Katedrála Notre-Dame v Paríži, po francúzsky Cathédrale Notre-Dame de Paris, je gotická rímskokatolícka katedrála stojaca na východnej polovici ostrova Île de la Cité na rieke Seina. Jej názov sa prekladá aj ako Naša pani, alebo katedrála Panny Márie či Chrám Matky Božej. Katedrála Notre-Dame v Paríži sa môže pochváliť titulom najnavštevovanejšej pamiatky vo Francúzsku.

Katedrála Notre-Dame de Paris
História a výstavba
Miesto, na ktorom dnes stojí Katedrála Notre Dame, bolo už v minulosti významným a posvätným. V 4. storočí tam stál galsko-rímsky chrám zasvätený Jupiterovi a neskôr v 6. storočí kresťanská bazilika.O výstavbe katedrály rozhodol parížsky biskup Maurice de Sully v roku 1159, základný kameň položili v roku 1163. Stavba sa začala budovaním chóru, neskôr pribudli chrámové lode a priečelie, ktoré sa podarilo dokončiť v roku 1200. V roku 1245 dobudovali dve veže a po nich stavba pokračovala konštrukciou kaplniek v chrámových lodiach a v chóre. Touto úlohou bol poverený architekt Jean de Chelles. Okolo roku 1250 dokončili priečelie na severnom ramene priečnej lode, po ďalších ôsmich rokoch sa začala stavba priečelia južného ramena. Celú katedrálu sa podarilo dostavať v roku 1345, po 182 rokoch.
Stavba Notre-Dame sa začala v roku 1163 a skončila sa v roku 1345. Na porovnanie - bazilika Sagrada Familia v katalánskom meste Barcelona ešte nie je úplne dostavaná a stavia sa už 141 rokov. Bazilika svätého Petra vo Vatikáne sa stavala od roku 1506 do roku 1626, teda 120 rokov.

Stavba katedrály Notre-Dame de Paris
Práve pre svoj unikátny prechod od neskoro románskej ku gotickej architektúre patrí katedrála k skvostom európskej stredovekej architektúry. Jej mohutné a vznešené priečelie delia piliere na tri časti, vodorovne je rozdelené na dve galérie. V spodnej sa nachádzajú tri impozantné hlboké portály - portál Svätej Panny Márie, portál Posledného súdu a portál Svätej Anny, nad ktorými je takzvaná Galéria kráľov s 28 sochami kráľov Izraela a Judey. Stredná časť obsahuje dve veľkolepé okná, ktoré susedia s ružicovým oknom s priemerom desať metrov postaveným v rokoch 1220-25. Stredný pás je dekorovaný sochou Madony s dieťaťom v strede a sochami Adama a Evy na bokoch. Nad nimi sa nachádza spojnica medzi dvoma vežami, ktoré neboli nikdy dokončené, no aj bez svojej špičky predstavujú typickú siluetu katedrály.
Dôležité udalosti v histórii katedrály
Po celý čas bola katedrála Notre-Dame miestom dôležitých náboženských a politických udalostí. V roku 1302 sem Filip IV. Pekný zvolal svoje generálne stavy. Prebiehali tam korunovácie kráľov, napríklad Márie Stuartovny; v roku 1455 sa tam začal rehabilitačný proces Jany z Arku. V katedrále sa tiež v roku 1572 odohrávala zvláštna svadba Margaréty z Valois, ktorá stála pred oltárom, kým jej ženích, hugenot Henrich IV., musel zostať vo dverách.
Vzhľad chrámu sa zmenil vďaka mnohým vojnám a zásahom človeka. Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 bola katedrála zničená a vyrabovaná, drahé kovy na oltároch boli roztopené a katedrálu revolucionári vysvätili ako chrám rozumu. Rozbili všetkých 28 sôch biblických kráľov na priečelí budovy, pretože ich považovali za kráľov francúzskych. Zničený bol aj arcibiskupský palác, ktorý bol súčasťou objektu. Po revolúcii sa katedrála nachádzala v dezolátnom stave, zbúrané steny zakrývali tapisérie, okná a vitráže boli vytlčené. Reálne sa uvažovalo, že zničenú stavbu zbúrajú. Naposledy tam 2. decembra 1804 pápež Pius VII. korunoval kráľa Napoleona Bonaparta, ktorý tam potom korunoval aj svoju manželku.
Do osudu katedrály však zasiahol spisovateľ Victor Hugo a jeho román Chrám Matky Božej v Paríži publikovaný v roku 1831. Toto jedinečné dielo sa zaslúžilo o záchranu zničenej pamiatky, keďže sa vďaka nemu podarilo vyvolať záujem o jej osud a získať peniaze na jej obnovu formou verejnej zbierky. Victor Hugo svojím románom prispel k záchrane katedrály Notre-Dame a do určitej miery aj k tomu, že si našla miesto v srdciach mnohých Francúzov.
Rekonštrukciou pamiatky bol poverený architekt Eugene Viollet-le-Duc. Hlavy zničených kráľovských sôch našli archeológovia pri výstavbe v 9. parížskom obvode. Teraz sú sochy opäť na svojom mieste. Katedrálu zdobia chrliče, ktoré majú praktický význam a odvádzajú dažďovú vodu, no architekt E. Viollet-le-Duc zároveň dal voľný priechod svojej fantázii a vytvoril celé panoptikum skamenených figúr s bizarnými formami a výrazmi tvárí.
V katedrále Notre-Dame sa po smrti prezidenta Charlesa de Gaulla slúžila zádušná omša a takisto tam 31. mája 1980 celebroval slávnostnú omšu pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Francúzska. Do tragického požiaru katedrálu navštevovalo ročne okolo 13 miliónov ľudí.
Na dve hlavné veže mohli návštevníci katedrály vystúpiť a obdivovať Paríž z vtáčej perspektívy.
Požiar v roku 2019
Správy o požiari v katedrále Notre-Dame šokovali celý svet. Dňa 15. apríla 2019 celý svet so zatajeným dychom a hrôzou v očiach sledoval ohňové peklo, ktoré uchvátilo túto nádhernú gotickú stavbu. Prekvapivo sa tak stalo počas renovačných prác. Nedodržanie bezpečnostných opatrení vyústilo do obrovského požiaru, ktorý vypukol v priestoroch strechy. A ohňové plamene ničili túto národnú kultúrnu pamiatku od 18: 50 až do 3: 30 nasledujúceho dňa. Na záchrane katedrály Notre-Dame v Paríži pracovalo približne 400 hasičov.
Vnútorný príbeh neuveriteľnej rekonštrukcie Notre-Dame | Philippe Villeneuve | TED

Požiar v katedrále Notre-Dame
Vrchný administratívny duchovný katedrály Patrick Chauvet potvrdil, že z vnútrajška chrámu sa podarilo zachrániť tŕňovú korunu, ktorú mal údajne pred svojím ukrižovaním na hlave Ježiš Kristus, ako aj tuniku francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. z 13. storočia.
Podľa parížskej prokuratúry vyšetrovatelia považujú požiar, ktorý zničil časť tohto gotického chrámu, za nehodu, pričom predbežne vylúčili možnosť podpaľačstva vrátane teroristických motívov.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron prisľúbil, že parížska katedrála Notre-Dame, bude zreštaurovaná. Podľa jeho slov sa katedrála „vyhla najhoršiemu“ vďaka práci hasičov, ktorí hodiny bojovali s plameňmi v úsilí zachrániť dve hlavné zvonové veže, fasádu a celkový skelet stavby. Macron ocenil odvahu zasahujúcich hasičov, ktorým sa medzitým podarilo dostať požiar pod kontrolu, a dodal, že spustí medzinárodnú zbierku na obnovu katedrály.
Francúzsky podnikateľ a miliardár Francois-Henri Pinault prisľúbil 100 miliónov eur na renováciu parížskej katedrály Notre-Dame.
Zaujímavosti o Notre-Dame
Katedrála Notre-Dame je ikonou Paríža, ktorá na ostrovčeku Île de la Cité stojí už osem storočí. Vedeli ste, že je najnavštevovanejšou pamiatkou v Paríži, že ju zachránili a preslávili Napoleon Bonaparte a Victor Hugo alebo že sa kvôli jej stavbe vyrúbali tisícky stromov?
- Najnavštevovanejšia pamiatka: Katedrála Notre-Dame je medzi turistami veľmi obľúbená - ročne ju navštívi 13,6 milióna turistov.
- Pôvodný projekt: Pôvodný projekt stavby katedrály Notre-Dame počítal s oveľa vyššou a zdobenejšou verziou, než je tá súčasná.
- Robotníci a odmena: Na rozdiel od iných svetových pamiatok postavených v rovnakom období, na výstavbe Notre Dame sa nepodieľali otroci a ani trestanci. Cirkev si prenajala skutočných remeselníkov, ktorí dostávali za svoju prácu mzdu. No keďže v tých časoch nemali veľa peňazí, väčšinu dní ich platili odmenou v podobe muštu.
- Zvony s menami: Všetky zvony na katedrále majú svoje mená. Hlavným z nich je Emmanuel. Je najmohutnejší a váži 13 ton. Slúžil na oznamovanie dôležitých udalosti ako napríklad zvolenie nového kráľa.
- Bod nula: Pred katedrálou sa nachádza tzv. bod nula. Na tom mieste je do dlažby zasadená hviezdica, od ktorej sa merajú všetky vzdialenosti od Paríža do iných francúzskych miest. Tento stred sa označuje ako point zéro, teda „bod nula“.
- Záchrana relikvie: V katedrále sa nachádza veľmi vzácna relikvia v podobe tŕňovej koruny, ktorú mal údajne Ježiš na hlave počas ukrižovania. Počas požiaru ju zachránil známy francúzsky kňaz, ktorý je súčasťou tímu parížskych hasičov. Medzi najcennejšie relikvie, ktoré sa zachovali po požiari patrí tŕňový veniec, o ktorom sa verí, že to bola Ježišova tŕňová koruna položená na jeho hlavu pred ukrižovaním. Tá je dnes umiestnená v múzeu Louvre. Ďalej sa zachovala tunika sv. Ľudovíta, sochy apoštolov a autorov evanjelia, ktoré boli z katedrály odstránené pre rekonštrukciu niekoľko dní pred požiarom, významné obrazy, zvony, organ, ktorý je najväčším vo Francúzsku, a tri obrovské vitráže - okenné ružice.
- Sochy kráľov: Fasádu pôvodne zdobili sochy 28 biblických kráľov. Tie počas revolúcie zhodili dole a symbolicky im odťali hlavy. Až pri jednej z neskorších renovácií objavili 21 z nich a dali ich dokopy.
- Sklad vína: Počas Francúzskej revolúcie v 18. storočí sa katedrála využívala aj ako sklad vína.
- Zlatý rez: Väčšina katedrály bola navrhnutá pomocou pravidla zlatého rezu.
- UNESCO: Katedrála Notre-Dame je skutočnou ikonou Paríža a Francúzska a je známou po celom svete. Preto nie je prekvapením, že je od roku 1991 na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Základné fakty o Notre-Dame
| Fakt | Hodnota |
|---|---|
| Názov vo francúzštine | Cathédrale Notre-Dame de Paris |
| Význam názvu | Katedrála našej Pani (teda Panny Márie) v Paríži, ale používa sa názov Chrám Matky Božej v Paríži |
| Začiatok stavby | 1163 |
| Dokončenie stavby | 1345 |
| Účel stavby | rímskokatolícky katedrálny chrám |
| Architektonický štýl | gotika |
| Výška najvyššieho bodu (veže) | 69 m |
| Dĺžka | 128 m |
| Šírka | 48 m |
| Poloha | 6 Parvis Notre-Dame - Place Jean-Paul II, 75004 Paríž, Francúzsko |