Sústavne sa poukazuje na to, že dnešný svet sa nachádza v období krízy autority, a to nielen v spoločnosti, ale aj v Cirkvi a najmä v rodine. V tejto súvislosti ikona Svätej rodiny z Nazareta zdôrazňuje význam rodiny v Cirkvi a najmä postavu otca v kresťanskej rodine.
Svätá Rodina je základným pojmom v kresťanskej viere, ktorý označuje rodinu Ježiša Krista, pozostávajúcu z Ježiša, Panny Márie (Ježišovej matky) a svätého Jozefa (jeho pestúna).
- Ježiš Kristus: Boží Syn, ktorý sa narodil z Panny Márie, je stredobodom Svätej Rodiny.
- Panna Mária: Mária je matkou Ježiša a Božou Matkou. Je považovaná za vzor pokory, viernosti a oddanosti Bohu.
- Svätý Jozef: Jozef, manžel Panny Márie, je považovaný za ochrancu rodiny a príklad spravodlivosti.
Svätá Rodina je pre kresťanov vzorovým ideálnym modelom rodinného života, kde je láska, viera, oddanosť a obetavosť základom vzťahov. Táto rodina ukazuje, že jednota v láske a spoločná viera v Boha sú najdôležitejšími princípmi, ktoré by mali viesť každú kresťanskú rodinu.
Sagrada Familia - Svätá Rodina
Význam Ikony Svätej Rodiny
Ikona Svätej rodiny zdôrazňuje význam rodiny v Cirkvi a najmä postavu otca v kresťanskej rodine. Znázorňuje útek Nazaretskej rodiny do Egypta. Preto sa ikonopisec rozhodol napísať ikonu Svätej rodiny „na ceste", ako putuje zo sviatkov z Jeruzalema vtedy, keď mal Ježiš dvanásť rokov. U židov, keď chlapec dovŕšil trinásty rok života, bol považovaný za dospelého a mohol od tohto veku čítať tóru v synagóge. Preto dvanásťročný Ježiš na ikone predstavuje dospievajúceho človeka.
Aj preto je na ikone Ježiš umiestnený na pleciach Jozefa. Tým sa zvýraznila úloha otca pri dospievaní detí, že otec má byť pre svoje dieťa oporou, hlavne vtedy, keď prichádzajú problémy v dospievaní. Porušovanie tejto zásady zapríčiňuje vážne zranenia u dieťaťa, ktoré si potom so sebou odnáša do života. Preto je dôležité, aby otec venoval veľa času svojim dospievajúcim deťom a „neposielal ich so všetkým za mamou“.
Ak otcovi naozaj záleží na výchove, potom veľa času strávi v rodine a nie v práci, to znamená, že po skončení pracovnej doby, ide sa venovať rodine a neprinesie si prácu domov. Pri dospievaní sa začínajú vynárať prvé vážne problémy a krízy. Na ikone vidíme, ako otec pevne obidvoma rukami drží za nohy svojho syna, čím akoby bolo povedané, že otec je ten, kto riadi kroky svojho syna.
V období dospievania má dieťa pociťovať podporu práve zo strany otca, ktorý má vysvetľovať svojmu dieťaťu, že krízy sú potrebné pre jeho rast vo viere. Úlohou otca nie je uľahčovať život dieťaťa tým, že ho naučí obchádzať problémy, ale že ho povzbudí a povie mu: „Neboj sa, je to pre teba dobré. Boh vie, prečo to dovolil a bude ti pomáhať“, a tým upriami pozornosť dieťaťa na Boha, keď bude v kríze. Podobne aj apoštol Jakub povzbudzuje svojich bratov: „Bratia moji, pokladajte to len za radosť keď podstúpite všelijaké skúšky, veď viete, že skúška vašej viery prináša vytrvalosť“.
Harmónia a Výchova
Aj keď Ježiš je na ikone umiestnený na pleciach Jozefa - otca, jeho pohľad je nasmerovaný na matku. Tým je naznačená harmónia pri výchove. Otec je ten, kto môže mať aj fyzický kontakt s dieťaťom pri výchove (Jozef sa dotýka Ježiša), ale matka je tá, ktorá má mať citový vzťah ku dieťaťu. Bolo by zlou katechézou (zlým vonkajším znakom), keby dieťa bolo „udierané“ tou istou rukou, ktorá mu varí, perie, oblieka ho, kúpe ho.
V niektorých kresťanských rodinách je krásny zvyk, že deti sa po obede nielen pomodlia a poďakujú, ale mame pobozkajú ruku. Nejde o to, aby sa to povinne zaviedlo do rodín, ale aby si mama hlbšie uvedomila poslanie svojich rúk v rodine. Preto mama nemá trestať, ale ponechať vykonávanie moci otcovi.
Sloboda a Dôvera
Samotný fakt straty chlapca Ježiša, ktorý sa udial vtedy, keď sa rodina vracala z Jeruzalema poukazuje vlastne na slobodu, ktorú rodičia darovali Ježišovi pri výchove. „A keď sa dni slávnosti skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. Po troch dňoch ho našli v chráme.“ (Lk 2,43-46). Toto je dôkaz, že Ježiš nebol v rodine terorizovaný. Na tomto príklade vidíme, že títo rodičia nepovažujú dieťa za svoje vlastníctvo, ale za dar od Boha a že Boh je ten, v ktorého rukách je život ich dieťaťa. Jedným z najväčších darov, ktorý má dostať dieťa pri výchove je práve dar slobody.
Zvestovanie Panne Márii
Prísnosť a Láska
Ale pozor! Dieťa má pocítiť prísnosť výchovy. Písmo sväté to odporúča na mnohých miestach, ,,Aj vy, otcovia, nedráždite svoje deti k hnevu, ale vychovávajte ich prísne a napomínajte ich v Pánovi"- (Ef 6,4) (porovnaj ďalšie: Heb 12,5-11; Sír 30,1-13; Prís 13,24; 23,13-14; 3,12; 19,18;) Zaujímavé je, že sa tu nikde nespomína, aby matka bola takto prísna. Ale je isté, že ak dieťa zakusuje lásku rodičov, vtedy znesie aj prísnosť.
Možno najzaujímavejším prvkom celej ikony je Jozefova tvár. Autor zámerne použil motív z Turínskeho plátna, aby zdôraznil poslanie otca v kresťanskej rodine. Preto, aby sa na Ježišovi mohlo vyplniť toto proroctvo, aj on sa potreboval pozerať dennodenne na láskavú tvár Nebeského Otca. A kde inde ju mal vidieť, kde inde sa mal naučiť týmto postojom, keď nie na tvári svojho pozemského otca Jozefa?
Symbolika na Ikone
Na Ikone Svätej rodiny sa nachádzajú tri postavy, Presvätá Bohorodička, sv. Jozef (označovaný ako pestún Ježiša Krista počas dospievania) a Ježiš ako Emanuel („Boh s nami“).
- Mária: Má na sebe vrchné rúcho (maforium) purpurovej farby a spodné modré rúcho - tuniku (chiton). Je to symbol zjednotenia nebeského a pozemského, čo znamená, že Ježiš Kristus, druhá osoba Najsvätejšej Trojice, prijal svoju pozemskú ľudskú prirodzenosť od Bohorodičky.
- Ježiš: Je zobrazený v šatách bielo-žlto-hnedej farby. Biely odev symbolizuje božské svetlo. Je to farba čistoty, svätosti a jednoduchosti. Žltá vyjadruje teplo a lásku, ale naznačuje aj trápenie a hnedá symbolizuje skromnosť a chudobu.
- Svätožiara (nimbus): Je zlatá (u všetkých osôb na ikone, ako aj na pozadí ikony), čo symbolizuje prítomnosť Boha, božstvo, Božiu moc a milosť, nebeské svetlo.
Ikona Svätej Rodiny od Bolesława Rutkowského
Sviatok Svätej Rodiny
Sviatok Svätej rodiny je liturgickým slávením v Katolíckej cirkvi, ale slávi sa tiež aj v mnohých luteránskych a anglikánskych kostoloch na počesť Ježiša Nazaretského, jeho matky Panny Márie a jeho pestúna svätého Jozefa. V cirkevnom kalendári sa slávi Sviatok Svätej Rodiny, ktorý pripadá na nedeľu po Vianociach.
Od 17. storočia sa sviatok slávil na miestnej a regionálnej úrovni. Na tejto úrovni ho podporil aj pápež Lev XIII., ale až pápež Benedikt XV. zaradil sviatok v roku 1921 do všeobecného rímskeho kalendára a stanovil jeho slávenie pre celú Cirkev.
Svätá Rodina z Nazareta je vzorom života pre kňazov a bratov Kongregácie misionárov Svätej rodiny. Vo svojej pastoračnej službe zdôrazňujú dôležitosť úprimnej lásky a oddanosti Ježišovi, Márii a Jozefovi.
Zbožnou praxou medzi kresťanmi, najmä katolíkmi, je písať „✝JMJ✝“, často lemované dvoma krížmi, a to v hornej časti listov, kariet, dokumentov a osobných poznámok. Je to odkaz na Ježiša, Máriu a Jozefa ako na Svätú rodinu. Tam, kde je napísané „✝JMJ✝“, je „prosba o požehnanie Svätej rodiny“.