Svätá Filoména: Životopis a odkaz "dcéry svetla"

Poznáte svätú Filoménu? K tomuto drobnému a odvážnemu dievčaťu, ktoré zomrelo mučeníckou smrťou za vlády cisára Diokleciána, sa s dôverou utiekalo mnoho svätých, medzi inými napríklad aj Ján Mária Vianney či Ján NepomukNeumann. Úcta k nej je však už dlhé roky rozšírená aj medzi „obyčajnými ľuďmi“ v mnohých krajinách sveta. Pýtate sa, čo môže byť na tomto dievčati také výnimočné? Veď žila len 14 rokov, a aj to pred viac než 1500 rokmi!

O živote tejto malej veľkej svätice, ktorej telo spočíva vo svätyni v Mugnano del Cardinale počnúc od 10. augusta 1805 až dodnes, vieme pomerne málo. O svätej Filoméne až do 19. storočia neexistovala žiadna biografia. Aj napriek tomu, že sa o nej 1500 rokov vôbec nič nevedelo, za veľmi krátky čas si získala srdcia mnohých.

Medzi jej hlavných ctiteľov patrili Paolina Jaricot, zakladateľka Diela Propagandy viery a blízka priateľka arského farára, mladý Giovanni Maria Mastai Ferretti, ktorý sa neskôr stal pápežom a prijal meno Pius IX., sv. Peter Julián Eymard, zakladateľ Kongregácie kňazov adorátorov, sv. Peter Chanel, sv. Jozef Damian de Veuster z ostrova Molokai a predovšetkým sv. Ján Mária Vianney, arský farár, ktorého pápež sv. Pius X. určil za hlavného garanta existencie sv. Filomény.

Svätá Filomena (3. storočie) bola grécka princezná, ktorá zomrela v trinástich rokoch ako mučenica, ktorá po zasvätení sa Bohu odmietla manželstvo s cisárom Diokleciánom - krutým prenasledovateľom kresťanov. Vzýva sa ako pomocníčka v neriešiteľných situáciách, vyprosuje dar obrátenia k Bohu, vzývajú ju i manželské páry, ktoré dlho prosia o dar dieťaťa a je patrónkou detí Máriiných. Vzýva sa tiež ako patrónka proti duchovnej vlažnosti.

Objavte neuveriteľný príbeh svätej Filomény

Životopis sv. Filomény

Svätá Filomena, patrónka detí, mládeže a zázračných vyslyšení, žila v 3. storočí v starovekom Grécku. Bola dcérou kráľa a kráľovnej, ktorí sa po dlhom hľadaní viery obrátili na kresťanstvo. Vo veku trinásť rokov Filomena zložila sľub panenstva a zasvätila svoj život Ježišovi Kristovi. Keď cisár Dioklecián požadoval jej ruku, Filomena odmietla, čo viedlo k jej mučeníctvu.

Cisár, nahnevaný jej odmietnutím, podrobil Filomenu sérii krutých trestov. Najprv bola bičovaná, ale dve anjelské bytosti ju uzdravili z jej rán. Potom bola uvrhnutá do rieky s kotvou priviazanou k jej krku, ale opäť ju anjeli zachránili. Nakoniec bola zastrelená šípmi, avšak prežila, keď sa jej rany zázračne zahojili. Po opakovanom pokuse o jej popravu sa šípy otočili proti strelcom a niektorí z nich sa obrátili na kresťanstvo. Cisár nakoniec rozhodol, že bude sťatá, a tak Filomena zomrela ako mučenica.

Podľa zjavení blahoslavenej sestry Márie Lujzy od Ježiša sv. Filoména bola dcérou gréckeho kráľa. Matka bola tiež z kráľovskej krvi. Jej rodičia pretože nemali žiadne deti a ešte boli pohania, neúnavne obetovali pohanským bohom, aby sa im narodilo dieťa. Lekár z Ríma, istý Publius, ktorý slúžil v ich rodine a býval spoločne s nimi v paláci, bol kresťanom. Videl zármutok jej rodičov, preto inšpirovaný Duchom Svätým im postupne objasňoval pravdy kresťanstva a sľúbil im, že keď sa stanú kresťanmi, narodí sa im dieťa.

Rodičia sv. Filomény urobili ako im povedal Publius a skutočne sa im narodila jediná dcéra, ktorej meno dali LUMENA (t.j. Svetlana, lumen znamená svetlo), aby tým vyjadrili, že ich dieťa bolo plodom svetla viery, ktorú prijali. Sv. Filoména vyrastala v harmonickej kresťanskej rodine a bola obdarovaná veľkou rodičovskou láskou. K prvému sv. prijímaniu pristúpila v piatich rokoch a v 11. roku sa zasvätila sľubom svätej čistoty Kráľovi svätých, ktorému zostalo jej srdce verné.

Pokojnú atmosféru rodiny narušil najväčší prenasledovateľ kresťanov v staroveku cisár Dioklecián, ktorý hrozil jej otcovi vojnou. Z týchto dôvodov sa vybral so svojou rodinou do Ríma za cisárom, aby ho odhovorili od vojenského útoku. Vtedy mala sv. Filoména len 13 rokov. Cisár ich prijal vo svojom paláci a bol očarený krásou sv. Filomény. Zatúžil ju urobiť svojou cisárovnou a sľuboval jej otcovi všetko, aby mohol získať jej ruku. Rodičia Filomény naliehali, aby prijala túto ponuku. Lenže ona z dôvodu sľubu panenstva v zasvätení Ježišovi Kristovi tento návrh odmietla.

Cisár ju strašil všelijakými nástrahami. Rozkázal ju spútať a vrhnúť do väzenia. Tam ju denne navštevoval, aby ju presvedčil a získal jej súhlas k svadbe. Počas 40-denného väzenia bola len o chlebe a vode. Na tridsiaty siedmy deň od jej uväznenia sa jej zjavila Panna Mária a predpovedala jej nadchádzajúce mučeníctvo. Prisľúbila, že jej pošle sv. Gabriela, aby jej pomáhal a posilňoval ju. V štyridsiaty deň cisár ju dal ukrutne zbičovať. Sv. Filoména bola ako jedna živá rana. No Boh jej zoslal dvoch anjelov, ktorí jej oblievali rany nebeským balzamom a prinavrátil jej zdravie a silu. Prekvapený cisár sa ju usiloval ešte raz získať, ale nadarmo.

Rozkázal ju priviesť k rieke Tiber. Tam jej priviazali na krk železnú kotvu a hodili ju do rieky. Opäť však dvaja anjeli na príkaz Ježiša Krista pannu zachránili. Za údivu prizerajúceho sa davu ju bezpečne preniesli na breh rieky. Zatvrdnutý ako faraón zo Starého zákona tyran rozkázal, aby mladá svätica bola vláčená ako čarodejnica cez Rím a potom prebodnutá šípmi. Avšak nebeský lekár opäť uzdravil svoje dieťa. Rozzúrený cisár rozkázal do nej strieľať, ale strely odmietli poslušnosť a nevyšli z lukov. Po opakovanom rozkaze strely zmenili smer letu a vrátili sa do skupiny katov. Dioklecián nariadil skončiť všetko mučenie sťatím. A tak odletela do neba, aby prijala svoju korunu slávy. Stalo sa to 10. augusta o tretej hodine. Jej hrob v Katakombách sv. Priscily v Ríme nosí jej meno i symboly mučeníctva: palmu, ľaliu, bič a tri strely.

Symboly mučeníctva sv. Filomény

Na hrobe sv. Filomény sa nachádzajú symboly jej mučeníctva:

  • Palma: Symbol víťazstva mučeníkov.
  • Ľalia: Symbol čistoty a nevinnosti.
  • Bič: Pripomienka bičovania, ktorému bola svätica podrobená.
  • Tri šípy: Symbolizujú pokusy o jej zabitie streľbou.

Svätá Filoména

Objavenie hrobu sv. Filomény

Životopis sv. Filomény sa nespomína v žiadnych starých historických prameňoch. Prvá zmienka o existencii sv. Filomény siaha do roku 1802, kedy počas prieskumu pohrebísk mučeníkov a odstraňovaní nánosov v Katakombách sv. Priscily na Via Salaria v Ríme bol 24. mája 1802 v strede katakomb v blízkosti Gréckej kaplnky objavený hrob tzv. loculus, vytesaný do steny z tufu. Náhrobný kameň, ktorý bol nápadný už svojim vzhľadom, bol trojdielny z hliny (teracotta). Hrobové miesto bolo uzavreté tromi vedľa seba uloženými tehlami; každá z nich bola široká 50 cm (dohromady mali 1,74 m).

Na týchto troch tehlách archeológ objavil latinský nápis v červenej farbe LUMENA. PAXTE. CUMFI. V logickom poriadku získame nápis PAX TECUM FILUMENA (t.j. „pokoj s tebou, Filoména“). Okrem nápisu sa na tehlách nachádzali symboly jej mučeníctva (dve kotvy, tri šípy a palma) a panenstva (ľalia). Na základe týchto znakov sa dalo predpokladať, že ide o hrob panny a mučenice menom Filoména.

Archeológ, ktorý objavil tento vzácny hrob, podľa pokynov Giacinta Ponzettiho, kustóda pápežských relikvií, prerušil práce a svoj objav šiel ihneď oznámiť druhému správcovi vatikánskych relikvií kňazovi Filippovi Ludovicimu. Ten hneď na druhý deň 25. mája 1802, za prítomnosti viacerých svedkov, podľa protokolu zišiel do katakomb sv. Priscily a pred jeho očami archeológ otvoril hrob. V samotnom hrobe boli objavené nielen vzácne pozostatky mladého dievčaťa, ale taktiež malá rozbitá hlinená nádoba tzv. ampulka, na stenách ktorej sa nachádzali zvyšky zoschnutej krvi. Tento nález opäť potvrdil, že ide o telo mučenice. V Ríme panovala mienka, že ak sa v hrobe nachádza nádoba s krvou, iste je to krv mučeníka.

Relikvie sv. Filomény boli uložené do drevenej truhličky a za splnení všetkých formalít a potvrdení autenticity relikvií slávnym talianskym archeológom Giovannim Battistom De Rossi, boli prenesené do Pokladnice relikvií a odovzdané správcovi pápežských relikvií v Ríme. Tri hlinené tehly s nápisom darovali jezuitskému kolégiu Collegio Massimo v Ríme, ktoré neskôr boli premiestnené do Múzea kresťanského staroveku vo Vatikáne.

S hlinenou nádobkou, v ktorej bola od raného kresťanstva uchovávaná krv mučeníkov bol uskutočnený pokus - šupinky údajné krvi zachytiť do kryštálovej nádoby. Okamžite došlo k obdivuhodnej premene: krvné čiastočky ako náhle sa ocitli v nádobe sa zaleskli ako najčistejšie zlato, iné ako striebro a iné ako drahokam. (Porov. Žalm: Lebo v jeho očiach je vzácna krv jeho svätých). Svedkovia tejto premeny boli vnútorne hlboko pohnutí a ďakovali Bohu za oslávenie neznámej svätice Filomény. Kardinál Ruffo Scillo vyhlásil: „Videli sme všetci ako sa krv zmenila na niekoľko vzácnych diamantov rôznych farieb, na striebro a zlato.“ O tejto udalosti svedčil aj dominikánsky kňaz z Lisabonu Paul Sillvan. Prítomní cirkevní hodnostári boli presvedčení, že objavením tela sv. Filomény 25. mája 1802 vyšla nová hviezda na nebi medzi oslávenými.

Katakomby sv. Priscily, miesto objavenia hrobu sv. Filomény

Prenesenie relikvie sv. Filomény do Mugnana del Cardinale

Dňa 14. augusta 1827 pápež Lev XII. relikvie sv. Filomény daroval Svätyni sv. Filomény v Mugnano del Cardinale, kde sú uchovávané dodnes.

V rámci ďalšieho vývoja úcty k sv. Filoméne zohrali významnú úlohu dve osobnosti: farár farnosti Maria SS. delle Grazie v Mugnane del Cardinale (diecéza Nola) Francesco de Lucia a biskup z Noly Bartolomeo de Cesare, ktorý bol v roku 1805 menovaný za biskupa do diecézy Nola (pri Neapole). Don Francesco sprevádzal biskupa do Ríma s túžbou, aby získal pre svoju domácu kaplnku v Mugnano del Cardinale relikvie nejakého ranokresťanského mučeníka, s úmyslom duchovne oživiť svoju farnosť. Biskup Cesare ho v tejto iniciatíve podporil a jeho zásluhou mu pápež Pius VII. v roku 1805 daroval relikvie sv. Filomény.

Don Francesco de Lucia keď v auguste 1805 prevážal relikvie do svojej farnosti bol svedkom viacerých neobyčajných udalostí a zázrakov a o výnimočnosti tejto svätice. Na jednom mieste započul kňaz klopanie, ktoré prichádzalo zo schránky, v ktorej boli uložené relikvie sv. Filomény. Vzhľadom k tomu, že klopanie pokračovalo Francesco de Lucia si uvedomil, že relikvie svätice neuložil vo svojom voze na dôstojnom mieste. Keď ich uložil na vhodné miesto klopanie prestalo.

10. augusta 1805 relikvie svätej Filomény zásluhou miestneho kňaza Don Francesca De Lucia preniesli do chrámu Chiesa di Maria SS. delle Grazie v Mugnane del Cardinale pri Neapole (diecéza Nola) a vystavili ich verejnej úcte. Don Francesco De Lucia pôvodne chcel uložiť tieto relikvie do svojho oratória, avšak keď počet zázrakov na príhovor sv. Filomény narastal, miestny biskup Vincenzo Torussio požiadal Dona Francesca De Lucia, aby relikvie sv. Filomény premiestnil do kaplnky chrámu Chiesa di Maria SS. delle Grazie. Don Francesco De Lucia na podnet biskupa premiestnil 29. septembra 1805 jej telo do jedného z oltárov spomínaného chrámu, kde spočíva až dodnes.

Don Francesco de Lucia, ktorý sa stal prvým rektorom svätyne a prvým kustódom tela sv. Filomény, vydal v roku 1824 knihu Relazione Istorica della traslazione del Corpo di S. Filomena (Historický výklad premiestnenia tela sv. Filomény), v ktorej verejnosti predstavil okolnosti objavenia a presunu relikvií do Svätyne sv. Filomény v Mugnano del Cardinale. V roku 1827 pápež Lev XII. daroval kostolu tri keramické dlaždice s venovaním, ktoré aj dnes ešte vidno na dlaždiciach.

O niekoľko rokov neskôr rektor tohto kostola opísal život a mučeníctvo sv. Filomény. Urobil tak na základe zjavení jednej horlivej ctiteľky sv. Filomény rehoľnej sestry dominikánky Márie Lujzy od Ježiša, ktorá 3. augusta 1833 po svätom prijímaní v okamihu vďakyvzdania kľačiac pred sochou sv. Filomény započula jej nežný hlas, ktorý jej hovoril tieto slová: „Moja najmilšia dcéra. 10. august je deň, keď som zakončila svoj pozemský život a vošla som do neba, kde ma môj Ženích uviedol do vlastníctva večných diel, ktorých požívanie nedokáže žiaden ľudský intelekt pochopiť. Jeho múdrosť spôsobila, že prenesenie relikvií do Mugnana, bez ohľadu na plány kňaza, ktorý ich získal, sa neuskutočnilo 5. augusta, ako si to zaumienil on, ale práve 10. augusta. A to všetko sa odohralo nie v tichosti, ale za veľkého jasania a výkrikov radosti, keď prenášali moje relikvie do chrámu v meste, kde som teraz uctievaná. Čiže deň mojej mučeníckej smrti sa pre mňa mimoriadnym spôsobom stal po 1500 rokoch dňom mojej oslavy na zemi“.

Mystička sestra Mária Lujza od Ježiša, blízka priateľka pápeža Pia IX., získala 21. decembra 1833 od Kongregácie Posvätného Ofícia dovolenie vydať tieto jej súkromné zjavenia sv. Filomény. Popudom Dona Francesca de Lucia na napísanie vôbec prvého životopisu sv. Filomény, už okrem zjavení daných sestre Márii Lujze od Ježiša, bolo objavenie nevysvetliteľných alegorických malieb, ktoré sa objavili na doskách vedľa pápežovho venovania.

![image](data:text/html; charset=UTF-8;base64,PCFET0NUWVBFIGh0bWwgUFVCTElDICItLy9XM0MvL0RURCBYSFRNTCAxLjAgVHJhbnNpdGlvbmFsLy9FTiIgImh0dHA6Ly93d3cudzMub3JnL1RSL3hodG1sMS9EVEQveGh0bWwxLXRyYW5zaXRpb25hbC5kdGQiPgo8aHRtbCB4bWxucz0iaHR0cDovL3d3dy53My5vcmcvMTk5OS94aHRtbCI+CjxoZWFkPgo8bWV0YSBodHRwLWVxdWl2PSJDb250ZW50LVR5cGUiIGNvbnRlbnQ9InRleHQvaHRtbDsgY2hhcnNldD1VVEYtOCIgLz4KPHN0eWxlIHR5cGU9InRleHQvY3NzIj4KCWh0bWwge2hlaWdodDogMTAwJTsgd2lkdGg6IDEwMCU7IGJvcmRlcjogMDsgbWFyZ2luOiAwfQoJYm9keSB7aGVpZ2h0OiAxMDAlOyB3aWR0aDogMTAwJTsgYm9yZGVyOiAwOyBtYXJnaW46IDB9CglpZnJhbWUge2hlaWdodDogMTAwJTsgd2lkdGg6IDEwMCU7IGJvcmRlcjogMDsgbWFyZ2luOiAwfQoJZGl2IHtoZWlnaHQ6IDEwMCU7IHdpZHRoOiAxMDAlOyBib3JkZXI6IDA7IG1hcmdpbjogMH0KPC9zdHlsZT4KPC9oZWFkPgo8Ym9keT4KPGRpdj48aWZyYW1lIHNyYz0iaHR0cHM6Ly9pcy5pbmV0YWRtaW4uZXUvcGFnZXMvMS93d3cuc3ZhdGFmaWxvbWVuYS5zay8iPjwvaWZyYW1lPjwvZGl2Pgo8L2JvZHk+CjwvaHRtbD4KCg==)

Svätyňa sv. Filomény v Mugnano del Cardinale

Svätá Filoména ako orodovníčka

Meno Filomena, v latinskej reči Filumena znamená „dcéra svetla“, čiže po slovensky Svetlana. V gréčtine Filomena znamená „milovaná“.

Telesné pozostatky sv. Filomény 10. augusta 1805 preniesli do Mugnana del Cardinale, miesta položeného na vŕšku neďaleko Neapola.

Kedykoľvek ju vzývame, získame veľké milosti. K jej najviac oddaným ctiteľom patril sv. Ján Mária Vianney. Kostoly zasvätené sv. Filoméne sú v Číne i Kurdistane, v Afrike, Konštantínopole či v Indii. Všade okamžite a zázračne odpovedá na modlitby. Úcta k relikviám sa rýchlo rozšírila. Oficiálne ich úctu povolil pápež Gregor XVI. roku 1835, ustanovil aj osobitný deň - 10. augusta - ako liturgickú spomienku na sv. Filoménu. Podľa neoverených údajov sa pri relikviách uskutočnilo aj niekoľko zázrakov.

Svätá Filoména je patrónkou mládeže a detí. Je patrónkou proti duchovnej ľahostajnosti a vlažnosti. Je potechou pre chorých a trpiacich, pomocou chudobných a sirôt. Je pomocnicou pre matky, ktoré žiadajú o hmotnú a duchovnú pomoc pre svoje deti. Je veľkou pomocnicou pre študentov, zvlášť pri skúškach. Je ochrankyňou mladých manželských párov a veľakrát vyprosila od Boha milosť materstva pre neplodné matky. Je pomocnicou kňazov a vyprosuje od Boha mnohé obrátenia. Pre tých, ktorí sú jej ctiteľmi privádza k väčšej láske ku Kristovi a jeho Matke, Panne Márii.

Úcta k svätej Filoméne na Slovensku

Svätá Filoména, ktorej hrob bol objavený v rímskych katakombách začiatkom 19. storočia, sa kedysi tešila mimoriadne veľkej popularite a úcte v celej Katolíckej cirkvi, a táto vlna zasiahla aj Slovensko. Mnohí veriaci, povzbudení aj príkladom svätcov ako bol svätý Ján Mária Vianney, ju vzývali ako mocnú orodovníčku, „divotvorkyňu“ a patrónku v rôznych potrebách, najmä ako ochrankyňu čistoty.

Aj keď jej popularita v priebehu 20. storočia poklesla, najmä po liturgických úpravách, jej meno stále rezonuje v povedomí niektorých slovenských katolíkov, obzvlášť tých, ktorí sú oboznámení s tradičnými formami zbožnosti alebo životom farára z Arsu. V starších kostoloch na Slovensku je ešte aj dnes možné miestami nájsť jej sochy, obrazy či oltáre z obdobia vrcholu jej popularity (cca 1830 - 1950). Na Slovensku sa v tomto čase nenachádza žiadna kaplnka a ani chrám zasvätený tejto mladučkej mučeníčke. Kaplnku dal postaviť jej ctiteľ, ktorý sa k nej utiekal a prosil o pomoc v životných potrebách, ktoré boli na príhovor tejto svätice u Boha vypočuté a aj naplnené.

Je dôležité vedieť, že pre nedostatok spoľahlivých historických dôkazov o jej živote a identite bola jej liturgická spomienka v roku 1961 rozhodnutím Svätej stolice vyňatá z univerzálneho cirkevného kalendára (čo však neznamená jej „zrušenie“ ako svätej). Súkromná úcta k nej však nebola zakázaná a naďalej pretrváva v rôznych častiach sveta, podporovaná niektorými združeniami a jednotlivcami. Pre slovenských katolíkov tak svätá Filoména zostáva predovšetkým zaujímavým fenoménom silnej ľudovej zbožnosti a neochvejnej dôvery v Božiu pomoc na príhovor svätých, aj tých, o ktorých máme len minimum historických správ.

Ako vzývať svätú Filoménu

Už od začiatku bolo používanie cingula sv. Filomény jeden z významných spôsobov jej úcty a vzývania jej pomoci. Sv. farár z Arsu ich sám veľa požehnal a rozdával. Cingulum je upletené z bieleho a červeného materiálu. Môže sa použiť ľan, vlna alebo bavlna. Na jednom konci má dva uzly. Biela farba predstavuje jej panenstvo a červená jej mučeníctvo. 15. 9. 1883 schválila Posvätná kongregácia nosenie cingula; 4. 4. 1884 pápež Lev XIII. obohatil to o odpustky. Každý môže nosiť cingulum. Musí byť požehnané. Kto ho nosí, má mať úmysel, čo najviac si uctievať sv. Filoménu, prosiť ju o ochranu tela i duše a na jej príhovor požadovať dokonalé panenstvo (zodpovedajúce životnému štýlu) a pevnosť vo viere. Okrem toho má sa modliť nasledujúcu modlitbu: „Ó, sv. Filoména, Panna a mučenica, oroduj za nás, aby sme na Tvoj mocný príhovor dosiahli takú čistotu ducha a srdca, ktorá vedie k dokonalej Božej láske. Amen.“

Používa sa olej, aby sa v chorobách vzývala pomoc sv. Filomény. Olej a medaily sa môžu kúpiť vo svätyni Mugnano del Cardinale (v blízkosti Neapola). Olejom sa mažú pútnici v Spišskom Podhradí počas púte 11. augusta.

Ruženec sv. Filomény pozostáva z 3 bielych a 13 červených perál, jedného kríža a jednej medaily svätice. Biele perly symbolizujú jej panenstvo a čistotu, červené jej mučeníctvo.

Možnosti získania odpustkov

Pútnici, ktorí navštívia Svätyňu sv. Filomény v Mugnano del Cardinale v nasledujúcich dňoch:

  • 10. január - Deň narodenia sv. Filomény.
  • Nedeľa po 10. januári - Patrocínium sv. Filomény.
  • 25. máj - Slávenie objavenia tela sv. Filomény v katakombách sv. Priscily v Ríme.
  • 10. august - Slávnosť prenesenia ostatkov sv. Filomény a deň jej mučeníckej smrti.
  • 11. august - Deň liturgickej spomienky na sv. Filoménu.
  • 13. august - Slávenie menín sv. Filomény.
  • 2. augustová nedeľa - Slávnostná oslava ku cti sv. Filomény v Mugnano del Cardinale.

Získajú, po vykonaní sv. spovede, prijatí Sviatosti Oltárnej a modlitby na úmysel Sv. Otca, úplné odpustky.

Arcibratstvo sv. Filomény

Arcibratstvo sv. Filomény (ASF) je združením duchovne zjednotených veriacich v modlitbe a v apoštoláte, ktorí si osobitným spôsobom uctievajú sv. Filoménu a modlitbou Ruženca ku cti sv. Filomény vyprosujú pre seba, svojich blízkych, pre Cirkev i pre celý svet potrebné milosti, aby podľa príkladu sv. Filomény rástli vo viere, nádeji a láske a tak dosiahli večnú spásu.

Svetové Arcibratstvo sv. Filomény zriadil pápež Pius X. dekrétom z 21. mája 1912, publikovaným v Acta Apostolicae Sedis.

Modlitba ku svätej Filoméne

Svätá Filomena, vznešená patrónka detí, mládeže a všetkých, ktorí potrebujú tvoju pomoc, ty, ktorá si s neochvejnou vierou prekonala všetky utrpenia a zostala verná Kristovi, prosím ťa, prihováraj sa za nás u Boha. Vypros nám odvahu, silu a milosť žiť podľa Božích prikázaní, aby sme aj my mohli byť svetlom pre tento svet. Nech nás tvoja príkladná viera a odhodlanie inšpirujú k tomu, aby sme čelili výzvam nášho života s dôverou v Božiu pomoc. Svätá Filomena, modli sa za nás, aby sme sa raz mohli tešiť z večného života s Bohom v nebesiach.

tags: #modlitba #k #svatej #filomene