Pri výjazde z diaľnice nám do očí udrela okrem rannej hmly aj vystupujúca silueta obrovského komplexu budov a dvoch majestátnych kostolných veží. Niet pochýb, že prichádzame do mesta, kde 24. júna 1695 prišli trinitári do Ilavy z Viedne.
Vo farnosti Ilava slávenie pamiatky všetkých svätcov a svätíc evokuje prepojenie s mnohými, ktorí si svätosť vybrali a obhájili aj za múrmi väznice, pôvodne trinitárskeho kláštora. Po zrušení kláštora trinitárov Jozefom II. bol prázdny kláštorný kostol začal používať ako farský, pretože farský chrám v Ilave chátral.
Dnes sa pozrieme na históriu tohto mesta a farnosti, ktorá je úzko spätá s rádom trinitárov a ich pôsobením v regióne.
Farský kostol Všetkých svätých v Ilave
Rád Trinitárov
Rád trinitárov (lat. Ordo Sanctissimae Trinitatis redemptionis captivorum) je jedným z mníšskych rádov Rímskokatolíckej cirkvi. Podľa legendy sa sv. Jánovi z Mathy zjavil anjel s červeno-bielym krížom na prsiach, ktorý viedol za ruky dvoch spútaných otrokov, kresťana a maura. Zjavenie malo Jána viesť k založeniu rádu na vykupovanie otrokov. Pápež Innocent III. potvrdil novú rehoľu 17. decembra 1198.
Svätí Ján z Mathy a Félix z Valois vykupujú zajatcov z moslimského otroctva. Hlavný oltárny obraz kostola Trinitárov v Bratislave od Františka Antona Palka z roku 1728, ktorý sa znázornil sám vpravo ako chlapec držiaci mešec s peniazmi.
Svätí Ján z Mathy a Félix z Valois vykupujú zajatcov z moslimského otroctva
Cieľom rádu bolo vykupovať kresťanov z rúk Arabov, neskôr Turkov, Tatárov a iných moslimov. Trinitári sa starali aj o pocestných vo svojich špitáloch. V roku 1236 vznikla aj ženská vetva rádu trinitárov. Medzi bohatými šľachticmi vymenili trinitári za uväzneného niekedy aj svoju vlastnú slobodu a mnohí ukončili svoj život predčasne mučeníckou smrťou.
Trinitári v Rakúsku a na Slovensku
Do Viedne prišli trinitári zo Španielska na žiadosť cisára Leopolda I. v roku 1688. V tom čase sa mnoho ľudí dostalo do tureckého a tatárskeho zajatia a práve trinitári im pomáhali sa z neho dostať. Znak trinitárskej rehole sa dodnes nachádza na dnešnom kláštore minoritov na predmestí Viedne v Alser Vorstadt. V roku 1690 začala stavba kláštora a základný kameň položil biskup Trautson. O päť rokov keď kládli základný kameň kostola, bol prítomný samotný panovník Leopold I.
Čoskoro po príchode do Viedne sa Széchényi dozvedel o príchode trinitárov do Viedne, vyjadril prianie uviesť tento rád aj do Uhorska. Trinitári prišli do Bratislavy až ako do druhého miesta v Uhorsku. Viaceré mestá sa skoro uchádzali o príchod tohto nového rádu, ale voľba padla na hlavné mesto Uhorska.
Na župnej kongregácií bol schválený zámer postaviť nový kostol a kláštor trinitárov. Kráľ Leopoldov I. dekrétom, ktorý im vlastnoručne odovzdal 23. septembra 1700, im po istom váhaní priznal v listine z 30. mája 1699 6000 zlatých na štri roky. Zároveň im odpustil poplatok za bývanie v hostinci v plnej výške. Neskôr získali zákonným článkom č. 102 8. októbra 1715 priľahlé domy, ako aj tretí domček ako stavenisko kostola. Tieto budovy sa nachádzali v susedstve cintorína sv. Michala na jeho severnej hranici, ktorá bola otočená k Michalskej bráne.
V roku 1730 okolo kláštorného objektu začali budovať približne dvojmetrový ohradný múr. Ilavskí trinitári zasvätili chrám Najsvätejšej Trojici.
Pôsobenie trinitárov v Ilave
Trinitári prišli do Ilavy z Viedne v roku 1695. Usadili sa v severozápadnom trakte vonkajšieho hradu. Po uzavretí zmluvy so spolumajiteľom panstva Sigfrídom Breunerom (r. 1698) sa presťahovali do horného hradu, ktorý upravili podľa projektu architekta.
Aj v Ilave pôsobili trinitári až do zrušenia rádu Jozefom II. Navyše rehoľníci využili časť niekdajšej hlbokej priekopy Ilavského hradu, ktorá oddeľovala vnútorný hrad od vonkajšieho, a vybudovali tu priestrannú honosnú kryptu.
Ilavský hrad
Ilava - Farnosť modlitby
Dekan Sojčák odkrýva vlastné pocity: „Osobne ju vnímam ako farnosť modlitby. Často však veriacim prízvukujem, že modlitba ma musí nasmerovať k inému človeku v konkrétnom rozmere konania dobra a lásky. Usiluje sa konkrétnymi činmi byť nápomocná iným ľuďom. Aj v duchu poznania sv. Augustína: Modli sa tak, akoby všetko záviselo od Boha a pracuj tak, akoby všetko záviselo od teba.“
K nášmu rozhovoru sa pridáva rodená Ilavčanka Viera Múčková (60), ktorá vedie modlitby za kňazov. „Táto aktivita vznikla vo farnosti ešte v roku 2003 ako súčasť ružencového spoločenstva. Vtedy sme sa spontánne rozhodli, že sa budeme modliť za kňazov, ktorí pôsobia alebo pôsobili u nás. Kňaz i veriaci, ku ktorým je poslaný, by mali byť spojení v modlitbe. Ak Pán Boh dá, ovocím našich modlitieb bude v nastávajúcom roku kňazská vysviacka Ilavčana Lukáša Behana.
Každý deň v týždni sa konkrétny človek modlí za vybraného kňaza. Začali sme modlitbami za vtedajšieho správcu farnosti a kaplána. V súčasnoti sa modlíme za 15 kňazov. To znamená, že máme aj rovnaký počet skupín po sedem modliacich sa farníkov. Prosbami k Bohu sprevádzame kňazov, ktorí tu pôsobili, a hoci aj fyzicky odišli, duchovne s nimi zostávame v spojení aj na ich ďalších pastoračných miestach. Konkrétnu modlitbu je možné nahradiť svätou omšou, svätým prijímaním, obetou či sebazaprením alebo modlitbou posvätného ruženca.“ Je to možno aj inšpirácia pre iných, aby sme sa skutočne viac modlili za služobníkov oltára.
Mať vo farnosti sieť dobrovoľníkov je na nezaplatenie, ale svojím spôsobom aj nevyhnutnosť. Otec dvoch detí Ľubomír Stareček (36) sa už dlhšie usiluje byť nápomocný v ekonomických otázkach farskej rady a pomáha aj spoločenstvu miestnej farskej charity. „V súlade s potrebami diecéznej charity sa snažíme realizovať zbierky školských potrieb, čistiacich prostriedkov, sladkostí, domácich spotrebičov, šatstva či potravín pre núdznych. Viac u nás prevláda model dobrovoľníctva.
Do mozaiky aktívnych farníkov patrí aj Marcela Baginová (44), sestra Damiána z Kongregácie dcér Božskej lásky. „Pracujem v škole, mám na starosti deti a katechézu. Dôležitá je vzájomná interakcia. Objasňuje: „Niekedy sa deti zamýšľajú nad existenciou Pána Boha prvýkrát práve na hodinách náboženstva. Veď jednak by mu bolo lepšie a ony by z toho asi tiež viac profitovali. Je predsa všemohúci. Taká nefalšovaná detská logika. Pri starších je to už o čosi zložitejšie. Často do nich vstupujú, a keď si už nedokážu poradiť so životom, prirodzene hľadajú vyššiu moc - Boha.
Súčasnosť a budúcnosť kostola Všetkých svätých
Kostol Všetkých svätých, najvýznamnejšia pamiatka a dominanta mesta Ilava, bude slúžiť ešte desiatky rokov ďalším generáciám, veriacim, mestu - ako kultúrna pamiatka, architektonicky významná stavba, podpora turistického ruchu celého regiónu Považia. Po jeho celkovej rekonštrukcii to bude do ďaleka žiariaci bod, na ktorý budú Ilavčania naďalej právom hrdí.
V uplynulých týždňoch nastal “pohyb” na dominante mesta - Farského kostola Všetkých svätých. Na priečelí kostola a okolo veží pribudlo stavebné lešenie. Týmto začala významná etapa v histórii kostola -rekonštrukcia veží a následne v dohľadnom čase rekonštrukcia priečelia a fasády, ktorá je už v havarijnom stave. Základný kameň pôvodne kláštorného kostola bol položený v júli 1701. V roku 2018 sme si sériou podujatí pripomenuli 300 rokov od jeho výstavby, avšak bez veží. Úplne dokončený, s dvomi nárožnými vežami aj priečelím bol v roku 1722. Je zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok.
Počas svojej existencie bol viackrát čiastočne rekonštruovaný - naposledy koncom dvadsiatych rokov minulého storočia. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia bol zvnútra vymaľovaný, v roku 2008 prebehla výmena strešnej krytiny. Nakoľko sa jedná o časovo a finančne náročné projekty, už poslední správcovia farnosti urobili na príprave týchto rekonštrukcií obrovský kus práce. Oprava strechy, projekty na výskum, statiku, koordinácia s pamiatkarmi...
V posledných dvoch desaťročiach však čoraz výraznejšiu stopu zanecháva vplyv počasia a zmeny klímy. Prvou ranou bol prudký vietor na jar v roku 2008, keď odtrhlo časť strechy. Tá prešla čiastočnou rekonštrukciou krovu a výmenou krytiny. Postupne sa začali ukazovať ďalšie a ďalšie poškodenia, až do stavu, že sú nevyhnutné ďalšie rekonštrukcie stavebných súčastí kostola.
V prvom kroku prebieha výmena krytiny a rekonštrukcia krovu veží, následne v ďalšom období celková rekonštrukcia fasády, či ďalšie stavebné práce, ktoré v najbližších rokoch bude nevyhnutné riešiť. Obnova kúrenia, výmena okien, rekonštrukcia schodiska, oprava vnútra veží, oprava podlahy a drevených súčastí na chóre kostola, atď.
Odhadované prvotné náklady len na samotné veže sú približne 90 tisíc eur, následné ďalšie spomínané rekonštrukcie si vyžiadajú ďalších približne 60-80 tisíc eur. To je však objem prostriedkov, ktorý v súčasnosti nedokáže farnosť pokryť v plnom rozsahu a bude nevyhnutné, aby sa na financovanie využili viaceré dostupné zdroje, či už mesačné zbierky veriacich, milodary jednotlivcov na tento účel, sponzorské prostriedky od firiem, či prisľúbenú pomoc od vedenia mesta Ilava.