Biblia nie je magickým talizmanom, ani všeliekom, ktorý je schopný odháňať všetkých zlých duchov. Nie je to kniha, ktorej prečítanie postačí, aby sme sa dozvedeli to, čo nám chce povedať Boh. Tým viac, ona nie je domnelým pasom do raja. Nie, Biblia je značne čímsi viac!
Biblia je malá knižnica v ktorej sa uchováva viacero spisov od rôznych autorov. Boli písané v rozpätí viac ako desať storočí.
Všetky knihy Biblie boli napísané ľuďmi, ktorých si Boh vybral na to, aby uplatnili svoje schopnosti a sily, no On účinkoval v nich a skrze nich, aby napísali ako skutoční autori všetko to a len to, čo On sám chcel. Týmto spôsobom všetky knihy boli napísané z vnuknutia Ducha Svätého a preto bezpečne, verne a bez omylu učia pravdy, ktoré chcel mať Boh vo Sv. Písme zaznamenané.
Pri autoroch spisov kníh Biblie si treba vysvetliť pojem „inšpirácia“. Týmto termínom sa označuje súhra Božej a ľudskej spolupráce vo chvíli, keď sa Božie slovo stáva spisom. Božie autorstvo spočíva v tom, že Boh použil pri písaní biblických textov ľudských autorov tak, aby pod jeho priamym vplyvom, pôsobením a vedením napísali všetko to a len to, čo chcel Boh sám. Boh je tak prvoradým autorom Biblie, kde konkrétny človek sa stáva jeho nástrojom.
Obsah Svätého Písma
Obsahom Sv. Písma je zjavenie Boha o sebe samom a o jeho pláne spásy pre človeka. V knihách „Nového zákona“ sa hovorí o splnení Božieho plánu spásy cez zmluvu Boha s celým ľudstvom, ktorú uzavrel sám Ježiš Kristus svojou krvou.
Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení a poznali pravdu, to znamená Ježiša Krista. Posvätná Tradícia a Sväté písmo sú vo vzájomnom úzkom súvise a spojení. Veď obe vyvierajú z toho istého božského prameňa, určitým spôsobom splývajú v jedno a smerujú k tomu istému cieľu. Z toho vyplýva, že Cirkev, ktorej je zverené prenášanie a vysvetľovanie zjavenia, „nečerpá svoju istotu o všetkom, čo bolo zjavené jedine zo Svätého písma.
Kresťanská viera nie je však „náboženstvom knihy“. Kresťanstvo je náboženstvom Božieho „Slova“, „nie slova písaného a nemého, ale Slova vteleného a živého“.
Vo Svätom písme Boh hovorí ľuďom ľudským spôsobom. Aby sme zistili úmysel svätopiscov, treba mať na zreteli podmienky ich doby a ich kultúry, vtedy používané „literárne druhy“, a bežný spôsob myslenia, vyjadrovania a rozprávania tých čias.
Apoštolská Tradícia umožnila Cirkvi rozoznať, ktoré spisy sa mali započítavať do zoznamu Posvätných kníh. Ich úplný zoznam sa nazýva „Kánonom“ Svätého písma.
Starý zákon je neoddeliteľnou súčasťou Svätého písma. Starozákonný plán spásy bol zameraný predovšetkým na to, aby pripravil príchod Krista, Vykupiteľa sveta. Kresťania si ctia Starý zákon ako skutočné Božie slovo.
Božie slovo, ktoré je prejavom Božej moci na spásu každého veriaceho, je vynikajúcim spôsobom prítomné a preukazuje svoju silu v spisoch Nového zákona. Tieto spisy nám podávajú definitívnu pravdu Božieho zjavenia. Niet nijakého učenia, ktoré by bolo lepšie, vzácnejšie a žiarivejšie, ako sú texty evanjelia.
Celé Božie písmo je len jedna kniha, a tou jedinou knihou je Kristus. Boh je pôvodcom Svätého písma, lebo inšpiroval jeho ľudských autorov; on koná v nich a skrze nich. Vysvetľovanie inšpirovaného Písma má venovať pozornosť predovšetkým tomu, čo Boh prostredníctvom posvätných autorov, chce zjaviť na našu spásu.
Jednota dvoch Zákonov vyplýva z jednoty Božieho plánu a jeho zjavenia. Cirkev vždy mala v úcte Sväté písmo tak ako i samotné telo Pánovo“ obidve živia a usmerňujú celý kresťanský život.
Sväté písmo sa delí na dve časti:
- Starý zákon: spisy napísané pred Kristom. Počet je 46.
- Nový zákon: spisy napísané po J. Kristovi.
Laici a Biblia
Laici (Christifideles laici), ktorých "povolanie a poslanie v Cirkvi a vo svete po dvadsiatich rokoch po II. vatikánskom koncile" bolo témou biskupskej Synody 1987, patria k tomu Božiemu ľudu, ktorý znázorňujú robotníci vo vinici v Matúšovom evanjeliu: "Lebo Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice.
V našich dňoch dozrelo v Cirkvi prehĺbené vedomie jej misionárskeho charakteru prostredníctvom nového zostúpenia Ducha Svätého, ktoré sa udialo s II. vatikánskym koncilom. Aj laici sú osobne Pánom povolaní a prijímajú od neho poslanie pre Cirkev a pre svet. Predovšetkým Koncil venoval cenné pasáže svojho tak obsažného teologického, duchovného a pastorálneho učenia podstate, dôstojnosti, špiritualite, poslaniu a zodpovednosti laikov.
Otcovia šli v stopách Koncilu a otvorili sa osobným a spoločným skúsenostiam celej Cirkvi. Na tomto zhromaždení biskupov nechýbalo zastúpenie kvalifikovaných laikov, mužov a žien, ktorí podstatne prispeli k práci Synody. Pohľad na pokoncilové obdobie poskytol Otcom synody presvedčenie, že Duch naďalej obnovuje Cirkev tým, že v mnohých laikoch vzbudzuje nové impulzy ku svätosti a k účasti.
Synoda však ukázala aj to, že cesta, ktorú po Koncile laici nastúpili, nebola celkom bez nebezpečenstiev a ťažkostí. Myslíme predovšetkým na dve pokušenia, ktoré nie vždy zvládli: pokušenie koncentrovať svoj záujem na cirkevné služby a úlohy tak silno, že sa prakticky často dišpenzujú od svojej zodpovednosti v povolaní, v spoločnosti, vo svete hospodárstva, kultúry a politiky; a pokušenie chcieť ospravedlniť neprávom jestvujúcu priepasť medzi vierou a životom, medzi zásadným prijatím Evanjelia a konkrétnou činnosťou v rozličných sekulárnych a svetských oblastiach.
Nové cirkevné, spoločenské, hospodárske, politické a kultúrne danosti volajú dnes so zvláštnou intenzitou po zaangažovaní laikov. Odtiahnuť sa od zodpovednosti bolo vždy pomýlené. Dnes je však v tom ešte väčšia vina.
Práca, ktorá v Pánovej vinici čaká na všetkých, je taká veľká, že nezostáva žiaden priestor pre nečinnosť. Pánov hlas zaznieva v hĺbke bytosti každého kresťana, ktorý prostredníctvom viery a sviatostí kresťanskej iniciácie je pripodobnený Kristovi, je členom Cirkvi a aktívnym subjektom jej spásneho poslania.
Preto sa musíme pozrieť jasným pohľadom na tento náš svet s jeho hodnotami a jeho problémami, s jeho biedami a s jeho nádejami, s jeho výdobytkami a s jeho porážkami: je to svet, ktorého hospodárske, spoločenské, politické a kultúrne vzťahy vykazujú väčšie a závažnejšie problémy a ťažkosti. A predsa je tento svet vinicou, je miestom, kde sú laici povolaní spĺňať svoje poslanie. Ježiš chce, aby boli, ako všetci jeho učeníci, soľou zeme a svetlom sveta.
Význam Krstu
Zmysel celého života laika spočíva v tom, aby dosiahol poznanie radikálnej novosti kresťanstva, spočívajúcej v krste ako vo sviatosti viery, aby zodpovedal povolaniu, ktoré prijal od Boha a spĺňal povinnosti s ním spojené.
Pripomeňme si Ježišove slová Nikodémovi: "Veru, veru, hovorím ti: ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva" (Jn 3,5). Prostredníctvom svätého krstu sa stávame v jeho jednorodenom Synovi Ježišovi Kristovi Božími deťmi. Každý kresťan, keď vystupuje z krstnej vody, počúva ten hlas, ktorý zaznel pri brehu Jordána: "Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie" (Lk 3,22). Chápe, že bol pripojený ako dedič k milovanému Synovi (por. Gal 4,4-7) a tým sa stal bratom, alebo sestrou Kristovou.
Je to Duch Svätý, ktorý robí pokrstených Božími deťmi a členmi Kristovho Tela. Túto pravdu pripomína Pavol Korintským kresťanom: "V jednom Duchu sme boli pokrstení v jedno Telo" (1Kor 12,13). A laikom hovorí: "Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy" (1Kor 12,27); "Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna" (Gal 4,6; por. Rim 8,15-16).
Krst znamená a spôsobuje mystické ale reálne začlenenie do ukrižovaného a osláveného Ježišovho Tela. Prostredníctvom sviatostí Ježiš zjednocuje pokrsteného so svojou smrťou, aby ho spojil so svojím zmŕtvychvstaním (por. Rim 6,3-5), zoblieka ho zo "starého človeka" a oblieka ho do "nového človeka", to znamená do seba samého: "Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli" - vysvetľuje sv. Pavol (Gal 3,27); por. Ef 4,22-24; Kol 3,9-10). Pavlove slová sú vernou odozvou učenia Ježiša, ktorý zjavil tajomnú jednotu učeníkov so sebou samým a medzi nimi navzájom. A predstavil ju ako obraz a pokračovanie tej nerozlučnej jednoty, ktorá zjednocuje Otca so Synom a Syna s Otcom vo zväzku lásku Ducha (por. Jn 17,21-22).
Duch Svätý "pomazáva" pokrsteného a vtláča mu svoju nezničiteľnú pečať. Na základe duchovného "pomazania" môže kresťan svojim spôsobom opakovať Kristove slová: "Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal Evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu, a ohlásiť Pánov milostivý rok" (Lk 4,18-19; por. Iz 61,1-2).
Svätá Eulália
Sv. Eulália patrí medzi populárne svätice Španielska. Podľa tradície mala iba dvanásť rokov, keď zomrela za svoje presvedčenie. Narodila sa koncom 3. storočia (r. 292?) pri meste Merida v kresťanskej rodine.
Počas prenasledovania za cisára Diokleciána bol miestodržiteľom v Meride Dacián. Ten cisárov rozkaz poctivo na kresťanoch spĺňal. Surovo ich mučil a zabíjal. Eulálii nehrozilo bezprostredné nebezpečenstvo, nakoľko nebývali priamo v meste, no ona sa rozhodla sama vyznať svoju vieru. Hoci bolo zimné obdobie, išla bosá do mesta a pred tribunálom povedala jediné slovo: „Verím!“ A pošliapala sošku pohanského bôžika.
Dacián sa tak rozzúril, že ju dal - napriek tomu, že ešte bola dieťaťom - kruto mučiť a nakoniec ju upálili v pekárskej peci. Zomrela 10. decembra 304. V Španielsku sa stala národnou sväticou, často bola vyobrazovaná s ľaliou alebo palmou.
Sviatok sv. Eulálie sa slávi 10. decembra.
Kráľovná nebies?
Zjavenia Márie prichádzajú ako Kráľovná, ktorá má všetku moc od Krista a Kristove vlastnosti. Mnoho modlitieb k Márii poukazujú na jej zvrchovanosť a rovnosť s Ježišom Kristom. Teraz je medzi ľuďom aj niektorými kňazmi populárna modlitba k Márii Spoluvykupiteľke. Aj jeden z najbližších členov mojej rodiny sa ju denne modlí. Sú tlaky, aby bola schválená dogma Spoluvykupiteľky. Píše sa, že po schválení dogmy Mária Spolovykupiteľka nastane doba pokoja a mieru.
Bojím sa však, aby sa vaše zmýšľanie neskazilo a neodchýlilo od úprimnej a čistej oddanosti Kristovi, ako keď had zviedol Evu svojou ľstivosťou. Boh už sa zjavil tomuto svetu. Všetko potrebné je spísané v Biblii. Ak by aj niečo zjavil, táto správa by neprotirečila Biblii. A Písmo nemožno zrušiť (Jn 10,35). Mária zjavení a katolícka Mária vždy spomínajú iný plán spásy - iné evanjelium.
| Téma | Biblia | Zjavenia a RKC |
|---|---|---|
| Zlomenie skutkov diabla | Ježiš Kristus | Mária |
| Drvenie satanovej hlavy | Ježiš Kristus | Mária |
Podľa Biblie sú to dva zdroje, ktoré sú schopné posielať správy svetu. Predpovedá Biblia podvodníkov? Je Kráľovná nebies zmienená v Biblii? Duch výslovne hovorí, že v posledných časoch niektorí odpadnú od viery a budú sa pridržiavať zvodných duchov a učenia démonov, zvedení pokrytectvom luhárov, ktorí majú na svedomí vypálené znamenie; zabraňujú ženiť sa a jesť pokrmy, ktoré Boh stvoril, aby ich so vzdávaním vďaky požívali veriaci a tí, čo spoznali pravdu.
Existuje jediná cirkev, ktorá zakazuje ženiť sa (kňazom, vydávať sa mníškam) zakazuje jesť pokrmy (jesť mäso na popolcovú stredu a veľký piatok je ťažkým hriechom , cez kántrové dni sa tiež nemá jesť mäso) . Táto cirkev nie je živená slovami viery a dobrého učenia.
Mnohé zjavenia Márie nás varujú predtým, aby sme neohovárali a neosočovali kňazov. Máriu si máme ctiť, nie ale uctievať. Nie je Kráľovnou nebies, nie je Spoluvykupiteľkou, Prostredníčkou, neprihovára sa za nás pred Bohom. Nemáme vlastniť jej sochy, kľakať pred nimi, bozkávať ich, modliť sa k nim. MÁRIA NIE JE BOH, JE TO ČLOVEK. Tí, čo sa k nej modlia a uctievajú ju, dopúšťajú sa modloslužby. Namiesto toho, aby ľudia vzdávali slávu a úctu Stvoriteľovi, množstvo modlitieb katolíci adresujú stvoreniam.
Mária, Ježišova matka, tak ako ju opisuje Biblia, počúvala a počúvla Božie slovo a zachovávala ho a premýšľala o ňom. Ježiš v tomto citáte mal veľkú príležitosť vzdať chvály a pocty svojej matke, no neurobil to. Mal veľkú príležitosť povýšiť ju svojimi slovami nad všetky matky, nad všetkých ľudí na svete, no neurobil to. Ježiš hovorí, že sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho. To znamená, že Mária je takisto blahoslavená, takisto na rovnakej úrovni pred Bohom so všetkými, ktorí počúvajú a zachovávajú Božie slovo.