Dnes si spomíname na Ježišovo meno. Meno Ježiš malo v pôvodnom jazyku tvar Jošua, čo znamená „JHVH je Spása“. Ide o to isté meno aké nosil Mojžišov nástupca, ktorého zvykneme nazývať Jozue.
Keď Židia hovorili o mene niekoho nemysleli pod tým len skupinu písiem. Meno vyjadrovalo podstatu osobnosti. Teda to čo žil, čo konal a učil. V našom západnom myslení by tomu asi najlepšie zodpovedalo slovo duch. Konať v duchu niekoho, to znamená postupovať podľa jeho úmyslov.
Veriaci kresťania už od počiatku Cirkvi vzývali najsvätejšie meno Ježiš. V liturgických slávnostiach sa však začalo uctievať až v 14. st.. Sv. Bernardín Siensky a jeho žiaci neúnavne šírili úctu mena Ježiš po celom Taliansku a ostatnej Európe.
Meno Ježiš má hlboké korene v histórii a teológii. V tomto článku sa pozrieme na jeho pôvod, význam a na to, ako sa toto meno v priebehu času vyvíjalo a ako sa v rôznych kultúrach používa.
Symbol IHS
Pôvod a význam mena
Pôvodné hebrejské meno Jehošua sa nachádza aj v Starom zákone. Má ho viacero osôb. Meno Ježiš je hebrejského pôvodu a znamená… „PÁN (JHVH) zachraňuje; PÁN je záchrana.“ V Ježišových časoch sa už používala novšia forma Ješú(a).
Starozákonné postavy s menom Jozue
- Jozue, Nunov syn: Známym ako vojnový vodca Izraelitov a Mojžišov sprievodca pri výstupe a zostupe z Vrchu Sinaj. Bol strážcom vchodu do stánku zjavenia a vodcom ľudu do Zasľúbenej zeme (Sir 46,1).
- Mestský veliteľ Jozue: 2 Kr 23,8 píše o inom Jozueovi, ktorý bol mestským veliteľom. Podľa neho bola pomenovaná aj mestská brána Jeruzalema.
- Veľkňaz Jozue, Josedekov syn: Spomína sa spolu s júdskym námestníkom Zorobábelom ako obnoviteľ chrámu (Ag 1,1).
Osoby, ktoré nosili meno Jozue, zohrali dôležitú úlohu pri vovedení Izraelitov do Zasľúbenej zeme, pri obrane mesta alebo pri poexilovej obnove chrámu. Mimoriadnu dôležitosť zohrala práve postava Jozueho, Mojžišovho nástupcu v proroctve.
V gréckom preklade Starého zákona má meno Jozue výslovnostnú podobu Jésús. Toto meno má aj jediný autor starozákonného spisu, ktorý sa podpísal pod svoj spis - Jésús, syn Sirachov z Jeruzalema (Sir 50,27). V novozákonnom gréckom texte má meno Ježiš presne takú istú grécku podobu ako všetky spomínané mená - Jésús.
Avšak odpisovači zvykli robiť skratky slov a predovšetkým dobre známych mien. A tak z gréckeho slova IHCOUC sa vynechali vnútorné písmená HCOU a vznikla skratka IC. Táto skratka je dobre známa z ikon, kde sa ňou označuje meno Ježiš. Skratkou XC sa obdobne myslí na iné grécke slovo XPISTOC (čítaj christos) Kristus.
Význam mena Ježiš v Novom zákone
Meno Ježiš má teda úplne ten istý význam ako meno Jozue. Evanjelisti Matúš a Lukáš sa zhodujú v tom, že anjel prikázal pomenovať Máriino dieťa Ježiš (Mt 1,21; Lk 1,31; 2,21). Jozefovi anjel aj vysvetlí, že mu dá meno Ježiš, lebo on, Ježiš, vyslobodí ľud z hriechov.
Zaujímavosťou je, že aj Nový zákon pozná niekoľko iných osôb, ktoré majú meno Ježiš, resp. Jésús. Okrem Ježiša PÁNA, Nový zákon spomína ešte štyri osoby s menom Jésús - dvaja majú negatívny charakter a iní dvoja zasa pozitívny. Mať teda v úcte mená iných je vyjadrením úcty a lásky k nim. Mať úctu k Božiemu menu PÁN je dokonca jedným z Desatora Božích prikázaní.
Úcta k menu Ježiš
Svätý Bernardín Siensky
Slová sv. Pavla apoštola Filipanom nádherne vyjadria, to čo sa v tradícii stalo živou vierou. Písal do Filíp, že Boh vo svojom záchrannom pláne povýšil Ježiša nad všetko a dal mu také meno, ktoré je nad každé iné meno. Urobil to preto, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával, že Ježiš, Mesiáš je Pán! (Fil 2,9-11).
Uctievanie mena Ježiš nie je magickou formulkou, ktorá zachráni od zlého. Uctievanie mena Ježiš v pravej viere - teda klaňanie sa Ježišovi ako človeku a Bohu v jednej osobe - je vierovyznaním a vzdávaním chvály Božej blahosklonnosti za jeho záchranný plán s nami. Vzývať meno Ježiš znamená zohnúť koleno a skloniť srdce pred tým, kto je Boh a človek s pokorným srdcom v jednej osobe.
Netreba čakať len na 3. januára, kedy je ľubovoľná spomienka Najsvätejšieho mena Ježiš. Katolícka encyklopédia poukazuje na to, že hebrejské meno Jeshua - alebo Jozua, či Jehošua - znamená "Jehova je spása".
Biblia kladie na meno človeka velľký dôraz, pretože v starých kultúrach dať niekomu meno znamenalo, že dotyčná osoba dostala autoritu s právom uplatňovať moc. Keď Boh na počiatku tvorí svet, vyslovuje ich mená.
Meno Ježiš pochádza z gréckeho Jesús, odvodeného z hebrejského Ješua, skrátenej formy Jehošua: „Jahve je záchrana“ - „Boh zachraňuje“. Meno Kristus je odvodené z gréckeho Christos, čo je preklad hebrejského mašiah (mesiáš), „pomazaný“.
V Španielsku sa mu darí podobne, podľa údajov štátneho Continuous Register Statistics bolo v roku 2014 jedenástym najčastejšie sa vyskytujúcim krstným menom u novorodencov. Pôvodne malo svojim nositeľom zabezpečiť špeciálnu ochranu Božieho Syna, je však také bežné, že napríklad väčšina Španielov ho už dnes vníma ako obyčajné meno a nespája si ho s biblickým významom.
„Jeho vyslovovanie nadarmo sa navyše považuje v kresťanskom prostredí za hriech. Preto sa prestalo používať aj v kresťanskom semitskom prostredí. Podobne aj v dejinách pápežov si z úcty k prvému pápežovi svätému Petrovi žiaden z nasledujúcich pápežov nezvolil meno Peter, aj keby teoreticky mohol,“ dodáva cirkevný historik Ľuboslav Hromják.
Slovo Ježiš je slovenskou verziou hebrejského mena Jehosua, skrátene Jošua (alebo Jošuah), v gréčtine má fonetickú podobu Jésús a znamená Boh spasí alebo Boh je moja spása. Patrí medzi tie židovské mená, ktoré v sebe nesú označenie Boha pod menom Jahve alebo El.
Sv. Bernardín to robil prostredníctvom šírenia úcty k Ježišovmu menu. Zhotovil si zvláštny znak: obraz žiariaceho slnka a v ňom začiatočné písmená troch latinských slov: IESUS HOMINUM SALVATOR (Ježiš, Spasiteľ ľudí) - IHS. Nad prostredným písmenom H bol kríž.
Keď sa zbežne pozrieme do NZ zistíme, čo všetko sa dialo v mene Ježišovom. Kresťania sa zhromažďovali v mene Ježišovom. Vierou mali život v Ježišovom mene. Apoštoli krstili v mene Ježišovom. V Ježišovom mene mazali chorých olejom. Apoštoli kázali a učili a ohlasovali evanjelium v mene Ježišovom. V Ježišovom mene je prisľúbené poslanie Ducha Tešiteľa a vyslyšanie prosieb. V Ježišovom mene boli ospravedlnení.
Ježiš - je to presväté meno, po ktorom naši dávni otcovia tak veľmi túžili, v úzkostiach a súžení často ho vyslovovali, v slzách po ňom vzdychali, žiadali si ho a túžobne očakávali. S týmto menom nech sa, prosím, nespája predstava dajakej chtivosti po vláde alebo pomste, lež nech nám z neho znie iba spravodlivosť. Skrátka, meno Ježiš je pevným základom viery, ktoré utvára Božích synov. Viera katolíckeho náboženstva totiž spočíva na poznaní Ježiša Krista a jeho svetla.
Meno Ježiš malo v pôvodnom jazyku tvar Jošua, čo znamená „JHVH je Spása“. Keď Židia hovorili o mene niekoho nemysleli pod tým len skupinu písiem. Meno vyjadrovalo podstatu osobnosti. V našom západnom myslení by tomu asi najlepšie zodpovedalo slovo duch.
| Meno | Pôvod | Význam |
|---|---|---|
| Ježiš (Jesús) | Hebrejský (Ješua, Jehošua) | PÁN (JHVH) zachraňuje; PÁN je záchrana |
| Kristus (Christos) | Grécky (preklad hebrejského mašiah) | Pomazaný |
Týmto základom je Ježiš; on je svetlo i dvere; on v snahe ukázať blúdiacim seba ako cestu, každému človeku ponúka svetlo viery, aby človek zatúžil...