Ikona "Životodarný kríž" od ikonopisca a studitského mnícha Juvenalija Mokrického (*1911 +2002) je hlbokým prejavom kresťanskej viery a umenia. Originál tejto ikony sa nachádza v Ríme, v gréckokatolíckom chráme Svätej Múdrosti.
Juvenalij Mokrickij ju vyhotovil na základe starého Razpjaťja - Životodarného kríža, ktorý do Ríma doniesol vladyka Josip Slipyj. Ikona je nanesená priamou tlačou na drevený podklad (preglejka) a prelakovaná. Na zadnej strane je ikona opatrená háčikom na zavesenie a nie je pozlátená.
Celkový počet na sklade zahŕňa všetky veľkosti a verzie. To znamená, že aj keď je počet kusov zobrazený, nemusí to znamenať, že konkrétna veľkosť alebo verzia je práve dostupná. Ak máte záujem o konkrétnu veľkosť a verziu, jej výroba zvyčajne trvá 5 až 20 pracovných dní.
Ruská pravoslávna ikona Vzkriesenia.
Popis Ikony
V strede ikony je zobrazený Kristus na kríži, kde z jednej strany je Bohorodička a z druhej Ján Teológ a evanjelista. Na vrchnom ramene je Mandylion so Slnkom a Mesiacom. Na strednom ramene je nápis: Raspjátie Hospoda Boha i Spása nášeho Isusa Christa (Ukrižovanie Pána Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista) a Krestu Tvojemu poklaňájemsja Vladýko i Svjatóje Voskresénie Tvoje slávim (Tvojmu krížu klaniame sa vládca a Tvoje Sväté Vzkriesenie oslavujeme).
V spodnej časti je zobrazená Golgota s lebkou symbolizujúcou Kristov hrob, na pozadí ktorej sú hradby Jeruzalemu.
Gréckokatolícka ikona Vzkriesenia.
Význam a Symbolika
Ikona "Životodarný kríž" je nielen umeleckým dielom, ale aj teologickým vyjadrením. Zobrazuje ústredné udalosti kresťanskej viery: ukrižovanie a vzkriesenie Ježiša Krista. Prítomnosť Bohorodičky a Jána Teológa zdôrazňuje ich úlohu svedkov tejto udalosti. Mandylion, Slnko a Mesiac symbolizujú Kristovu slávu a jeho vládu nad celým stvorením. Golgota s lebkou pripomína Kristovu obetu a víťazstvo nad smrťou.
Kupola cerkvi je symbolom neba a spojenie kupoly s loďou je obrazom zjednotenia Krista ako Hlavy s jeho Cirkvou ako jeho Telom. Kupola cerkvi symbolizuje tiež spojenie neba a zeme v Kristovom vtelení. Ukrajinské chrámy sa zvyčajne stavajú s jednou, tromi alebo piatimi kupolami.
Na stenách chrámu je mnoho ikon svätých, ktoré zjavujú spoločenstvo Cirkvi na zemi a Cirkvi v nebi. V strede lode, na stole, ktorý sa nazýva tetrapod (ide o grécky výraz pred štvornohý stolík), je spolu s krížom a sviečkami umiestnená ikona patróna chrámu alebo aktuálneho sviatku.
Svätyňa, na ktorú je orientované celé liturgické zhromaždenie, je symbolom neba. Vo svätyni nachádzame tam trón nebeského Kráľa a jeho kráľovstva. V strede svätyne stojí svätý stôl (oltár), symbol Božieho trónu, pred ktorým je zhromaždené spoločenstvo veriacich. Svätý stôl je zároveň stolom Tajomnej/Sviatostnej/Poslednej večere, ku ktorej Pán pozýva svoju Cirkev. Preto sa na svätý stôl kladie evanjeliár a konsekrujú/premieňajú/posväcujú sa na ňom eucharistické dary.
Vo vtelení Božieho Syna ľudia „videli, že ten, ktorý je neprístupný ako Boh, sa stal človekom, ktorý je prístupný všetkým“.[1] Stará zmluva zakázala zhotoviť modlu alebo dokonca zobraziť Boha, aby chránila ľud pred modloslužbou: „Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou!“ (Ex 20, 4). V Novej zmluve sa vtelený Boh Ježiš Kristus stal prístupným nášmu zraku, sluchu a hmatu (porov. 1 Jn 1, 1).
Podľa kresťanskej tradície sú najstaršími ikonami Spasiteľ nezhotovený rukou - Kristova tvár, ktorá je zázračne skopírovaná na plátno - a ikona Bohorodičky, ktorú podľa tradície napísal apoštol a evanjelista Lukáš.
Jedným z prvých Otcov, ktorí vypracovali teologický podklad pre uctievanie ikon, bol svätý Ján Damaský. Učí: „Uctievam ikonu Krista, vteleného Boha…, pretože úcta, ktorú vzdávame obrazu, patrí Prvoobrazu.“[2] Pri ikone si neuctievame obraz, ale zobrazenú osobu, ktorú v modlitbe kontemplujeme. Ikona pozdvihuje našu myseľ od obrazu k Prvoobrazu. Siedmy ekumenický koncil v roku 787 odsúdil ikonoklazmus a potvrdil uctievanie ikon Pána Ježiša Krista, presvätej Bohorodičky, anjelov a svätých. Koncil zároveň rozlišoval medzi adoráciou/poklonou, ktorá prináleží výlučne Bohu (po grécky latreia), a úctou (po grécky proskynesis), ktorú vzdávame ikonám, evanjeliáru, krížu a relikviám svätých.[3] Ikony si uctievame bozkom a okiadzaním a zapaľujeme pred nimi sviece a lampy. Ikona je zároveň cirkevné učenie, ktoré je vyjadrené v obrazoch.
Mozaika Deesis v Hagii Sophia.
Uctievanie ikon
Vďaka tomuto požehnaniu sa ikona ako obraz stala miestom prítomnosti osoby, ktorá je zobrazená na ikone. Keďže ikona zjavuje prítomnosť živej osoby Krista, Bohorodičky alebo svätého, každá ikona je milostiplná. Tento milostiplný charakter ikony sa z Božej vôle môže prejaviť v nápadných zázrakoch. Takéto ikony sú nazývané divotvorné. Znakom toho, že sú divotvorné, je uzdravenie chorých, obrátenie hriešnikov a ochrana pred útokom nepriateľa alebo prírodnými katastrofami.
Referencie
- [1] Svätý Maxim Vyznávač
- [2] Svätý Ján Damaský
- [3] Siedmy ekumenický koncil
Písanie ikony MATKY TICHA
tags: #ikona #vzkriesenia #podklad