zamenili za lož, uctievali stvorené veci a im slúžili namiesto Stvoriteľovi, ktorý je požehnaný na veky.

Interpretácia a kontext

Čo týmto výletom do Biblie chcem povedať je to, že interpretácia neexistuje len jedna a čítanie toho, čo bolo napísané pred mnohými storočiami, je možné meniť, pretože inak podstupujeme riziko, že do Biblie retrospektívne vnášame materiál, ktorý v nej jednoducho nie je prítomný.

Švajčiarsko-nemecký odborník upozorňuje, že priamočiary, doslovný výklad týchto starovekých textov predstavuje anachronizmus: „Vytrhnúť biblický verš z jeho kontextu a potom ho považovať za nemennú a večne platnú božskú výpoveď k homosexualite, ako sa to, žiaľ, niekedy robí, nemožno považovať za nič iné, ako za hermeneutický omyl [chybný výklad, nepochopenie], a takýto prístup musíme označiť za teologický nezodpovedný,“ zdôrazňuje biblista.

Römer pripomína, že ak by sme chceli týmto spôsobom aplikovať na dnešnú spoločnosť aj ďalšie pasáže tých istých kapitol, napríklad 18. a 20. kapitoly knihy Levitikus,, „logicky by museli by sme museli nielenže znovu zaviesť otroctvo, ale taktiež polygamiu a nerovnosť medzi mužmi a ženami, trest smrti, teda všetko charakteristiky starovekej patriarchálnej spoločnosti“.

Postoj kresťanských cirkví k homosexualite je protichodný. Tie na západe sú voči homosexualite pomerne otvorené - švédska aj nórska luteránska cirkev dokonca uznáva manželstvo dvoch osôb rovnakého pohlavia. Naproti tomu africké cirkvi považujú homosexualitu za nezlučiteľnú s Božou vôľou.

Prečo sa postoj cirkevných predstaviteľov na homosexualitu vo svete tak výrazne líši? Na vine je odlišný prístup k Biblii. Ako uvidíme v nasledujúcich riadkoch, postoje považujúce homosexuálne správanie za hriech sú založené na doslovnom výklade Biblie, čiže na náboženskom fundamentalizme.

Homosexuálna orientácia a hriech

To, že homosexuálna orientácia nie je hriechom, však už cirkev tvrdí dlho. List Homosexualis Problema z roku 1986, ktorý schválil pápež Ján Pavol II, píše, že náklonnosť homosexuálnych osôb nie je sama o sebe hriechom, ale obsahuje v sebe viac alebo menej silnú tendenciu k správaniu, ktoré je z morálneho hľadiska vnútorne zlé, a preto treba samotnú náklonnosť považovať za objektívne nezriadenú. Tým správaním sa pritom myslí sexuálne správanie k osobám rovnakého pohlavia.

Ide o redukciu intrapsychickej tenzie spojenej s viacerými, vzájomne nekompatibilnými identitami, a to tým, že v závislosti od kontextu jedinec zdôrazňuje jednu z nich a na druhú kladie menší dôraz. V náboženskej inštitúcii bude menej zdôrazňovať gay identitu a na gay festivale zase náboženskú. To však nemusí byť vhodná stratégia, najmä pre ľudí, pre ktorých náboženstvo predstavuje systém, ktorý dáva všetkému zmysel, a pre ľudí, ktorí chcú jednať konzistentne.

Kresťanský pohľad na svet sa učí od vedy, a to sa týka aj fenoménu homosexuality. V Homosexualis Problema sa pekne píše, že „Catholica doctrina de moribus ratione humana innititur lumine fidei illustrata et scienter perducta ad voluntatem Dei, Patris nostri, faciendam. Hoc modo Ecclesia valet non solum scientifica inventa in suum usum convertere, sed etiam eorundem prospectum transcendere“, čo znamená: „Stanovisko katolíckej morálky sa zakladá na rozume, ktorý je osvietený vierou a usmerňovaný vedomým úmyslom konať vôľu Boha, nášho Otca. Týmto spôsobom je Cirkev schopná nielen učiť sa od vedeckých objavov, ale aj prekračovať ich horizont“.

Spoločenská diskusia o homosexualite má svoje prílivy a odlivy a aktuálne u nás možno sledovať jej opätovný vzrast. Jedna z najakútnejších otázok, ktorej dnešná kresťanská viera čelí, je otázka homosexuality ako otázka možného životného štýlu. Cirkev nemôže túto otázku jednoducho ignorovať a tváriť sa, akoby nebola. Kresťania, ktorí bez mihnutia oka odmietajú legitímnosť homosexuality, sú okolitým svetom okamžite zaradení do kategórie netolerantných alebo dokonca nenávistných homofóbov. V tejto oblasti je na ľudí vyvíjaný obrovský tlak.

Teraz však ide o hlasy z kresťanského prostredia, alebo skôr partikulárne hlas evanjelického teológa Ondreja Prostredníka, ktorý je za svoje homosexualite naklonené vyjadrenia odmeňovaný uznaním liberálneho sveta a veľkou kritikou z cirkevného milieu.

Biblia sa nezmieňuje o hriešnosti homosexuálnej orientácie. Predsa len sa však hriech s homosexualitou v biblických textoch spája, nie však viac ako s heterosexualitou, ak vôbec chceme použiť pri výklade tieto pojmy, ktoré sú Biblii samozrejme neznáme.

Ak sa homosexualita biblicky odsudzuje, tak väčšinou ako niečo, čo ohrozuje osobnosť druhého človeka. Príbeh, v ktorom chceli obyvatelia Sodomy a Gomory súložiť s poslami, nie je príbehom o homosexuálnej orientácii, ale príbehom o zamýšľanom skupinovom znásilnení, pričom niečo podobné čítame aj v Knihe sudcov. Odsúdeniahodný je tu skutok, ktorý je sexuálne násilný.

Slovo ohavnosť, ktoré priraďuje kniha Levitikus styku muža s mužom, je vyhradené pre rituálnu nečistotu, spolu s inými nečistými javmi, akým je napríklad ženská menštruácia.

Ak svätý Pavol píše o tom, že chlipníci a súložníci mužov nebudú dedičmi Božieho kráľovstva, nemusí mať priamo na mysli homosexuálov, žijúcich vo vzťahu. Chlipníci (μαλακοὶ - pôvodný význam slova je „mäkkí“) môžu byť muži prostitúti, tí, ktorí vedome zaujímajú počas homosexuálneho styku pasívny postoj alebo chlapci, ktorí sa nechávajú zneužívať na pohlavný styk, kým súložníci mužov je označenie, ktoré sa podľa mojich informácií v gréčtine bežne nevyskytuje (ἀρσενοκοῖται), a ktoré naznačuje skôr homosexuálnu prostitúciu (údajne môže ísť aj o pederastov, przniteľov chlapcov - čo by značne menilo kontext).

Ak aj Pavol hovorí o styku ženy so ženou a muža s mužom ako o protiprirodzenom (παρὰ φύσιν), tak môže akcentovať skôr skutočnosť nezriadenosti, neprítomnosti lásky, úcty a rešpektu, než samotnú homosexualitu ako niečo, čo nie je súčasťou prirodzenosti človeka. Aj Ježišove slová o jednom tele medzi manželmi môžu hovoriť o spečatení vzájomnej lásky prostredníctvom pohlavného styku, pričom tam nejde vyslovene o pohlavie zúčastnených, ako o ono spečatenie.

Čo týmto výletom do Biblie chcem povedať je to, že interpretácia neexistuje len jedna a čítanie toho, čo bolo napísané pred mnohými storočiami, je možné meniť, pretože inak podstupujeme riziko, že do Biblie retrospektívne vnášame materiál, ktorý v nej jednoducho nie je prítomný.

Švajčiarsko-nemecký odborník upozorňuje, že priamočiary, doslovný výklad týchto starovekých textov predstavuje anachronizmus: „Vytrhnúť biblický verš z jeho kontextu a potom ho považovať za nemennú a večne platnú božskú výpoveď k homosexualite, ako sa to, žiaľ, niekedy robí, nemožno považovať za nič iné, ako za hermeneutický omyl [chybný výklad, nepochopenie], a takýto prístup musíme označiť za teologický nezodpovedný,“ zdôrazňuje biblista.

Römer pripomína, že ak by sme chceli týmto spôsobom aplikovať na dnešnú spoločnosť aj ďalšie pasáže tých istých kapitol, napríklad 18. a 20. kapitoly knihy Levitikus,, „logicky by museli by sme museli nielenže znovu zaviesť otroctvo, ale taktiež polygamiu a nerovnosť medzi mužmi a ženami, trest smrti, teda všetko charakteristiky starovekej patriarchálnej spoločnosti“.

„Za najdôležitejšie považujeme, aby človek pochopil, aký je Boží pohľad na homosexuálne správanie. Ono je hriechom,“ zdôrazňujú evanjelickí biskupi v nedávnom stanovisku, ktoré homosexuálov vyzýva na celibát a kritizuje „prohomosexuálne hnutia“ spolu s farárkou Annou Polckovou, ktorá podporila homosexuálne zväzky.

Prečo sa postoj cirkevných predstaviteľov na homosexualitu vo svete tak výrazne líši? Na vine je odlišný prístup k Biblii. Ako uvidíme v nasledujúcich riadkoch, postoje považujúce homosexuálne správanie za hriech sú založené na doslovnom výklade Biblie, čiže na náboženskom fundamentalizme.

Homosexualita je zlá vec podobne ako nevera, okultizmus, modloslužba, rúhanie, vzbura, vražda, mimomanželský sex, krádeže, ohováranie a závisť. Spravodlivý Boh páchateľov týchto zločinov navždy odsúdi. Keď niekto pozná, že je na zlej ceste Boh mu ponúka riešenie. Následkom zločinu je odsúdenie a trest, to do plnej miery funguje aj v našej spoločnosti.

tags: #homosexualita #biblia #smrt