História rímskokatolíckej cirkvi a farnosti v Lokci je bohatá a siaha hlboko do minulosti. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o vývoji farnosti, jej kostoloch, kňazoch a významných udalostiach, ktoré formovali jej identitu.
Kostol v Lokci
Počiatky a Vývoj Farnosti
V roku 1565 boli na Orave len tieto farnosti: Tvrdošín, Trstená, Sedliacka Dubová, Kubín, Veličná a Žaškov. Novozaložené obce za Oravskou Magurou dostali faru v Lokci v roku 1565.
Podľa Jána Vencku bol na Vyšnej Šuňave roku 1693 postavený murovaný kostol, sklepený (tvoriaci klenbu) a zasvätený sv. Mikulášovi, biskupovi a vyznavačovi. Dnešný kostol bol postavený roku 1832 na mieste starého. Hlavný - neskorobarokový z konca 18. st. zasvätený sv. Mikulášovi biskupovi. V strede stĺpovej architektúry tohto oltára sa nachádza plastika sv. Mikuláša z 19. st., po stranách plastiky sv. Petra a Pavla. V nadstavci je umiestnený obraz sv. Jozefa s Ježišom. Vo vrchole sa nachádza plastika sv. Michala. Bočné oltáre - Oltár neskorobarokový zasvätený Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie, kde sa v nadstavci nachádza obraz Panny Márie a taktiež neskorobarokový oltár zasvätený sv. Na farskom úrade sa nachádza voľná plastika sv. Mikuláša z konca 14.
Kostoly a Zvony
Pred prvou svetovou vojnou boli v kostole sv. Mikuláša dva zvony. Podľa ústnej tradície jeden z týchto dvoch pochádzal zo susednej dnes už zaniknutej osady Hrachovisko a v roku 1917 jeden vzali na vojnové účely. Podľa iného podania boli v lete 1917 zrekvirované dva zvony. Jeden veľký (600kg) a jeden malý (300 kg), ktorý bol puknutý a nebol v prevádzke. Menší zvon ponechali. V roku 1922 boli zakúpené dva bronzové zvony - veľký zvon Mikuláš, ktorý váži 385 kg a malý zvon s váhou 171 kg.
Podobne ako v Lučivnej, aj v Nižnej Šuňave sa spomína kostol v roku 1398, ktorý bol zasvätený svätým apoštolom Šimonovi a Júdovi. Tento kostol na jar v r. 1433 husiti zbúrali do základov. Vtedy vtrhli cez Poľsko na Slovensko údolím rieky Dunajec, dokončili úplné zničenie Červeného Kláštora, ktorý už predtým (pred dvomi rokmi) prepadli, vyrabovali a spálili všetky obce v Spišskej Magure, dobyli opevnený Kežmarok, zničili farský kostol sv. Kríža a kostol sv. Alžbety, spustošili aj iné spišské obce a ich kostoly. Zničili kláštor Rehoľných kanonikov strážcov sv. Hrobu Jeruzalemského v Lendaku, kláštor kartuziánov na Kláštorisku, kláštor antonítov v Dravciach, kláštor cisterciánov v Spišskom Štvrtku a kláštor benediktínov v Štôle. Vtedy so sebou odvliekli aj spišského prepošta Juraja III. (1419 - 1433), ktorý pochádzal z Kežmarku a tam sa pred husitmi utiahol. Reťazami ho spútali, odvliekli ho do Prahy, kde po veľkých útrapách a mučeniach zomrel. Keď v r. 1431 prvý raz prepadli Červený kláštor, mníchov, ktorých tam našli, najprv mučili a potom kruto povraždili. Vtedajšieho staručkého kartuziánskeho priora Michala odvliekli so sebou, vracajúc sa späť cez Poľsko. V ich rukách zahynul. Vtedy tiež zničili aj Spišskú Teplicu a zaiste aj Lučivnú, ktorá bola na hlavnej ceste, potom Nižnú Šuňavu, Vyšnú a ďalšie obce na Liptove.
Ťažko je zistiť, či bol pôvodný kostol na Nižnej Šuňave drevený alebo murovaný, keď ho natoľko zničili, že sa už nedal opraviť. Uhorský kráľ Leopold I. (1658 - 1705) daroval štiavnický kláštor aj s majetkami v roku 1689 vtedajšiemu ostrihomskému arcibiskupovi Jurajovi Szécsényimu, ktorý mu dal na vojnu proti Turkom 60000 zl. Arcibiskup Juraj Széncsényi testamentárne poručil štiavnický kláštor s jeho majetkami jezuitskému kolégiu v Jágri, ktoré založil r. 1689 pre výchovu mládeže a pre misionársku činnosť medzi inovercami. Po jeho smrti (+ 1698 v 103. roku svojho života) jágerskí jezuiti prevzali majetok štiavnického kláštora do svojich rúk a započali misionársku činnosť v okolí. Jezuiti v r. 1765 postavili v Nižnej Šuňave nový, pekný barokový kostol, ktorý dodnes stojí. Zasvätili ho úcte Všetkých svätých, kým pôvodný kostol bol zasvätený sv. · bočný - zasvätený sv. Po oboch stranách všetkých oltárov sú plastiky svätých. V novopribudovanej predsieni kostola sú dva väčšie, na plátne maľované obrazy: Srdce Ježišovo a Srdce Panny Márie. Oba sú v pravom rohu dolu signované: „Springer A. pinx. Maliar Adolf Springer starší sa narodil okolo r. 1820.
Pre kostol v Nižnej Šuňave dva roky po jeho postavení (1767) zadovážili Jezuiti zvon s nápisom: “In honorem Deti, B. V. Mariae, Reginae, Sanctorum Omnium pro Ecclesia A. Sunyaviensi in Scepusio Collegium Agriense Societatis Jesu curavit A. 1767.“ („Na Božiu česť, Blahoslavenej Panny Márie Kráľovnej všetkých svätých zadovážilo jágerské kolégium Spoločnosti Ježišovej pre kostola nižno-šuňavský na Spiši r. Zo starého zvona dal uliať druhý zvon vtedajší spišský biskup Ján Révay r. 1794 a venoval ho tunajšiemu kostolu s nápisom: „Joannes Episcopus Scepusiensis C. de Reva F. F. 1794.“ („Ján, spišský biskup, gróf de Réva, nechal uliať v r.
Protestantizmus a Rekatolizácia
Protestantizmus na Slovensku šírili nemeckí kolonizátori zakladajúci niektoré mestá, najmä na Spiši a podporovala ho aj uhorská šľachta. V prípade Tvrdošín a Oravy vôbec, to boli Thurzovci. Podľa Šmálika boli v r. 1560 na Orave len tieto farnosti: Tvrdošín, Trstená, Sedliacka Dubová, Kubín, Veličná a Žaškov. Novozaložené obce, za Oravskou Magurou, dostali faru v Lokci, v r. 1565.
Juraj Thurzo podľa zásady: “Cuius regio, eius religio“, teda koho kraj, toho náboženstvo za krátky čas obrátil celú Oravu na protestantizmus. Kazatelia obsadili katolícke fary a v obradoch ešte neboli veľké rozdiely. Diferenciácia vierovyznania obyvateľov medzi katolíkov a evanjelikov sa začala až okolo r. 1600.
Po potlačení Veselényiho sprisahania v r. 1674, Leopold I (1657 - 1705), odobral evanjelikom kostoly, lebo veľa kazateľov bolo zapletených do tohoto sprisahania a odchádzalo do vyhnanstva. V tom období začínajú katolícki kňazi opäť svoju pastoráciu. Rok 1674 je rokom rekatolizácie Oravy. Kostoly sa vrátili katolíkom, ale za Tökelyiho povstania v roku 1680 boli kostoly znova odobraté a definitívne boli katolíkom vrátene až v roku 1710, a tým bola umožnená rekatolizácia Oravy.
Hospodárska Rada Farnosti
V každej farnosti existuje „hospodárska rada farnosti“. Ustanovenie hospodárskej rady vo farnosti je povinné z nariadenia Kódexu kánonického práva (kán. Pod pojmom cirkevná obec sa v týchto stanovách rozumie spoločenstvo veriacich farnosti (bez filiálky), ako aj spoločenstvo veriacich filiálky (bez veriacich farnosti).
Hospodársku radu tvoria farár, volení členovia a menovaní členovia. Farár je zo svojho úradu predsedom hospodárskej rady. Počet členov hospodárskej rady určuje farár, berúc do úvahy početnosť cirkevnej obce; nemôže však stanoviť nižší počet, než sú traja členovia. Volených členov, ktorých musí byť aspoň o jedného viac, než menovaných členov, slobodne volia veriaci cirkevnej obce. Aktívne volebné právo i pasívne volebné právo má každý plnoletý člen cirkevnej obce. Volebnú komisiu menuje farár. Spomínaná komisia v nedeľu rozdá čisté volebné lístky opatrené pečaťou farského úradu a na nasledujúcu nedeľu ich pozbiera a spočíta hlasy.
Hospodárska rada celej farnosti sa skladá z farára a tajomníkov jednotlivých hospodárskych rád, existujúcich v rámci jednej farnosti. Každý člen hospodárskej rady sa môže dobrovoľne zrieknuť svojho členstva. Ak si niektorý Člen hospodárskej rady nezúčastní počas jedného roka na zasadaniach rady, môže ho farár odvolať. K platnosti odvolania sa však vyžaduje, aby si farár vypočul stanovisko ostatných členov hospodárskej rady a obdržal na tento úkon licenciu diecézneho biskupa.
Hospodárska rada zaniká po uplynutí piatich rokov. Pre nefunkčnosť alebo pre zneužívanie právomoci môže hospodársku radu rozpustiť diecézny biskup na návrh farára. Hospodárska rada rozhoduje na zasadaniach. Riadne zasadania hospodárskej rady sa konajú dva razy do roka. Mimoriadne zasadania sa konajú podľa potreby.
Ak sa v práve stanovuje, že farár je povinný si vypočuť stanovisko hospodárskej rady k určitej záležitosti, má zvolať zasadanie rady a vypočuť si stanovisko každého z prítomných členov (porov. kán. Ak sa v práve stanovuje, že farár je povinný k platnosti určitého úkonu mať súhlas hospodárskej rady, je povinný zvolať zasadanie hospodárskej rady a dať rade o záležitosti hlasovať. Za prijaté sa považuje to, že čo hlasuje nadpolovičná väčšina prítomných členov. Ak by pri hlasovaní došlo k rovnosti, rozhodne o veci svojim hlasom farár (porov. kán.
Zasadania hospodárskej rady celej farnosti sa koná podľa potreby. Členovia hospodárskej rady celej farnosti sa môžu vyjadrovať iba k tým záležitostiam, ku ktorým dostali mandát od hospodárskych rád, ktoré reprezentujú. Ekonómom, ktorý zastupuje farnosť a všetky filiálky vo všetkých právnických záležitostiach, je farár (kán. 532 CIC). Úlohou hospodárskej rady je pomáhať farárovi v hospodárskych záležitostiach.
Ak už vo farnostiach boli ustanovené hospodárske rady podľa Stanov z roku 1993, môžu pokračovať vo svojej činnosti až do svojho zákonitého zániku uplynutím ich funkčného obdobia.
Zoznam Kňazov Diecézy
Diecéza má rozsiahly zoznam kňazov, ktorí pôsobia v rôznych farnostiach. Medzi nich patria:
- Mgr. Andrej Adamčák
- Mgr. Radoslav Adámik (CSsR)
- prof. PhDr. ThDr. Amantius Akimjak PhD. (OFS)
- Mgr. Jozef Anderák
- ThLic. Ladislav Árvai (SJ)
- PaedDr. Marcel Bača
- Mgr. Vladimír Bača
- Mgr. Martin Bakoš
- Stanislav Baldovský
- ICLic. Miroslav Baloga
- PhDr. Adam Baran (OFMConv.)
- Mgr. Jozef Barilla
- Mgr. Peter Barina (SDB)
- Mgr. Andrej Barnáš
- ThDr. Jaroslav Barta PhD.
- Mgr. Martin Bartoš
- PaedDr. František Bebko PhD.
- Mgr. Štefan Belko
- Mgr. Jozef Benko
- Mgr. Marek Biel
- Mons. prof. PaedDr. ThDr. Jozef Bieľak PhD.
A mnoho ďalších, ktorých mená sú uvedené v rozsiahlejšom zozname diecézy.
Farnosť Zákamenné
Dedinka Zákamenné bola od samého vzniku, čiže od roku 1615 až do roku 1748, filiálkou najstaršej hornooravskej farnosti Lokca. Farnosť Lokca bola založená v roku 1565. Od roku 1612 sa Námestovo stáva samostatnou farnosťou. Vtedy bol v Lokci farárom evanjelický kňaz Ladislav Lukáš. Po osamostatnení Námestova vo farnosti Lokca ostávajú tieto filiálky: Ťapešovo, Babín, Hruštín, Vaňovka, Breza, Vasiľovo, Krušetnica, Lomná a od roku 1615 aj Zákamenné.
Za pôsobenia farára Jána Jurčáka sa v roku 1748 osamostatňuje filiálka Zákamenné a stáva sa samostatnou farnosťou. V rokoch 1658 - 1748 nebol na Orave žiaden katolícky kňaz, pretože Thurzo obsadil všetky fary protestantskými duchovnými, ale obyvateľstvo bolo väčšinou katolícke. Obec Zákamenné patrila do farnosti Lokca, ktorá bola najstaršou farnosťou na Hornej Orave. Roku 1659 je v Zákamennom postavený prvý malý drevený kostolík. Stál na hore Kalvária. V tom čase žilo v Zákamennom 361 katolíkov a 52 evanjelikov.
Farnosť Zákamenné vznikla v máji roku 1748. K tejto novovzniknutej farnosti Zákamenné boli pridelené filiálky: Erdútka, Novoť, Krušetnica a Lomná. Štyria občania zo Zákamenného bolí presídlení do novovzniknutej dedinky Erdútka a z gazdovstiev, ktoré po nich zostali, bola dotovaná fara. 27. mája 1748 prichádza do novozaloženej farnosti prvý zákamenský fafár Matej Matiašovský. Pochádzal z Liptovských Matiašoviec.
Za farára Mateja Matiašovského bol zrenovovaný drevený kostol zasvätený Panne Márii Nanebovzatej a postavená drevená fara. Kostol bol vymaľovaný, mal tri oltáre a kazateľnicu. Po smrti farára Matiašovského prichádza do Zákamenného Juraj Horanský. Do Zákamenného prichádza ako farár 21. marca 1753. Tu pôsobí do 20. mája 1757. Zo Zákamenného odchádza za farára do Lokce a v roku 1762 za farára do Veličnej, kde zomiera l7.
V roku 1787 pribudlo k 17 oravským farám ďalších 20 nových. Vtedy sa osamostatnili od farnosti Zákamenné nové farnosti: Novoť, Krušetnica a Oravská Lesná. Preto boli na Orave vytvorene tri dištrikty - dekanáty. Zákamenné v tom čase patrilo do strednooravského dekanátu, ktorý mal vtedy 12 farnosti: Zákamenné, Erdútka, Hruštín, Lokca, Námestovo, Mutné, Novoť, Rabča, Rabčice, Oravské Veselé, Zubrohlava a Krušetnica.
V roku 1893 vyhorel drevený kostol, ktorý bol zapálený od blesku. Zachránil sa len jeden oltár a niekoľko sôch. V roku 1894 začala sa výstavba nového kostola. Kostol bol konsekrovaný 23. apríla 1921. Posvätil ho J. E.
Kalvária v Zákamennom
Za pôsobenia Juraja Ondriša v Zákamennom bola neďaleko fary v roku 1862 postavená Kalvária. Tvorí ju skupina štrnástich zastavení krížovej cesty s väčšou ústrednou kaplnkou, ktorá má podkovitý pôdorys. Nachádzajú sa tu aj iné vzácne sochy svätcov z polovice 19 storočia a rokokové svietniky z druhej polovice 18. Vedľa ústrednej kaplnky sa nachádzajú ešte dve menšie kaplnky s podkovitým pôdorysom. V jednej z nich je Boží hrob. Druhá kaplnka je kaplnka sv. Heleny. Vzácne sú ešte dve kaplnky : prvá kaplnka je pri ceste na Kalváriu kde sa nachádza socha Piety - ľudová práca z 19. storočia. Druhá kaplnka je pri kostole, kde sa nachádza socha Sv. Jána Nepomuckého. Je rokoková , z druhej polovice 18.
Kalvária v Zákamennom
Významné Osobnosti a Kňazi
Medzi významné osobnosti spojené s farnosťou Lokca patria:
- Mgr. Andrej Adamčák: Aktívny kňaz v diecéze.
- Mgr. Radoslav Adámik (CSsR): Kňaz pôsobiaci v ráde redemptoristov.
- prof. PhDr. ThDr. Amantius Akimjak PhD. (OFS): Profesor a teológ.
V Zákamennom pôsobili títo farári:
- Matej Matiašovský (1748)
- Juraj Horanský (1753-1757)
- Ján Jablonský (1757)
- Jakub Kadlubiak (1764)
Tabuľka: Prehľad Farárov v Zákamennom
| Poradie | Meno Farára | Rok Nástupu |
|---|---|---|
| 1. | Matej Matiašovský | 1748 |
| 2. | Juraj Horanský | 1753 |
| 3. | Ján Jablonský | 1757 |
| 4. | Jakub Kadlubiak | 1764 |