Iveta Radičová, rodená Karafiátová, sa narodila 7. decembra 1956 v Bratislave. Ponúkame UNIKÁTNE FOTOGRAFIE z archívu TASR, ako aj životopis prvej ženy na poste predsedu vlády Slovenskej republiky.
Bývalá prvá premiérka v ére samostatnosti Slovenskej republiky (SR) a sociologička Iveta Radičová sa v stredu 7. decembra 2022 dožila 66 rokov.
Vzdelanie a akademická kariéra
V roku 1979 ukončila štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave. Je absolventkou Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (1975-79). V roku 1981 získala titul PhDr., v roku 1986 PhD. Znalosti zo sociológie si obohatila aj počas študijného pobytu na prestížnej Oxfordskej univerzite (Spojené kráľovstvo).
Ako sociologička v rokoch 1979-1989 vedecky pracovala na Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave. V roku 1990 sa ako pedagogička vrátila na FiF UK, kde vyučovala sociológiu do roku 1993. V roku 1997 po návrate na FiF UK získala docentúru za prácu Križovatky sociálneho poznania - problémy sociálnej politiky. Od roku 2005 je profesorkou sociológie. IVETA RADIČOVÁ, je profesorkou sociológie (2005), dekankou Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy, prednáša sociológiu aj na BISLA a je Európska koordinátorka Európskej komisie.
Osobný život
Na katedre sociológie sa zoznámila so Stanom Radičom, budúcim známym glosátorom a humoristom, za ktorého sa krátko po promócii vydala a neskôr sa im narodila dcéra Eva. Manželstvo ukončila smrť Stana Radiča, ktorý v roku 2005 podľahol infarktu. Za jej mnohými životnými krokmi stojí jej najväčšia láska Stano Radič. Bývalý manžel a známy scenárista a humorista. Jeho tragická smrť pre ňu znamenala roky obrovského trápenia. Prišlo to ako rana osudu v čase, keď to nikto nečakal. Dcéra Eva mala vtedy 25 rokov. Bola s ním bola v aute a hoci mu dávala prvú pomoc a snažila sa ho zachrániť, zomrel v sekunde. Sama Iveta Radičová niesla všetko ťažko. No najťažšie to podľa nej bolo pre dcéru Evku. Pre obe to však bola rana, ktorá sa nikdy nemôže úplne zahojiť.
Sama Radičová tvrdí, že táto situácia ju niečomu naučila. Veľmi rýchlo žiť. Jej manžel bol nenahraditeľný v jej živote, najmä v láske. ,,Hovorievali o nás, že sme silná dvojka, Stano ma vždy pokladal za silnú osobnosť. V osobnom živote prichádzali ďalšie straty. O rok na to stratila ďalšieho muža svojho života.
Iveta svoje detstvo ,,pretancovala“. Jej otec bol novinár, matka pracovala ako zdravotná sestra a laborantka.
Politická kariéra
Popri vedeckej činnosti sa rozvíjala aj jej bohatá politická kariéra, ktorá sa začala v čase novembrových udalostí v roku 1989. Prvú veľkú politickú skúsenosť nadobudla v rokoch 1990-1992 ako členka a neskôr hovorkyňa hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN). V rokoch 1990 až 1992 bola členkou VPN.
V roku 2005 sa začala odvíjať druhá časť jej politickej kariéry. Potom, ako vtedajší slovenský premiér Mikuláš Dzurinda odvolal Ľudovíta Kaníka z postu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, ju totiž Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS) nominovala na post ministerky po Kaníkovi. V rokoch 2005 až 2006 ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny a v rokoch 2010 až 2012 predsedníčkou vlády Slovenskej republiky.
V novembri 2006 vstúpila do SDKÚ-DS, kde zastávala pozíciu podpredsedníčky. Po parlamentných voľbách (2006) získala mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR). Po voľbách v roku 2006 sa stala poslankyňou Národnej rady za SDKÚ-DS, kde sa sústredila na sociálnu politiku, oblasť zamestnanosti a práva sociálne znevýhodnených skupín, vrátane Rómov.
Mandátu poslankyne sa vzdala 23. apríla 2009. Dôvodom jej kroku bola skutočnosť, že 21. apríla 2009 hlasovala aj za svoju vtedajšiu stranícku kolegyňu Tatianu Rosovú, ktorá bola v tom čase v sále pri rečníckom pulte bez hlasovacej karty a nestihla sa vrátiť na miesto. Táto skutočnosť ju neodradila od politiky. V roku 2009 kandidovala v prezidentských voľbách. Síce neporazila Ivana Gašparoviča, ale ziskom 44,46 percenta hlasov voličov na seba naviazala viac hlasov než ktorýkoľvek kandidát opozície dovtedy. Bola tiež podpredsedníčkou politickej strany SDKÚ-DS. V roku 2009 kandidovala v prezidentských voľbách. Vo voľbe neuspela a prezidentom sa stal vtedy Ivan Gašparovič.
Po parlamentných voľbách 2010 ju prezident SR 23. júna 2010 poveril ako volebnú líderku SDKÚ-DS zostavením novej slovenskej vlády. V rokoch 2010 až 2012 pôsobila ako predsedníčka vlády SR.
Jej koaličná vláda (SDKÚ-DS, SaS, KDH, Most-Híd) padla 11. októbra 2011. Poslanci strany Sloboda a Solidarita (SaS) a trojica zákonodarcov z OKS a hnutia Obyčajní ľudia nepodporili rozšírenie dočasného eurovalu napriek tomu, že bolo spojené s hlasovaním o dôvere vládnemu kabinetu. Radičová bola vtedajším prezidentom SR Gašparovičom poverená viesť vládu do predčasných parlamentných volieb, ktoré sa konali 10. marca 2012. Po odvolaní vtedajšieho ministra obrany Ľubomíra Galka (SaS) viedla od 28. novembra 2011 do predčasných volieb aj rezort obrany. V máji 2012 opustila rady členov SDKÚ-DS.
Počas pracovnej cesty v USA v dňoch 7. až 12. novembra 2010 si v newyorskej Carnegie Hall prevzala ocenenie "Žena roka" udeľované americkým časopisom Glamour.
Od septembra 2015 pôsobí Prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD. ako vyučujúca na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií.
Odborná činnosť a publikácie
Hlavné témy jej tvorby a odborného záujmu sú sociálna politika, zamestnanosť, sociálna inklúzia a európska integrácia. Vedecky sa venuje metodológii sociologického výskumu a verejným politikám, čo odrážajú jej publikácie a koordinácia výskumných projektov.
- „Social costs of economic transformation in Central Europe“, In: Sociológia. - Roč. 27, č.
- „Krížne cesty sociálneho poznania“.
- „Sumár rizikových faktorov sociálnej politiky na Slovensku, In: Sociológia. - Roč. 28, č.
- „Die Zukunft der Hochschulen in der Slowakei“ In: Hochschulpolitik in Ostmitteleuropa 1945-1995.
- „Porovnanie vývoja českej a slovenskej sociálnej politiky po roku 1989“, In: Sociální politika v Čechách a na Slovensku po roce 1989.
- „Atlas rómskych komunít na Slovensku 2004“.
- „Shock to the system: division, unemployment and the common sense of European institutions“, In: The JCMS Annual Review of the European Union in 2012.
- „Vývoj riešenia hmotnej núdze medzi rokmi 2004 až 2014“. - 1. vyd.
- „Efekty politiky zamestnanosti a trhu práce v období 2010 - 2015“, in:
- „Inkluzívny rast v stratégii Európa 2020, Naivita alebo genialita?“, - 1. vyd.
- „To Be Or Not To Be - European Union“ - 1. vyd.
Riešeniami krízy i budúcnosťou Európskej únie sa zaoberá nová kniha Ivety Radičovej. Publikáciu s hamletovským názvom Byť alebo nebyť - Európska únia?
Kniha Krajina hrubých čiar je rozhovorom medzi novinárkou Ľubou Lesnou a Ivetou Radičovou. Hlavnou témou rozhovoru je stav demokracie na Slovensku. Bývala premiérka v tejto knihe opisuje ostro bez servítky stav Slovenska a iných krajín v Európe. Nájdete tu Radičovej názory na rozdelenie Česko-Slovenska, mečiarizmus a na rôzne politické kauzy.
Iveta Radičová - názory na súčasnú politickú situáciu pred voľbami 2023 | Na telo PLUS
Iveta Radičová je výnimočná slovenská sociologička a politička, ktorá sa zapísala do dejín ako prvá žena na poste predsedníčky vlády Slovenskej republiky (2010-2012). Je známa svojím odborným prístupom v oblasti sociológie a sociálnej politiky, pričom dokázala spojiť vedeckú kariéru s politickou praxou, čo ju robí jedinečnou osobnosťou na slovenskej politickej scéne.
Medzi jej najvýznamnejšie diela a aktivity patrí založenie Centra analýzy sociálnej politiky v roku 1992, pôsobenie ako ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, a riadenie krajiny počas náročného obdobia po svetovej finančnej kríze. Jej prínos spočíva predovšetkým v podpore reformných krokov zameraných na znižovanie deficitov a zlepšovanie zamestnanosti, ako aj v snahe o integráciu sociálne znevýhodnených skupín.
Iveta Radičová získala mnohé ocenenia za svoj prínos v oblasti sociológie a verejnej politiky.