Rímskokatolícky farský kostol Narodenia Panny Márie v Michalovciach je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva mesta a celého Zemplína. V roku 2014 si okrúhle - 700. výročie prvej písomnej zmienky pripomenul aj michalovský rímskokatolícky farský Kostol Narodenia Panny Márie pri autobusovej stanici.
V uvedenom roku si pripomenieme 770. výročie nateraz najstaršej známej písomnej zmienky o Michalovciach. Listina z roku 1244 je totiž relevantnými odborníkmi uznaná za najstaršiu hodnovernú správu o našom meste. Prvá písomná zmienka však neznamená, že Michalovce vznikli v danom roku - v tom čase už mali za sebou dlhý vývoj. Čo bolo pred rokom 1244, to predstavuje samostatnú tému. V danej súvislosti sa ale vynára logická otázka: Je možné, že sa nájde ešte staršia prvá písomná zmienka? Odpoveď na ňu nie je vôbec jednoduchá. Úplne sa to vylúčiť nedá, no domnievame sa, že v dnešnej dobe je to málo pravdepodobné. Prekvapenie nám môžu pripraviť zrejme už len vatikánske archívy. Zaujímavý je pritom najmä časový úsek medzi postavením najstaršieho kostola v Michalovciach - rotundy (v súčasnosti prevláda názor, že ju vystavali v 11. storočí) a listinou z roku 1244 (13.
V listine z roku 1314 je doložené, že farský kostol v Michalovciach bol zasvätený Panne Márii. Tento gotický chrám, samozrejme, vybudovali ešte pred týmto rokom. Dnešný vzhľad kostola je pritom výsledkom najmä barokovej prestavby (18. storočia).
Rímskokatolícky farský kostol Narodenia Panny Márie začiatkom 20. storočia
História a Vývoj Kostola
Nový kostol, zasvätený Panne Márii (bola i patrónkou uhorských kráľov), dali v Michalovciach koncom 13. storočia postaviť páni z Michaloviec (Nagymihályiovci). Chrám sa nachádzal vo vtedajšom centre, neskôr zrejme stál v strede námestia. V 14. storočí bola blízko kostola situovaná farská škola (písomná zmienka o nej patrí k najstarším záznamom o farskej škole na celom území Slovenska).
V 16. - 18. storočí chrám niekoľkokrát zmenil „majiteľa“ (striedavo patril protestantom a rímskokatolíkom). Koncom 17. storočia bol poškodený a vypálený. V 18. storočí ho na podnet patróna - grófa Imricha Sztárayho - obnovili.
Pôvodne gotický rímskokatolícky farský Chrám Narodenia Panny Márie zo 14. storočia prešiel viacerými úpravami. Dnešný vzhľad kostola je výsledkom najmä barokovej prestavby.
Michalovce sa od stredoveku vyvíjali ako mestečko. Až reforma z roku 1871 im priznala štatút „malej“, neskôr „veľkej obce“. Po vzniku Československej republiky (rok 1918) sa Michalovčania usilovali o priznanie štatútu mesta. Ich snaha zaznamenala úspech až v období existencie vojnovej Slovenskej republiky - štatút mesta bol Michalovciam priznaný na zasadnutí slovenskej vlády dňa 14. júna 1944.
Architektonické a Kultúrne prvky
Do dnešných dní sa zachoval gotický zvon v kostolnej veži, v interiéri chrámu možno vidieť gotické pastofórium, neskororenesančný epitaf neznámeho šľachtica, barokový oltár z roku 1721 s mladším oltárnym obrazom Narodenia Panny Márie (oltár sem previezli z jezuitského kostola v Užhorode), pamätnú dosku (ako spomienku na obnovu kostola) z roku 1749, rokokovú kazateľnicu či patronátnu lavicu z 19. storočia.
Zvedavosť dnes vyvolávajú tunajšie krypty, v ktorých sú pochovaní členovia rodín patrónov kostola (pochovanie v krypte si mohli veriaci zaplatiť ešte v druhej polovici 18. storočia), i zbrane, ktoré vraj mali koncom 18.
V polovici 18. storočia bohoslužby pre michalovských uniatov (neskôr gréckokatolíkov) vysluhoval v tunajšom rímskokatolíckom kostole duchovný z Topolian (išlo o samostatnú obec, ktorá je dnes už miestnou časťou Michaloviec).
| Architektonický prvok | Obdobie | Poznámka |
|---|---|---|
| Gotický zvon | Stredovek | Zachovaný v kostolnej veži |
| Gotické pastofórium | Stredovek | V interiéri chrámu |
| Barokový oltár | 1721 | Prevezený z jezuitského kostola v Užhorode |
| Pamätná doska | 1749 | Spomienka na obnovu kostola |
| Rokoková kazateľnica | 18. storočie | V interiéri chrámu |
Veduta - najstaršie známe vyobrazenie Michaloviec, koniec 18. - začiatok 19. storočia
Medzi cirkevné pamiatky v mojom rodnom meste patria: barokovo-klasicistický gréckokatolícky farský chrám Narodenia Panny Márie z rokov 1770-1772, gréckokatolícky chrám Sv.ducha Redemptoristov z rokov 1931-1934, pôvodne gotický rímskokatolícky farský chrám Narodenia Panny Márie, ktorého časť sanktuária je z 13.storočia.
Mesto Michalovce sa môže pýšiť najstaršími stavebnými pamiatkami, ktorými sú základy predrománskej rotundy, architektúra nižinného, tzv. Vodného hradu z 13.storočia, ktorú možno vidieť v jadre sztárayovského kaštieľa.
K ďalším pamiatkam patrí Park mieru, v ktorom sa nachádza kaplnka, fontánka a 8.základná škola Pavla Horova (predtým 1.osemročná stredná škola v Michalovciach). Ďalej je to Gymnázium Pavla Horova (predtým Jedenásťročná stredná škola) a Stredná zdravotná (predtým II. Základná) škola.
Medzi najdôležitejšie zariadenia v oblasti kultúry patria regionálne a mestské kultúrne strediská, Zemplínske múzeum, Lúč - centrum oddychu a zábavy mládeže, okresná hvezdáreň, okresná knižnica a Dom matice slovenskej.
Jednou z najvýznamnejších pamiatok Zemplína je barokovo-klasicistický kaštieľ rodu Sztárayovcov.
Z kostolov na Dolnom Zemplíne, predstavujúcich významné kultúrno-historické pamiatky, patrí medzi turistami najviac navštevované rímskokatolícky goticko-renesančný kostol v Ruskej (s druhou loďou pristavanou v r. 1912 - 1920), v ktorom bol v r. 1572 pochovaný slávny egerský hradný kapitán István Dobó. V r. 2008 boli jeho telesné pozostatky, objavené počas opravy podlahy kostola v krypte, slávnostne znovu pochované v rekonštruovanom náhrobku v chráme. Kostol je významnou kultúrnou pamiatkou obce. Je dvojloďový, bohato zdobený nástenými maľbami. Pôvodne bola postavená kaplnka v rokoch 1150 - 1200 a až Dobó nechal kostol rozšíriť. Dnešnú podobu má kostol od rekonštrukcie v r.
Vysokú a pravidelnú návštevnosť má aj gréckokatolícky kostol v podvihorlatskej obci Klokočov, ktorý má charakter pútnického miesta. Kostol je navštevovaný kvôli zázračnej plačúcej ikone Bohorodičky. Stalo sa to v roku 1670 počas kuruckých vojen, keď vojsko tiahlo na Michalovce. Ľudia sa so strachom zišli v drevenom chráme. Keď bolo rabujúce vojsko blízko, tvár Bohorodičky sa zatemnila a začala slziť. Vojaci na druhý deň chrám podpálili, ale ikona nebola poškodená.
Nejasnosti okolo počiatku výstavby miestneho gréckokatolíckeho chrámu boli podnetom pre vznik rozličných, zatiaľ však nepodložených verzií. Prvá tvrdí, že na mieste terajšieho chrámu stála predtým drevená „cerkev“ východného obradu. Nad hlavným vstupom do tohto sakrálneho objektu sa nachádza rokoková kartuša, na ktorej je dvojhlavý orol s cisárskou korunou a nápisová stuha v cyrilike s náboženským obsahom - vidno tu tiež rok, zrejme datujúci stavbu. Barokovo-klasicistický gréckokatolícky chrám bol úplne dostavaný podľa plánov tereziánskej stavebnej komory pravdepodobne až v roku 1787. Chrámový mobiliár pochádza najmä z 20.
Gréckokatolícky Chrám sv. Základy kláštora redemptoristov začali kopať v septembri 1930, posviacka základného kameňa kláštora sa uskutočnila 12. októbra 1930, stavebné práce boli ukončené v roku 1931 (zrealizovala ich stavebná firma Rozhon). V rokoch 1934 - 1935 firma michalovského staviteľa Juraja Byrtusa vybudovala samotný Chrám Zoslania sv. Úsilím všetkých zainteresovaných strán bol chrám za niečo viac ako rok dokončený, posviacku vykonal biskup Alexander Stojka dňa 29. septembra 1935. Na slávnosti sa zúčastnilo okolo 50 kňazov a asi 15 000 veriacich. Do nového chrámu boli následne prenesené všetky obrazy a ikony z kláštornej kaplnky. Rozpísanie nových ikon bolo zverené užhorodskému maliarovi Jozefovi Bokšaymu, návrh architektúry ikonostasu, baldachýnu nad prestolom, kazateľnice a žertvenika vyhotovil Vladimír Sičinský. Po zásahu štátnej moci do cirkevných pomerov patril chrám v rokoch 1950 - 1990 pravoslávnej cirkvi (stal sa katedrálou, zasvätenou sv. Trojici). Pred niekoľkými rokmi boli do bočného oltára v chráme slávnostne uložené pozostatky blahoslaveného Metoda Dominika Trčku. Pri chráme stojí zvonica, v ktorej sú umiestnené 3 zvony (posvätili ich v 30. rokoch 20.
Podľa schématizmu Mukačevskej eparchie bol prvotný chrám postavený na niekdajšom pohanskom svätisku preto ho naši predkovia zasvätili sv. archanjelovi Michalovi. Naši predkovia drevený chrám z časti obmurovali ale nakoniec ho predsa zbúrali a na jeho mieste vystavili dnešnú cerkev. Vysviacka nového chrámu sa konala v roku 1938, chrám bol dokončený v roku 1939. Chrám sa staval pod vedením o. Kaliňáka (1937) ktorý ho aj sám projektoval. Z dejín Topoľan je potrebné spomenúť, že 17. 10.1969 tu boli pohrebné obrady Dominika Trčku za účasti mnohých veriacich i duchovenstva.
Rotunda
Zvyšky rotundy s kruhovou loďou a podkovovitou apsidou, ktoré dokladajú udomácňovanie kresťanstva v regióne Zemplína, boli objavené a skúmané v 70. rokoch 20. storočia. Odborníci dodnes nemajú jednotný názor na datovanie tejto sakrálnej stavby. Podľa objaviteľa Jaroslava Vizdala bola rotunda zapustená do veľkomoravského horizontu - v jej okolí je totiž doložené osídlenie od 9. storočia (uvedené datovanie podporil aj historik Peter Ratkoš - rozmery michalovskej rotundy sú totiž takmer rovnaké ako rozmery rotundy v Ducovom a Nitrianskej Blatnici).
Archeológovia Michal Slivka a Adrián Vallašek koncom 20. storočia michalovskú rotundu zaradili do neskoršieho obdobia - do 11. storočia. Okolie Michaloviec bolo v tom čase obsadené Maďarmi a len postupne sa začleňovalo do vznikajúceho uhorského štátu. Historik Ferdinand Uličný tvrdí, že rotundu dal okolo polovice 11. storočia postaviť uhorský kráľ - patrila mu totiž všetka pôda v krajine (z tohto obdobia pravdepodobne pochádza aj zachovaná rotunda v Horianoch - vo východnej časti ukrajinského mesta Užhorod).
Rotunda zrejme slúžila ako spoločný farský kostol pre obyvateľov starších blízkych dedín. Okolo nej sa rozprestieral cintorín. Podľa názvu osady, ktorá tu vznikla, bola rotunda pravdepodobne zasvätená sv.
Datovanie rotundy teda do dnešných dní kolíše medzi 9. - 12. storočím s tým, že podobný typ stavieb ako michalovská rotunda sa budoval až do 13. storočia.
Kaplnka sv. Antona Paduánskeho na Hrádku
Kaplnka na Hôrke (Hrádku) je považovaná za voľnú kópiu gotickej Kaplnky sv. Michala v Košiciach. S myšlienkou postaviť neogotickú kaplnku - rodinnú hrobku rodiny Sztárayovcov - prišiel gróf Anton Sztáray. Jej realizácie sa však už nedožil - zomrel iba niekoľko dní pred samotným začiatkom výstavby (vedením stavebných prác, ktoré začali dňa 2. septembra 1893, bol poverený Viliam Fröde - nemecký architekt, autor návrhu).
Výstavbu teda financoval správca majetkov rodiny Sztárayovcov, resp. grófova manželka Františka Batthyány. Kaplnka sv. Antona Paduánskeho na Hrádku bola dokončená a posvätená v roku 1898. Vo veži je umiestnený zvon, ktorý ulial Ferencz Valser v Budapešti v roku 1894, a nad vchodom - v tympanóne - sa vyníma erb rodiny Sztárayovcov s vročením 1893.
V kaplnke i pred ňou boli pochovávaní členovia rodiny Sztárayovcov, resp. ich príbuzní.
V blízkosti kaplnky sa nachádza Cintorín Červenej armády, rozsiahly židovský cintorín a dom, v ktorom žil a pracoval maliar Teodor Jozef Mousson (dnes tu sídli hvezdáreň).
V susedstve kaštieľa v Michalovciach stojí gotický farský kostol Narodenia Panny Márie zo 14. storočia. Ostatné pamätihodnosti mesta sú podstatne mladšie.
Za jednou z nich treba zájsť na západný okraj mesta, kde sa na zalesnenom vŕšku Hrádok nachádza novogotická kaplnka slúžiaca ako rodinná hrobka Sztárayovcov.
Aj z dôvodu spomínaných výročí vznikol nedávno nový web - www.historiazemplina.eu, na tvorbe ktorého sa podieľa sedem ľudí (jeden profesionálny archeológ, traja profesionálni historici, jeden zberateľ a dvaja popularizátori histórie).