Vianočný čas je pre mnohých kresťanov obdobím, ktoré do histórie vošlo ako Jubilejný alebo Svätý rok. Pápež pri tejto príležitosti otvára Svätú bránu v Bazilike sv. Petra. Svätá brána sa otvorí obvykle v predvečer Vianoc pred nadchádzajúcim Jubilejným rokom a symbolizuje prechod z hriechu do milosti.
Prvý kresťanský Jubilejný rok bol vyhlásený vlastne z vôle ľudu, ktorý s blížiacim sa rokom 1300 nástojčivo žiadal pápeža o udelenie plnomocných odpustkov. Dobové kroniky rozprávajú o atmosfére prvého Jubilejného roka, keď „nekonečný dav prúdil do Ríma z Itálie, Európy a celého sveta.
V meste Rím naliehanie tohto davu spôsobilo vážne ťažkosti, pod tlakom ktorých vtedajší pápež Bonifác VIII. napokon vydal 22. februára 1300 bulu Antiquorum habet fidem, na základe ktorej udelil plnomocné odpustky Jubilejného roka. Podľa pápežskej buly preto mali získať plnomocné odpustky všetci tí, čo v priebehu roka 1300 prišli do Ríma, oľutovali svoje hriechy a vyspovedali sa, navštívili baziliky apoštolov sv. Petra a Pavla.
Medzi známymi rímskymi cestami osobitné miesto zaujíma takzvaná „Pápežská cesta“, ktorá sa začínala v Bazilike sv. Petra, viedla cez Anjelský most, štvrť Parione až po Baziliku sv. Marka, potom smerovala do Baziliky sv. Jána cez Fórum, po úseku, ktorý bol od staroveku známy ako Via Sacra. V niektorých prípadoch pápeži pre rôzne príčiny udelili plnomocné odpustky aj tým, ktorí nemohli putovať do Ríma (vojny, prírodné nešťastia, pre chorých, chudobných, väzňov...). Predpisy pre pútnikov aj v duchovnej oblasti sa podľa okolností menili, ale vždy sa vyžadovala túžba po opravdivom pokání a obrátení a tiež splnenie predpísaných úkonov vzťahujúcich sa na konkrétny Jubilejný rok.
Samotná myšlienka o mimoriadnom „čase odpustenia“ pochádza z Biblie ešte v starozákonnom čase. Podľa Knihy Levitikus (hl. 25) sväté roky sa mali sláviť každých sedem rokov (šabbat) a každých päťdesiat rokov (jubileum) ako čas sociálneho zmieru. Podľa náboženského chápania bol to „Boží čas“ milosrdenstva. Ideu jubilejného roka prejavil v novom duchu Ježiš Kristus na samom začiatku svojho verejného pôsobenia. Preto sa v cirkvi význam jubilea chápe v duchovnom a náboženskom zmysle a spája sa s „vykúpením z hriechov“, „všeobecným odpustením“, „plnomocnými odpustkami“, ktoré najvyššia hlava cirkvi mimoriadne udeľuje veriacim za určitých podmienok pre seba alebo pre zosnulých.
S oslavou Jubilejného roka je putovanie osobitým spôsobom späté s mestom Rím a jeho posvätnými miestami. Dejiny poznajú mnohé ciele putovania a s nimi spojené okolnosti. Veď práve praktizovanie pútí, rozšírené už v ranom kresťanstve, sa ešte väčšmi vžilo v neskorom stredoveku.
Výraz „pútnik“ označuje toho, kto je „mimo mesta“ (per e ager: ten, kto je na poli). Pútnik je teda cudzincom a uvedomuje si stav pravého veriaceho, ktorý je stavom vyhnanca na tejto zemi, ktorý túži dosiahnuť zasľúbenú zem, raj, svoju jedinú vlasť. Na stredovekých freskách v chrámoch, na oltárnych tabuliach i ilumináciách v rukopisoch sa pútnici najčastejšie zobrazovali zahalení v dlhých splývajúcich plášťoch, ktoré ich ochraňovali pred dažďom i chladom a v noci zároveň slúžili ako prikrývka.
Presne pred 75 rokmi, 31. októbra 1942, zasvätil pápež Pius XII. Rusko a svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie tak, ako o to prosila Božia Matka vo fatimskom posolstve. Dňa 31. októbra 1942 dal preniesť prastarú ikonu Salus Populi Romani z Baziliky Santa Maria Maggiore do Vatikánu, ako vždy v časoch núdze...
Ikona Salus Populi Romani, Božej Matky Márie s dieťaťom, je v Ríme umiestnená na oltári v chráme Santa Maria Maggiore. Autorstvo obrazu Salus Popoli Romani je prisudzované sv. Lukášovi, ktorý ho namaľoval v Jeruzaleme, odkiaľ ho sv. Helena v IV. storočí dopravila do Konštantínopolu. Dnes však nevieme dostatočne vystopovať históriu obrazu spred dvanásteho storočia. Obraz Bohorodičky sa medzitým v početných kópiách rozšíril po celom svete. Úctu obrazu jezuiti potom rozšírili na miestach svojich misijných pôsobísk (Latinská Amerika, Stredná Európa).
História chrámu, v ktorom je obraz uchovávaný, odvádza svoj pôvod od zjavenia Panny Márie rímskemu patricijovi Jánovi a pápežovi Libériovi. V noci zo 4. na 5. augusta 358 sa na rímskom pahorku Eskvilino objavil sneh. Pápež vyznačil obrysy chrámu priamo do snehu a stavitelia zakrátko postavili prvý chrám. Dejiny dnešnej baziliky sa začínajú krátko po skončení koncilu v Efeze v roku 431. Chrám bol situovaný tak, aby bol centrom verejného života, akými v starom Ríme boli fóra.
V diele Život sv. Konštantína nachádzame opis miesta, na ktorom sa v Ríme odohral akt schválenia staroslovanskej liturgie. Táto udalosť sa odohrala v Bazilike Santa Maria Maggiore niekedy medzi Vianocami v roku 867 a marcom v roku 868. Pre každého Slovana sa návšteva rímskej baziliky S. Maria Maggiore môže stať príležitosťou k vďačnej spomienke na to, že vďaka Cyrilovi a Metodovi, ako aj vďaka jasnozrivosti pápeža Hadriána, sa práve tu symbolicky otvorili pre slovanské národy brány Cirkvi a možnosť chváliť pravého Boha vlastným jazykom. Pri ikone Matky, ktorú si rímsky ľud uctieval ako svoju záchrankyňu, slovanskí apoštoli jej zverili svoje apoštolské dielo. V súčasnosti sa kópia obrazu stala jedným zo symbolov Svetových dní mládeže.
Hlavná mariánska Bazilika Santa Maria Maggiore. Podľa príbehu sa preto bazilika zvykne nazývať aj Panny Márie Snežnej. Ďalšou vzácnosťou baziliky je ikona Salus populi romani, Záchrana rímskeho ľudu. Ján Pavol II. Osobitný vzťah k nej má i Svätý Otec František, svoj pontifikát deň po zvolení do úradu začal práve modlitbou pred ikonou Salus populi romani. Robí to i pred každou apoštolskou cestou a po nej. Pri štvorstom výročí na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie daroval 8.
Keď v roku 867 prišli do Ríma bratia Cyril a Metod, aby vyžiadali povolenie u pápeža sláviť sväté omše v staroslovienčine, reči našich predkov, práve v tejto bazilike pápež Hadrián II. Okrem 50-tisíc prítomných pápež František pozdravil aj všetkých mladých, ktorí na celom svete slávia dnešný diecézny Deň mladých so svojimi biskupmi. Spolu s krížom putuje do Panamy aj ikona Panny Márie z Baziliky Santa Maria Maggiore, kde sa včera večer mladí modlili spolu so Svätým Otcom na vigílii.
Pri vigílii v hlavnej mariánskej bazilike v predvečer Kvetnej nedele Svätý Otec vyhlásil dvojitý začiatok cesty: cesty k budúcej „Synode mladých“ a zároveň aj cesty do Panamy. Zdôraznil, že synoda sa týka všetkých mladých, aj tých, ktorí nie sú aktívne zapojení v živote Cirkvi. Bazilika Santa Maria Maggiore bola pre túto príležitosť význačným miestom, keďže ikona putujúca s mladými po celom svete ako symbol Svetových dní pochádza práve z tejto baziliky. Je známa aj pod názvom Salus Populi Romani - Záchrankyňa Rímskeho ľudu.
Na žiadosť predstaviteľov Košickej eparchie, arcikňaz Pápežskej baziliky Santa Maria Maggiore, kardinál Stanislav Rylko, vyhovel žiadosti o pripojenie pútnického miesta Klokočov duchovnými zväzkami s touto rímskou bazilikou. Ako zdôraznil vladyka Cyril, mohli by sme aj našu klokočovskú ikonu nazvať Záchrana ľudu Zemplína. Aj toto duchovného spojenie s pápežskou bazilikou v Ríme je podľa vladyku Cyrila znakom spojitosti gréckokatolíkov s Rímskym prestolom.
V dnešných časoch potrebujeme posilniť istotu, že nad nami bdie milujúce oko Panny Márie. Jedným z najstarších vyobrazení Panny Márie je ikona Salus populi romani, čo znamená Záchrana rímskeho ľudu. V marci tohto roku ju dal Pápež priniesť na námestie sv. Petra a pri mimoriadnom požehnaní Urbi et Orbi prosil o odvrátenie pandémie. Prvý titul tejto ikony bol Kráľovná nebies a Hodigitria, čo znamená: tá, ktorá ukazuje smer. Jej pohľad je ako pohľad matky, ktorá sprevádza svoje deti. A práve takýmto bdelým pohľadom na nás hľadí Panna Mária.
Vatikán 3. Sto návštev za desať rokov. Arcikňaz Baziliky Panny Márie Väčšej, kardinál Stanislaw Rylko, pripomenul nielen zastávky pápeža Františka pred a po každej apoštolskej ceste, ale aj Eucharistiu, ktorú pápež slávil 28. januára 2018, keď sa na konci takmer osemmesačného úsilia vedeného s veľkou profesionalitou vrátil obraz na uctievanie do kaplnky Borghese (špeciálne objednanej Piom V.
Salus Populi Romani je na ikonu pomerne veľká (117 x 79 cm) a ide o maľbu na dreve v byzantskom štýle, ktorá sa považuje - aj na základe najnovších rádiokarbónových odčítaní uvedených v prezentácii zväzku - nie za dielo svätého Lukáša, ako sa po stáročia tradovalo, ale za nesko...
Ikona Salus Populi Romani v Bazilike Santa Maria Maggiore
Významné Udalosti v História Ikony Salus Populi Romani
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| IV. storočie | Sv. Helena dopravuje ikonu do Konštantínopolu (podľa tradície). |
| 867-868 | V Bazilike Santa Maria Maggiore sa odohráva akt schválenia staroslovanskej liturgie. |
| 1942 | Pápež Pius XII. zasväcuje Rusko a svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a prenáša ikonu do Vatikánu. |
Pápež František sa modlí pred ikonou Salus Populi Romani