Po úspešnom filme Drive prichádza režisér Nicolas Winding Refn s ďalším projektom, v ktorom opäť obsadil Ryana Goslinga. Tentokrát stvárňuje drogového dílera, ktorého matka, šéfka mafie v Bangkoku, poverí pomstou za vraždu jeho brata. Film je plný násilia, má skvelú kameru a ešte lepšiu hudbu.
Refnov film Drive pôsobil v roku 2011 ako zjavenie. Druhý pokus už takou jasnou hviezdou nie je. Pre niekoho je Len Boh odpúšťa ešte väčšou peckou ako Drive, pre iného je to krok vedľa. Isté je, že film, ktorý vyvoláva toľko emócií a reakcií, stojí za pozretie.
Oficiálny text distribútora znie: „Keď Julianov brat zabije prostitútku, polícia si pozve na pomoc Changa - Anjela pomsty, ktorý dovolí otcovi zavraždenej, aby ho osobne zabil. Tým však rozpúta peklo, pretože do situácie sa vloží Julianova matka, šéfka jednej z najsilnejších zločineckých organizácií, ktorá Juliana vysiela pomstiť svojho brata.“ Samozrejme, ako obvykle, je tento text značne mätúci. Osobne mám totižto pocit, že som pozeral úplne iný film.
Toto Božie odpustenie rozhodne nie je priemerný akčný film, ktorý pritiahne do kín množstvo divákov. Sú v ňom scény pre silnejšie povahy, ale režisér s postavami rieši dve tváre pomsty - čo vedie ľudí k pomste a aké sú jej následky. Sú v ňom obľúbené scény pre silnejšie povahy, ale zároveň v ňom režisér spolu s hlavnými postavami rieši dve tváre pomsty - čo ľudí k pomste vedie a aké pomsta prináša následky.
Film mal byť asi pohľadom do Julianovho vnútra, o jeho psychike. Žiaľ, jeho výpovedná hodnota je podpriemerná. Nie, nedozvieme sa, čo si Julian myslí. Namiesto toho ale zistíme, že rád hľadí na svoje ruky, na svoju matku i na svoju masturbujúcu priateľku.
Ak je niečo na tomto filme výnimočné, tak je to atmosféra filmu. Všetko plynie v tajomnej a dunivej atmosfére nielen týchto interiérov, Refn využíva aj do červeného pološera odeté temné chodby či špinavý bangkokský exteriér s pofidérnymi charaktermi. Prostredie tu často nie je nositeľom miesta, skôr pôsobí ako atmosférový obal, aktérom docharakterizuváva situáciu. Predmetné scény zámerne pôsobia absurdne, nablýskaný bordelový honos drsno kontruje páchanému násiliu v ňom.
POZOR! Toto nie je svižne plynúci ľahký akčňák s rýchlym strihom, ako by sa mohlo zdať z oficiálneho textu distribútora. Ak očakávate Gangster Squad (2013), nemohli ste sa viac zmýliť. Áno, aj tu si hlavnú rolu strihol Ryan Gosling, ale tým sa všetka podobnosť končí. Nicolas Winding Refn sa nám totižto rozhodol naservírovať solídne psycho.
Žiaľ, tentokrát sa režisér až priveľmi utrhol z reťaze. „Čau Nick, to som ja, Ryan, prepáč, že ti volám o druhej v noci, ale napadol ma jeden geniálny nápad, o ktorý sa s tebou musím podeliť. Minule nám to s filmom Drive celkom vyšlo, a tak som rozmýšlal... Mohli by sme si skočiť do Thajska do bordelu a následne na karaoke. A potom by sme o tom mohli natočiť film.
Len Boh odpúšťa naozaj nie je film pre každého. Konzumentov akčných filmov ubije pomalšie tempo a nečakaný záver. Milovníkov artovejších vecí zas môže zaskočiť vysoká miera brutality, ktorú ja osobne musím pochváliť. Režisér nám podsúva skutočnú gore-ovú lahôdku. Hlavný záporák v podaní Vithaya Pansringarma je magor na pohľadanie. Ihlica sem, nožík tam, šup, odseknutá rúčka, vypichnuté očko a na všetko pekný záber so solídnym množstvom krvi.
Napríklad tempo. To by som si pri pozeraní filmu prial, nakoľko v niektorých momentoch je aj pozorovanie rýchlovarnej kanvice dramatickejšie ako toto. Ďalej by som si prial, aby som sa nemusel pozerať, ako postavy polovicu filmu hľadia do kamery ako teľa na nové vráta. Smrteľne vážne. Úplne všetky. Nenájdeme jedinú postavu, ktorá by nemala svoj “čumiaci part”. Dokonca aj komparz je pozvaný len na to, aby uprene hľadel. Preborníkom je samozrejme Julian (Ryan Gosling), ktorý neprítomne hľadí do kamery priam polovicu filmu. A to som ešte nespomenul dychberúce dialógy. Julian povie vetu. Zahľadí sa do kamery. Povie druhú vetu. Opäť sa zahľadí do kamery. Julianovi odpovie jeho matka. A pozor... Prekvapenie... Tadá!!!
Julianovi (Ryan Gosling) - bangkokskému drogovému dílerovi - zabijú brata za brutálnu vraždu mladej dievčiny. Julianova matka Crystal (Kristin Scott Thomas) pricestuje do Bangkoku po telo svojho mŕtveho syna a stáva sa súčasťou vybavovania Julianových účtov. Príbeh zaslúženej pomsty režisér náznakovo začlenil do prostredia honosných bordelov a luxusných hotelových priestorov.
Ryan Gosling tu toho veľa neodohrá, vo svojej úlohe je len akýmsi nástrojom (ako režiséra, tak aj pomstychtivej matky). Oveľa viac sa v tomto filme herecky vyšantila Kristin Scott Thomas v úlohe jeho matky. Keď jeho brat zavraždí neplnoletú prostitútku v nevestinci, je zavraždený dievčininým otcom, avšak so súhlasom miestneho kápa Changa. Potom, čo dovolil otcovi zabiť Julianovho brata, potrestá ho tým, že mu odsekne ruky mečom. Pomerne zvláštne uplatňovanie spravodlivosti, ale sme v Bangkoku, iný kraj, iný mrav. V podstate tu stoja proti sebe dvaja pomstitelia. Jeden sa považuje za anjela pomsty, ktorý má v úmysle zničiť všetkých, ktorí môžu za smrť maloletého dievčaťa. Julian na druhej strane nielen túži po pomste, ale väčšinu času trávi snahou prísť na to, prečo sa vôbec chce pomstiť.
A asi najgeniálnejší zloduch celého filmu nosí sukňu, je ním Kristin Scott Thomas.
Akoby sa Refn za každú cenu snažil vykresať z obyčajnej thrillerovitej zápletky dačo metafyzické a megakatarzné. Použil pritom osvedčené lákadlo v podobe Goslinga, ktorý, samozrejme, nešetrí vpíjavým pohľadom, funguje však ako nejaký typický prefabrikát dobráckeho drsňáka a už vôbec o ňom nemožno hovoriť ako o ústrednej postave. Zatieňuje ho nielen Vithaya Pansringarmova charizma a vyššia exekutívna právomoc jeho Changa, ale aj Kristin Scott Thomas, pretože dostala možnosť vo svojej postave matky vytvoriť preklenujúci most medzi dejom a jeho vizuálnym stvárnením, ktoré vo svojej samoúčelnosti pôsobí síce podmanivo, no toporne.
Režisér a scenárista Refn buduje okolo postáv komplexnejšiu štruktúru. Prím budú hrať vzťahy medzi nimi a ich vnútorný vývoj. To sa týka hlavne postavy Juliana. Ten má komplikovaný vzťah s matkou, ktorá v tomto filme predstavuje ultimatívne zlo.
Boh v názve nie je samoúčelný. Režisér sa k tomu v niekoľkých rozhovoroch vyjadril tak, že Bohom v príbehu je záporák Chang. Len Boh odpúšťa má byť totiž filmom o boji proti Bohu, resp. o mužovi, ktorý s ním chce bojovať, aj keď nevie prečo. Julian hľadá vieru a odpovede. V tejto rovine to je teda trochu existenciálne, ale nepôjde o zásadné vybočenie zo žánra. A ako je pre Nicolasa Refna zvykom, aj silnej atmosféry a štylizácie. Film podľa jeho vlastných slov predstavuje určité zavŕšenie jeho doterajšej tvorby. Mali by sa v ňom odraziť prvky zo všetkých jeho minulých snímok.
Vo filme je dôležité aj samotné Thajsko a Bankog. Refn sa snažil pracovať s tým, čo mu táto ázijská metropola svojimi špecifikami ponúkala. Rôzne protipóly ako pozitívny vzťah k technológiám, ale zároveň spätosť s duchovným svetom a podobne.
Ak by som to mal zhrnúť: Tento film vlastne ani nie je film. Je to prehliadka tvárí čučiacich do kamery. Príbeh? Niečo tam je, ale potom príde koniec s priam dadaistickým zvratom, ktorý to zaklincuje.
Žiaľ, obávam sa, že nový snímok Nicolasa Refna priemerný konzument kinematografie neocení. Počas mojej návštevy kina sa sála pomaly vyprázdňovala, a na konci filmu bola trištvrtina divákov preč. Pričom pri odchode zo sály aj posledných 7 statočných nahlas reptalo skoro na všetko, čo film obsahoval. A tak som nadobudol pocit, že jediný komu sa film naozaj páčil som bol iba ja sám.
Ak sa rozhodnete na film ísť, je veľmi pravdepodobné, že vám hlavou budú preháňať myšlienky podobné mojim, písaným kurzívou. A budete mať pravdu. Mne sa však v hlave hmýrilo aj čosi iné. Pocit, že sa pozerám na umenie, a že je to fajn. Síce netuším, čo mi chcel autor filmu povedať, a možno to netuší ani on sám, ale spôsob akým mi to vravel, ma bavil. A to je jediné, na čom naozaj záleží.
Nebojte sa teda nových nevyšľapaných ciest. Len Boh odpúšťa nie je zlý film.
Hrajú: Ryan Gosling, Kristin Scott Thomas, Yayaying, Tom Burke, Vithaya Pansringarm, Gordon Brown
Diváka očakávajúceho podmanivú jazdu zn. Drive vtlačí do sedadla vysokofrekvenčne dávkované zlo, príliš spomalené tempo a kazateľsky povýšenecké výjavy. Aj Martinez sa v hudbe často obmedzuje na monotónny tajomný hukot, až sa divák mimovoľne v duchu sťahuje do Twin Peaks.
Je jedným z najväčších drogových dealerov v Bangkoku, kam sa utiahol potom, čo zabil policajta. Celá jeho rodina je však na tom podobne. Matka Crystal (Kristin Scott Thomas) je hlava jednej z najsilnejších kriminálnych organizácii a brat Billy (Tom Burke) sa tiež do všeličoho zapletie.
Réžia: Nicolas Winding Refn.
Dánsky režisér Nicolas Winding Refn má vo svojich filmoch (Bronson, Drive, Pusher, Fear X) blízko k násiliu, nemožnosti voľby a k tendencii vykresať z akéhokoľvek hoväda pútavú postavu, ktorá hýbe útlou príbehovou líniou. Opulentné výjavy bangkokského podsvetného luxusu striedajú scény krvavej cesty za pôžitkom. A nielen za ním, ústrednú tému pomsty a pykania za zvrhlé skutky takisto lemujú potoky krvi a nabrúsené čepele.
Keďže odpúšťa len Boh, Refn sa tentoraz naplno rozparádil v okázalom vraždení v skvostne štylizovanom prostredí, kde sa postavy v duchu zaslúženého trestu postupne masakrujú.
Ak je niečo na tomto filme výnimočné, tak je to atmosféra filmu. Všetko plynie v tajomnej a dunivej atmosfére nielen týchto interiérov, Refn využíva aj do červeného pološera odeté temné chodby či špinavý bangkokský exteriér s pofidérnymi charaktermi. Prostredie tu často nie je nositeľom miesta, skôr pôsobí ako atmosférový obal, aktérom docharakterizuváva situáciu. Predmetné scény zámerne pôsobia absurdne, nablýskaný bordelový honos drsno kontruje páchanému násiliu v ňom.
Režisér Nicolas Winding Refn patrí už viac ako 15 rokov k veľmi populárnym tvorcom nie len doma v Dánsku, ale v mnohých ďalších krajinách Európy. Preslávil sa najmä sériou krimidrám Pusher. K Drive-u narozdiel od ostatných svojich filmov nenapísal scenár, ale aj tak do neho silne vtlačil svoju pečať. Preto, ak sa vám táto snímka páčila, mohol by vás zaujať aj kriminálny thriller Len Boh odpúšťa, ktorý sa do naších kín dostane 6.
Je jedným z najväčších drogových dealerov v Bangkoku, kam sa utiahol potom, čo zabil policajta. Celá jeho rodina je však na tom podobne. Matka Crystal (Kristin Scott Thomas) je hlava jednej z najsilnejších kriminálnych organizácii a brat Billy (Tom Burke) sa tiež do všeličoho zapletie. Potom, čo Billy zabije prostitútku, polícia si na pomoc zavolá Changa, anjela pomsty (Vithaya Pansringarm), ktorý umožní otcovi obete vykonať pomstu.
Ak je niečo na tomto filme výnimočné, tak je to atmosféra filmu. Všetko plynie v tajomnej a dunivej atmosfére nielen týchto interiérov, Refn využíva aj do červeného pološera odeté temné chodby či špinavý bangkokský exteriér s pofidérnymi charaktermi. Prostredie tu často nie je nositeľom miesta, skôr pôsobí ako atmosférový obal, aktérom docharakterizuváva situáciu. Predmetné scény zámerne pôsobia absurdne, nablýskaný bordelový honos drsno kontruje páchanému násiliu v ňom.
Ak by som to mal zhrnúť: Tento film vlastne ani nie je film. Je to prehliadka tvárí čučiacich do kamery. Príbeh? Niečo tam je, ale potom príde koniec s priam dadaistickým zvratom, ktorý to zaklincuje.
Žiaľ, obávam sa, že nový snímok Nicolasa Refna priemerný konzument kinematografie neocení. Počas mojej návštevy kina sa sála pomaly vyprázdňovala, a na konci filmu bola trištvrtina divákov preč. Pričom pri odchode zo sály aj posledných 7 statočných nahlas reptalo skoro na všetko, čo film obsahoval. A tak som nadobudol pocit, že jediný komu sa film naozaj páčil som bol iba ja sám.
Ak sa rozhodnete na film ísť, je veľmi pravdepodobné, že vám hlavou budú preháňať myšlienky podobné mojim, písaným kurzívou. A budete mať pravdu. Mne sa však v hlave hmýrilo aj čosi iné. Pocit, že sa pozerám na umenie, a že je to fajn. Síce netuším, čo mi chcel autor filmu povedať, a možno to netuší ani on sám, ale spôsob akým mi to vravel, ma bavil. A to je jediné, na čom naozaj záleží.
Nebojte sa teda nových nevyšľapaných ciest. Len Boh odpúšťa nie je zlý film.