Svätý Jur, jedno z najmenších miest na Slovensku, sa pýši bohatou históriou. Ako niekdajšie slobodné kráľovské mesto, ukrýva v starom jadre tri kostoly, kaštieľ a kúriu, zvyšky opevnenia, radnicu a synagógu. Dejiny Svätého Jura sú úzko späté s dejinami Modry a najmä Pezinka, s ktorým zdieľal spoločných zemepánov až do 16. storočia.
Historické Pamiatky Svätého Jura
K najstarším stavbám patrí stredoveký gotický kostol, ktorý stojí na konci historickej hlavnej ulice na vyvýšenine s výhľadom na mesto. V jeho blízkosti sa zachovala aj drevená zvonica zo 17. storočia.
Jur sa stal kráľovským mestom v polovici 17. storočia za panovania Ferdinanda III. Silný ohlas mala v Juri reformácia, Habsburgovcom sa však mestečko podarilo vrátiť ku katolíckej viere. Jedným z ich nástrojov bol piaristický rád, ktorý v 18. storočí postavil v Juri nový kláštor a používal aj pôvodne evanjelický kostol zo 17. storočia, takzvaný dolný. Jurský evanjelický kostol si dodnes uchoval podobu typického tolerančného kostola, nárožnej budovy pôvodne bez veže. Pamiatkou na reformačné obdobie je aj starý evanjelický cintorín na rohu Krajinskej cesty s niekoľkými hrobmi a kaplnkou zo 17. storočia.
Veľkú časť historických pamiatok nájdete na Prostrednej ulici, ktorá je odbočkou z hlavnej Krajinskej cesty smerom do Malých Karpát. Medzi meštianskymi a prízemnými vinohradníckymi domčekmi stojí radnica, ktorá je pôvodne Zichyovskou kúriou prestavanou v 19. storočí.
Jur má svoj význam aj pre židovskú komunitu. Aj keď nepatril medzi významné centrá židov, na dvore jedného z rodinných domov tu stojí jedna z najstarších synagóg na Slovensku. synagóga z 18.
Svätý Jur a Železnica
V 40. rokoch 19. storočia sa do Jura dostala konská železnica z Bratislavy. Pôvodná výpravná budova stále stojí vedľa novšej stanice. Napriek tomu, že Jur bol na Slovensku jedným z prvých miest pripojených na železnicu, príliš veľký rozvoj mu to neprinieslo. V 19. a prvej polovici 20. storočia neprekročil hranicu 4000 obyvateľov a obyvatelia sa živili rovnako ako v stredoveku viničom.
Svätý Jur počas Druhej Svetovej Vojny
Územie Slovenska, hoci sa nenachádzalo na hlavných strategických smeroch postupu Červenej armády, zohrávalo významnú úlohu v obrane tzv. Veľkonemeckého priestoru. Plány Hlavného veliteľstva (nemeckých) pozemných vojsk počítali s viacerými opevnenými líniami na našom území. Tretia ríša a ich spojenci sa snažili zadržať alebo spomaliť Červenú armádu predovšetkým na prírodných prekážkach.
Oblasť Malých Karpát tvorila časť opevnenej línie nazvanej Waag Stellung, tiahnucu sa od Bratislavy po Jablunkovský priesmyk na Kysuciach. Táto línia bola súčasťou väčšieho systému opevnení s názvom Südostwall, na ktorý sa napájala v Bratislave. Celé územie ochranného pásma bolo vyhlásené za Pevnostný úsek ochranná zóna Slovensko.
S prípravami na výstavbu sa začalo už v septembri 1944, práve na západnom Slovensku. Po potlačení Povstania a stabilizácii režimu sa koncom novembra 1944 výstavba rozbehla naplno a vo veľkom rozsahu. Na práce dohliadali žandári, policajti a nemeckí dôstojníci. Napriek tomu, že boli práce platené, obyvateľstvo ich sabotovalo a opevnenia sa nestihli dobudovať.
Opevnená línia sa budovala na východnej strane Malých Karpát v smere predpokladaného útoku. Dôležité priestory vykrývali železobetónové guľometné palebné postavenia a palposty pre protitankové kanóny. V mestách boli opevnené aj dôležité križovatky ciest. Na dôležitých prístupových cestách do hôr, do obcí, medzi obcami a na železničných tratiach boli uzávery zo železných, železobetónových a betónových prekážok. Spojovacie zákopy prepájali jednotlivé prvky obrany. K ďalším prvkom opevnenia patrili „líščie diery“, kryty a prekážky z ostnatého drôtu.
Muničné sklady sa vybudovali nad Neštichom (časť Svätého Jura) a na kopci Všivavec medzi Smolenickou Novou Vsou a Hornými Orešanmi v starých dolomitových lomoch. Ďalšie nemocnice boli v Marianke, Stupave a Svätom Juri. V Svätom Juri a Stupave boli dielne na opravu techniky a zbraní. Pri vrchu Kolovrátok sa nachádzala výcviková škola pre guľometčíkov.
Okrem kasární boli vojaci a dôstojníci ubytovaní v kaštieľoch, školách, kinosálach, hostincoch a v rodinných domoch. Na niektorých vrchoch, hradoch a kostolných vežiach boli pozorovateľne a rádiostanice. Pri Grinave (Mysleniciach) a medzi Sološnicou a Plaveckým Podhradím boli zajatecké tábory, pri Svätom Juri pracovný tábor.
Prečo boli juhoslovanskí partizáni takí efektívni? (Krátky animovaný dokument)
V oblasti Malých Karpát pôsobilo niekoľko partizánskych skupín, ktoré vykonávali spravodajskú, agitačnú, bojovú a diverznú činnosť. Najaktívnejšia bola 2. partizánska brigáda Stalin. Jej 5. oddiel Kollár zničil 20. marca 1945 v priestore Roháč nemeckú rádiostanicu. 11. oddiel generála M. R. Štefánika zaútočil 12. novembra 1944 na nemeckú výcvikovú guľometnú školu pri Kolovrátku. Časť partizánov z tejto brigády 19. marca 1945 oslobodila zo zajateckého tábora pri Pieskoch 86 sovietskych vojakov.
Aktívny bol aj oddiel Jána Reptu z 2. partizánskej brigády generála M. R. Štefánika. Jej členovia 27. septembra 1944 prepadli a zničili nemeckú pozorovateľňu - leteckú hlásnu službu na Holom vrchu pri Trstíne. 1. apríla 1945 pri prepade zajateckého tábora pri Plaveckom Podhradí oslobodili 67 sovietskych vojakov. Zabili 8 a zajali 5 Nemcov, ostatní utiekli.
Začiatkom marca 1945 prepadli partizáni pracovnú skupinu pracujúcu na pozorovacích stanoviskách v horách. 20. septembra 1944 podniklo spojenecké letectvo nálet na letisko v Kuchyni - Novom Dvore. Bolo zničených 27 lietadiel, 8 vážne poškodených, vyradená vzletová a pristávacia dráha, zničené hangáre a čerpacia stanica. Bomby zasiahli aj časť obce Kuchyňa, pričom zahynulo 6 civilistov.
Bratislavsko-Brnianska Operácia a Oslobodenie Svätého Jura
Prekročením opevnenej línie na dolnom toku Hrona pri Leviciach 25. marca 1945 sa začali boje spadajúce do Bratislavsko-brnianskej ofenzívnej operácie. Jej súčasťou bolo i zdolanie nemeckej obrany na Váhu a Malých Karpatoch.
Proti vojskám 2. ukrajinského frontu stála nemecká Skupina armád Juh, pod ktorú spadali aj maďarské divízie a niekoľko bojaschopných útvarov Slovenského štátu. Napriek jarnému počasiu a zvýšenému stavu vody v riekach, Sovieti už 28. marca prekročili Nitru a Žitavu a v noci na 30. marec rýchlym útokom zdolali obrannú líniu na Váhu.
1. apríla do večera postúpili na viacerých úsekoch jednotky 2. ukrajinského frontu až k úpätiu Malých Karpát. Zavčasu ráno 2. apríla po krátkom boji Sovieti oslobodili obce Dolné a Horné Orešany a prelomením obrany v tomto úseku prenikli do lesného porastu Malých Karpát do tyla vybudovanej obrany. Pred obedom oslobodili obec Lošonec. Boje o horský priechod Biela Hora trvali štyri dni až do ústupu nepriateľa 6. apríla z Jablonice.
Červená armáda zatiaľ zdolala pohorie nečakane a vynútene v úseku Lošonec - Plavecký Mikuláš medzi Čiernou skalou a Veterlínom. Už 3. apríla predsunutá hliadka na koňoch za pomoci partizánov prekvapivo po krátkom boji obsadila Plavecký Mikuláš. Až za pomoci tankov ju Nemci vytlačili späť do hôr a kruto sa pomstili obyvateľom.
Prielomy na viacerých úsekoch a neschopnosť zatlačiť Červenú armádu za vybudované pozície spôsobili rozvrat nemeckej obrany v južnej časti Malých Karpát a pod hrozbou obkľúčenia Bratislavy zo všetkých strán bol nepriateľ prinútený k rýchlemu ústupu a mesto mohlo byť oslobodené už 4. apríla. Svätý Jur oslobodili na svitaní 3. apríla. Stupava a obce severne od nej na záhorskej strane Malých Karpát po Prievaly boli oslobodené 3. - 5. apríla.
Tabuľka: Oslobodenie Obcí v Malých Karpatoch
| Dátum | Oslobodené Obce |
|---|---|
| 1. apríla | Modra |
| 2. apríla | Dolné a Horné Orešany, Lošonec |
| 3. apríla | Svätý Jur, Plavecký Mikuláš |
| 3. - 5. apríla | Stupava a obce severne od nej po Prievaly |
| 6. apríla | Jablonica, Dechtice, Brezovské Karpaty (okrem Osuského) a Vrbové |
| 7. apríla | Brezová pod Bradlom, Nové Mesto nad Váhom |
| 8. apríla | Bzince pod Javorinou |
Po zdolaní obrany v južnej časti pohoria sa väčšia pozornosť zamerala aj na obce v severnej časti Malých Karpát. Najtvrdšie boje sa zvádzali v priestore Smolenice - Chtelnica. Bzince pod Javorinou oslobodili ako poslednú obec v malokarpatskej oblasti 8. apríla. Ešte do 21. apríla v horách prebiehali prestrelky s vojakmi, ktorí nestihli ustúpiť, zablúdili alebo dezertovali.
Napriek dômyselne vybudovanej obrane bola oblasť Malých Karpát oslobodená v priebehu jedného týždňa. Medzi hlavné príčiny môžeme zaradiť nečakane rýchly postup Červenej armády, všeobecne nízku morálku a taktické chyby obrancov a aktivity partizánov.