Príbeh: Ježiš a deti
Život v čase prenasledovania
Hoci presné detaily jeho života sú známe len z básnického nápisu pápeža Damaza I. z druhej polovice 4. storočia, tradícia ho opisuje ako mladého akolytu, ktorý s veľkou oddanosťou slúžil pri svätej omši. V čase vlády cisára Valeriána (253-259), keď kresťania čelili krutému prenasledovaniu, bol Tarzícius poverený náročnou úlohou - zaniesť Eucharistiu uväzneným kresťanom, ktorí boli odsúdení na smrť. Táto služba bola v tých časoch mimoriadne nebezpečná, pretože kňazi a diakoni boli ľahko odhalení, zatiaľ čo mladí akolyti mohli prejsť nepovšimnutí.Prví kresťania prežívali ťažké časy - prenasledovanie. Zostať verný Kristovi aj pri prenasledovaní, to si žiada skutočných hrdinov. Prenasledovanie kresťanov vrcholí, no mnohí sa prejavujú ako skutoční hrdinovia.
V roku 257 vládol v Ríme cisár Valerián. Je to smutné, ale kresťanov považoval za nepriateľov Rímskej ríše. Preto ich prikázal väzniť, popravovať či odvážať na ťažké nútené práce. Tarzícius bol odvážny kresťanský mladík, ktorý často dokázal preniknúť medzi väznených kresťanov. Dnes by sme povedali, že bol akousi tajnou spojkou v nepriateľskom priestore. Išlo mu o krk, ale on vedel ako je dôležité neopustiť ľudí v smrteľnom ohrození. Často prenikal cez nepriateľské línie, povzbudzoval väzňov, prinášal im pokrm i nové správy.
Cesta s Eucharistiou
Na svojej ceste k väzeniu stretol Tarzícius skupinu pohanských chlapcov, ktorí ho poznali ako kamaráta z hier. Títo chlapci si všimli, že Tarzícius niečo skrýva pod svojím odevom, a žiadali od neho, aby im ukázal, čo nesie. Keďže tušili, že by mohol byť kresťanom, a chceli zneuctiť kresťanské „tajomstvá“, pokúsili sa mu násilím odobrať to, čo niesol.Medzi kresťanmi v Ríme nastalo všeobecné zdesenie. Šanca oslobodiť väzňov bola nulová. Jediné čo sa dalo pre nich urobiť bolo posilniť ich na ich poslednej životnej ceste Sviatostným Spasiteľom. Problém bol však v tom ako to urobiť, keď žalárnici posilnili stráže, takže sa s odsúdencami nemohol nikto stretnúť? Tu prišiel Tarzícius a odvážne sa ponúkol: „Mňa pošli.“ Tento chlapec sa však zdal byť príliš mladý pre takúto náročnú službu! Aj mu to povedali. No mladík sa nedal a odvážne povedal: „Počúvajte. Môj mladý vek bude najlepšou skrýšou pre Eucharistiu.“ Pápež sa napokon nechal presvedčiť a zveril mu tento vzácny chlieb hovoriac: „Tarzícius, pamätaj, že do tvojej starostlivosti zverujem nebeský poklad. Vyhýbaj sa rušným cestám a nezabudni, že sväté veci nepatria psom a drahokamy nehádžeme pred svine. I stalo sa, že Tarzícius dostal Sviatosť Oltárnu. Uložil si ju do vrecúška, ktoré si ukrýval na prsiach. Potom sa s tichou modlitbou vydal na cestu.
Mučenícka smrť
Tarzícius však s odhodlaním odmietol zradiť Eucharistiu, ktorú niesol, a radšej sa dal zbiť a ukameňovať, než by dovolil, aby sa sväté Telo Kristovo dostalo do rúk tých, ktorí by ho zneuctili. Podľa legendy, keď Tarzícius zomieral, prišiel k nemu tajný kresťan, rímsky vojak, ktorý rozohnal útočníkov a pomohol mu. Iná verzia hovorí, že Eucharistia bola neporušená nájdená iným kresťanom pri jeho tele.Stretol však svojich spolužiakov, ktorí nenávideli kresťanov a práve sa dohadovali, či Tarzícius je, alebo nie je kresťan. O chvíľu ho obstáli a nútili do hry. Náš hrdina, vedomý si svojej úlohy, chcel ísť svojou stranou. No uličníci začali doň sácať a strkať. Tarzícius sa pokúsil o útek, no dobehli ho, zhodili na zem a vodca ho začal kruto biť. Tým strhol k činu aj ostatných. Začali mu otĺkať hlavu o kameň. Stále trvali na tom, aby im dal vrecúško. Ale Tarzícius bol rozhodnutý radšej zomrieť, ako vydať Sviatostného Pána Ježiša do rúk pohanov. Zúrivosť bandy vrcholila.
Aj vojak bol kresťan. V zbitom chlapcovi spoznal svojho priateľa Tarzícia. Ešte žil. „Vo vrecúšku mám Pána Ježiša, prosím ťa, odnes ho bratom do žalára. Zbohom!“ Tíško šepkal statočný mladík. Krv mu stekala po hlave a o chvíľu vo vojakovom náručí vypustil svoju šľachetnú dušu.
Pápež Damaz I. vo svojom epigramme prirovnáva Tarzícia k svätému Štefanovi, prvému mučeníkovi, ktorý bol tiež ukameňovaný. Tarzícius bol pochovaný v Kalixtových katakombách v Ríme. Jeho sviatok sa slávi 15. augusta, hoci v rímskom martyrológiu je uvedený, ale jeho pamiatka sa nekoná v generálnom rímskom kalendári, pretože 15. augusta pripadá slávnosť Nanebovzatia Panny Márie.
Patrón miništrantov a prvoprijímajúcich
Svätý Tarzícius je patrónom miništrantov a prvoprijímajúcich. Je vzorom statočnosti, vernosti, obetavosti a lásky k Pánu Ježišovi.
Preto si miništranti z generácie na generáciu odovzdávajú úctu k tomuto svätému chlapcovi. Aj my máme byť takíto chlapci na pravom mieste. Máme sa snažiť poslúžiť a byť ochotní obetovať aj život za Božiu vec. No od nás sa pravdepodobne neočakáva mučeníctvo! Ale čo by bolo iste milé Ježišovi je, aby sme mu boli verní v malých veciach. Aby sme sa vedeli sústrediť na Svätú Omšu, aby sme boli v kostole aj vnútorne prítomní a nelietali myšlienkami po horách a dolinách, či kanáloch internetových.