História Považskej Bystrice a jej pamiatok

Považská Bystrica, mesto s bohatou históriou, leží v Považskom podolí, obklopené Súľovskými, Strážovskými vrchmi a Javorníkmi. Stará dedina vznikla z trhoviska pod hradom pri rieke Bystrica (dnes Domanižanka), od ktorej dostala pomenovanie. História mesta je úzko spätá s Považským hradom.

Prvá písomná zmienka o Považskej Bystrici pochádza pravdepodobne z roku 1316, v nedatovanej listine Matúša Čáka Trenčianskeho, kde sa spomína provincia Bystrica. Už v roku 1250 sa spomína fara na území mesta, ktorá patrila medzi najstaršie na Slovensku.

V roku 1325 sa spomína Alexander Hedervári, kráľovský sudca a kastelán na hrade Bystrica. Obec Bistrica sa spomína 13.6.1330 v listine konventu v Hronskom Svätom Beňadiku, kde sa pri metácii obce Tŕstie spomína cesta vedúca na Bystricu.

Počas svojej existencie kaštieľ vystriedal viacerých majiteľov, medzi ktorými boli významné šľachtické rody ako Ujfaluši, Balassa a Szapáry.

V roku 1431 mesto vypálili bratrícke vojská, pričom boli zničené všetky obecné listiny. V roku 1434 po smrti Štibora zo Štiboríc prevzal majetky kráľ Žigmund a v roku 1435 obci obnovil staré výsady a udelil jarmočné právo potvrdené aj v roku 1665.

Listina datovaná 9.1.1506 nazývaná Podmanického artikuly (Articuli Podmanickyani) predstavuje právny poriadok (štatút) mesta. V 16. storočí bola čulým remeselníckym strediskom, najvýznamnejšie cechy boli súkennícky, kožušnícky, krajčírsky, mäsiarsky a hrnčiarsky.

V roku 1511 kráľ Vladislav II. potvrdil výsadné listiny a v roku 1527 obyvateľov kráľ Ján Zápolský oslobodil od platenia mýta. V rokoch 1559 a 1569 zasiahli obec ničivé povodne. Od roku 1571 sa v obci konali 3 jarmoky ročne a v roku 1655 až 5 jarmokov ročne.

Významné pamiatky Považskej Bystrice

Považský hrad

Na 497 metrov vysokej skale vyčnievajú zo silných vápencových brál ruiny hradu. Bystrický hrad patril vo svojej ére medzi najdôležitejšie hrady na Slovensku. Má jedinečnú polohu.

Podľa neoverených správ bol hrad postavený v r. 1128. Definitívny koniec jeho slávy urobili cisárske vojská v roku 1698, ktoré hrad zbúrali a zapálili. V písomných prameňoch sa hrad prvý krát spomína v roku 1316, v čase panovania Matúša Čáka - Trenčianskeho pod názvom Bystrica.

Od 14. Od 15. marca 1458 do apríla 1559 rod. Ladislav Podmanický dostáva od kráľa Mateja Korvína hrad ako dar za služby v jeho armáde, kde pôsobil ako kapitán. Rod Podmanických patrí medzi najznámejšie rody, ktoré obývali hrad.

Na hrade sa konali vychýrené oslavy, na ktorých sa zúčastňovali aj páni z okolitých hradov.

Rod Balašovcov bol jedným z najvýznamnejších a najbohatších rodov v Uhorsku. Na Považie sa dostali už v polovici 13. storočia, vlastnili tu Starý hrad, hrad Hričov, Lietava.

Rod Balašovcov sa dostal na stredné Považie po tom, ako si Ondrej Balaša zobral za manželku majiteľku hradu Bystrica Annu Méryovú. Tá okrem hradu vlastnila na Považí aj ďalšie majetky. Ondrejov syn Žigmund Balaša sa postavil kráľovi a zúčastnil sa na protihabsburských povstaniach. Žil na hrade Bystrica, ktorý bol niekoľkokrát vypálený.

Dodnes sa v kostole zachoval aj reliéf z alabastru a bieleho mramoru, ktorý bol pôvodne v hradnej kaplnke hradu Bystrica. V považskobystrickom kostole je aj rodinná hrobka Balašovcov.

Kaštieľ Orlové

Kaštieľ Orlové bol postavený v roku 1612 Žigmundom Balassom. V tom čase začali kamenné nedobytné pevnosti strácať svoj význam a šľachtici si radšej budovali pohodlnejšie sídla v mestách alebo obciach. Významným obdobím pre kaštieľ bola začiatkom 18. storočia, keď Pavol II. Balassa kaštieľ veľkolepo prestaval do barokového štýlu. Kaštieľ bol rozšírený a prestavaný, dokončený bol v roku 1773. Vznikol park s fontánou a nádvorie.

Kaštieľ Orlové prešiel rukami viacerých významných majiteľov. Po Balassovcoch, ktorí kaštieľ vlastnili 250 rokov, prešiel do rúk kňažnej Šarloty Hohenlohe v roku 1891. Neskôr ho vlastnil český hudobný skladateľ a husľový virtuóz Kubelík, ktorý v kaštieli vytvoril niekoľko svojich významných diel. V roku 2015 prešiel kaštieľ výraznou rekonštrukciou a dnes slúži ako luxusný hotel Gino Park Palace.

Priečelie budovy je situované na južnú stranu k rieke Váh, so stredovým rizalitom členeným pilastrami a ukončeným balustrovou atikou. V kaštieli sa nachádzajú tri suterény, pričom najstaršie časti sú zaklenuté valenými klenbami. Na prvom podlaží sa nachádzajú prepojené miestnosti s prístupovými chodbami a kaplnka s valenými klenbami.

Kaplnka svätého Jána Nepomuckého, ktorá je súčasťou kaštieľa, je významnou pamiatkou barokovej architektúry. Jej interiér je zdobený bohatými freskami zobrazujúcimi výjavy zo života svätca.

Kaplnka sv. Heleny

Na sídlisku Rozkvet, ktoré je v súčasnosti samostatnou farnosťou (Považská Bystrica - Rozkvet), sa nachádza starobylá Kaplnka sv. Heleny, pochádzajúca zo 17. storočia, v súčasnosti slúžiaca ako farský kostol novozriadenej farnosti.

Za komunistov bola totálne zničená. Obnovili ju v roku 1990 a odvtedy sa v nej slúžili sväté omše každý deň. V blízkosti kaplnky stavia cirkev nový chrám, kapacita kaplnky na počet veriacich desaťtisícového sídliska nestačila.

Kaplnku svätej Heleny postavili v roku 1728, tento rok si pripomenuli 290 rokov od jej vzniku.

Požiar Kaplnky sv. Heleny v roku 2018: Takmer 20 profesionálnych a dobrovoľných hasičov v noci z pondelka na utorok hasilo horiaci kostol na sídlisku Rozkvet v Považskej Bystrici. Ten zrejme niekto úmyselne podpálil! Požiar vypukol v utorok krátko po polnoci.

Podľa dobre informovaného zdroja, oheň bol založený úmyselne. „Pri kostole boli položené drevené palety a podľa všetkého ich niekto zapálil,“ prezradil nám farár.

Škoda spôsobená požiarom bola odhadnutá na 150 tisíc eur.

Kostol Navštívenia Panny Márie

Pôvodný kostol bol postavený v neskorogotickom slohu koncom 14. stor. Z neho sa zachovalo len presbytérium a zadná časť s vežou. Bol zasvätený tajomstvu Návštevy Panny Márie. Stál uprostred bývalého cintorína. Po stavebných úpravách ho posvätil v r. Kostol prešiel renesančnou a barokovou úpravou a viacerými prestavbami. Najväčšia bola ukončená v r. 1939 za farára Štefana Bergendyho, kedy z jednoloďového kostolíka vznikol mohutný trojloďový chrám.

Súčasný kostol má dĺžku 47 m a šírku 32 m. V presbytériu na stene nad oltárom je freska od majstra Edmunda Massanyiho z roku 1959. Okná v presbytériu a v bočných lodiach zdobia vitráže Vincenta Hložníka. V r. V hlavnej lodi sa nachádza mramorová krstiteľnica.

Na ľavej strane tohto starého presbytéria sa nachádza gotické výklenkové pastofórium s mriežkou z 15. stor. a kamenné renesančné zo 16. stor.; Napravo od oltára sa nachádza gotická nika, ktorá pravdepodobne slúžila na odkladanie bohoslužobných predmetov.

Zvláštnou ozdobou starého kostola bol zachovaný alabastrový reliéf, pochádzajúci pravdepodobne z hradnej kaplnky, zobrazujúci hrad a mesto a grófske rodiny Balassovcov a Méreiovcov (nachádza sa na pravej strane presbytéria).

Ďalšie pamiatky

Miestny architekt Marek Turošík za jeden z hlavných architektonických skvostov Považskej Bystrice nepovažuje len jednu budovu, ale ich komplex - hradný kopec v Považskom Podhradí.

Podľa Turošíka je veľmi zaujímavá a dôležitá aj budova štátnych orgánov. "Ide o experimentálnu budovu, ktorá v tom čase v Československu nemala obdobu. Vežová časť budovy visí na lanách vychádzajúcich z kyvadiel, ktoré sú umiestnené nad budovou.

Vývoj obyvateľstva Považskej Bystrice

Vývoj počtu obyvateľov v priebehu rokov:

Archeologické nálezy

Osídlenie z medenej doby (eneolit) z obdobia 4.400 p. n.l. - 2.300 p. n.l. a z neskorej bronzovej doby (1.000 p. n.l. - 700 p. n.l.) z okruhu lužickej kultúry a starej rímskej doby (0 - 380) bolo doložené v nížinnej lokalite Dolné Lány v blízkosti rieky Domanižanka.

Osídlenie z bronzovej doby (2.300 p. n.l. - 700 p. n.l.) z okruhu lužickej kultúry, zo železnej doby (700 p. n.l. - 0) z okruhu lužickej a púchovskej kultúry a starej rímskej doby (0 - 380) bolo doložené pri križovatke cesty na Rajec s odbočkou na Zemiansky Kvašov.

Archeologický prieskum ukázal, že novodobé osídlenie územia mesta začalo na vŕšku svätej Heleny, prípadne na Kalvárii alebo Hradišti.

tags: #horel #kostol #v #povazskej