Život a dielo Jána Babjaka a Benedikta XVI.

V tomto článku sa pozrieme na životopisy dvoch významných osobností, ktoré zanechali hlbokú stopu v Gréckokatolíckej cirkvi: Mons. Jána Babjaka a pápeža Benedikta XVI.

Mons. Ján Babjak SJ

Vladyka Ján Babjak sa narodil 28. októbra 1953 v Hažíne nad Cirochou pri Humennom. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Humennom a teologické štúdiá na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave v rokoch 1973 - 1978. Kňazskú vysviacku prijal 11. júna 1978 v Prešove z rúk križevackého biskupa ThDr.

V rokoch 1978 - 1983 pôsobil ako kaplán v Prešove a 18. júna 1987 tajne vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Prvé sľuby zložil 18. júna 1989. Farnosť Ľubicu spravoval v rokoch 1983 - 1989. Prefektom a špirituálom v kňazskom seminári CMBF v Bratislave bol v rokoch 1989 - 1990. V rokoch 1990 - 1991 bol kaplánom Farnosti Povýšenia svätého Kríža v Bratislave. Licenciátne štúdiá absolvoval na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme v rokoch 1991 - 1993.

V rokoch 1995 - 1996 pôsobil vo Vatikánskom rozhlase. V roku 1996 obhájil doktorskú prácu s názvom P. V rokoch 1997 - 2002 bol riaditeľom Centra spirituality Východ-Západ Michala Lacka v Košiciach. Súčasne pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove a na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity, kde prednášal východnú spiritualitu.

Vladyka Ján vyvíjal bohatú publikačnú činnosť - venoval sa literatúre faktu. Mons. Ján Babjak SJ bol za prešovského eparchiálneho biskupa vymenovaný 11. decembra 2002. Konsekrovaný bol 6. januára 2003 pápežom Jánom Pavlom II. v Bazilike sv. Petra v Ríme. Intronizácia sa uskutočnila 18. januára 2003 v Prešove.

Za svoje biskupské heslo si vybral slová sv. apoštola Pavla: „Vy ste chrám živého Boha“ (2 Kor 6, 16). V rámci Konferencie biskupov Slovenska bol 19 rokov predsedom Environmentálnej subkomisie. Zriadil štyri pastoračné a formačné centrá dve pre mládež a po jednom pre rodiny a Rómov, ktoré aktívne pôsobia. Pre pastoráciu Rómov vladyka Ján vyčlenil sedem kňazov, ktorí na tomto poli aktívne pôsobia.

Vladyka Ján Babjak SJ sa pričinil o úplnú rekonštrukciu biskupského paláca, kde boli vymenené všetky okná, dvere a podlahy a zvlášť usporiadal a vynovil biskupskú kaplnku sv. Jozefa. 30. januára 2008 Svätý Otec Benedikt XVI. povýšil Gréckokatolícku cirkev na Slovensku na metropolitnú cirkev sui iuris so sídlom v Prešove a za prvého prešovského arcibiskupa a metropolitu vymenoval dovtedajšieho prešovského eparchiálneho biskupa Jána Babjaka SJ. Slávnostná intronizácia sa uskutočnila 17. februára 2008 v Prešove. Dňa 29. júna 2008 prijal v Bazilike sv. Petra v Ríme z rúk Svätého Otca Benedikta XVI.

Arcibiskup Ján Babjak SJ počas svojej biskupskej služby mimoriadne aktívne zveľaďoval najmä dve mariánske pútnické miesta Prešovskej archieparchie - Ľutinu a Litmanovú. Zvykol ich aj nazývať „pravou a ľavou komorou svojho srdca.“ Obidve pútnické miesta sú putom duchovného príbuzenstva spojené s pápežskou bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme. Pričinil sa aj o afiliáciu chrámu Povýšenia sv. Kríža na Bukovej hôrke s Bazilikou sv.

Veľkú starostlivosť venoval vladyka Ján aj Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, ktorá počas jeho pôsobenia prešla komplexnou rekonštrukciou vnútorných priestorov a stala sa tak modernou teologickou fakultou 21. storočia. 28. Vladyka Ján Babjak SJ počas svojej viac ako 19 ročnej biskupskej služby vysvätil 176 novokňazov, zároveň počas jeho pôsobenia bolo v Prešovskej archieparchii postavených 35 nových chrámov, 53 farských budov a 9 kaplánskych bytov.

25. marca 2022 pápež František prijal jeho žiadosť o uvoľnenie z pastoračného vedenia Prešovskej archieparchie a z úradu metropolitu Gréckokatolíckej cirkvi sui iuris na Slovensku, čo bolo následne zverejnené Tlačovým strediskom Svätej stolice v pondelok 25.

Pápež Benedikt XVI.

Pápež Benedikt XVI., vlastným menom Jozef Ratzinger, sa narodil 16. apríla 1927 v bavorskom mestečku Marktl am Inn. Po štúdiu filozofie a teológie vo Freisingu a Mníchove prijal 29. júna 1951 vo Freisingu kňazskú vysviacku. Potom pracoval ako výpomocný kňaz vo Farnosti sv. Martina v München-Moosach a ako kaplán v München-Bogenhausen vo Farnosti Najsvätejšej Kristovej krvi.

V roku 1957 sa habilitoval na Mníchovskej univerzite prácou o sv. Bonaventúrovi v odbore fundamentálnej teológie. V nasledujúcich rokoch pôsobil ako mimoriadny profesor dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole vo Freisingu a ako ordinár pre fundamentálnu teológiu na univerzite v Bonne.

V rokoch 1962 až 1965 pôsobil ako oficiálny koncilový teológ (peritus) Druhého vatikánskeho koncilu. Na univerzite v Münsteri sa v roku 1963 stal ordinárom pre dogmatiku a dejiny dogiem. Od roku 1966 vykonával ten istý úrad na univerzite v Tübingene a v rokoch 1969 až 1977 na univerzite v Regensburgu.

Dňa 25. marca 1977 bol Jozef Ratzinger menovaný za arcibiskupa Mníchovsko-freisinskej arcidiecézy a jeho vysviacka sa konala o tri dni neskôr. Dňa 27. júna 1977 ho pápež Pavol VI. menoval za kardinála.

V roku 1981 ho Svätý Otec Ján Pavol II. V rokoch 1986 až 1992 viedol Pápežskú komisiu pre zostavenie Katechizmu katolíckej cirkvi. V konzistóriu 5. apríla 1993 ho pápež Ján Pavol II. povýšil na kardinála biskupa suburbikarskej diecézy Velletri-Segni. Dňa 9. novembra 1998 Svätý Otec Ján Pavol II. potvrdil jeho voľbu za vicedekana kolégia kardinálov a v r.

Kardinál Jozef Ratzinger dostal mnohé vyznamenania. Bol členom II. sekcie vatikánskeho Štátneho sekretariátu - vzťahy so štátmi, členom Kongregácie pre východné cirkvi, Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, Kongregácie pre biskupov, Kongregácie pre evanjelizáciu národov a Kongregácie pre katolícku výchovu.

Pôsobil aj v Pápežskej rade pre napomáhanie jednoty kresťanov, v Pápežskej rade pre kultúru, v Pápežskej komisii pre Južnú Ameriku ako aj v Pápežskej komisii Ecclesia Dei. V roku 2000 ho pápež Ján Pavol II. Dňa 19. apríla 2005 bol zvolený za pápeža. Stal sa tak v poradí 265. pápežom v histórii katolíckej cirkvi.

O živote a diele Benedikta XVI. vyšlo za jeho života viacero publikácií. Tá posledná z pera Petra Seewalda mapuje nielen jeho životné míľniky, ale doslova celú epochu. V slovenčine vyjde v marci v Spolku svätého Vojtecha.

V roku 2020 bol v Nemecku publikovaný rozsiahly, vyše 1 100-stranový životopis Benedikta XVI. s názvom Benedikt XVI. Samotný Peter Seewald bol zaskočený z rozsahu publikácie a dokonca sa zaň čitateľom v predslove ospravedlňuje. Ak by sme chceli životopis nazvať filmovým či divadelným jazykom, mohli by sme ho označiť za dokudrámu. Pred čitateľom sa tak črtá plastický obraz osobnosti, ktorá výrazným spôsobom ovplyvnila Katolícku cirkev v 20. a 21. storočí, a zároveň obyčajného, skôr plachého muža.

Okrem životopisnej sledujeme historicko-spoločenskú líniu, opisujúcu dobu, v akej sa daná epizóda odohráva. Podobne je zaznamenaná cirkevno-historická línia mapujúca situáciu Katolíckej cirkvi. Cituje mnohé z nich, väčšinou nemecké denníky a týždenníky.

Prvá a druhá časť knihy mapuje detstvo a mladosť Josepha Ratzingera. Sám Joseph Ratzinger nevie povedať, kde je jeho domov, pretože rodina sa ustavične sťahovala. Z jeho osobnosti navzdory tomu vnímame hlboké korene. Prvé kapitoly odkrývajú, akých autorov Joseph čítal, ktorí myslitelia a pedagógovia ho ovplyvnili, ako sa nadchýnal pre štúdium a hľadal cestu ku kňazstvu.

Autor vysvetľuje dejinné súvisy a príčiny nástupu nacizmu, úlohu, akú zohrala Katolícka i Evanjelická cirkev. Ako zaujímavosť možno spomenúť, že na konci vojny pôsobil na rakúsko-slovenských hraniciach.

Tretia časť sa venuje Druhému vatikánskemu koncilu, ktorému dal Joseph Ratzinger ako nadšený teológ nové smerovanie. Zaslúžila sa o to otvorenosť kolínskeho kardinála Josefa Fringsa. Vybral si ho za osobného poradcu a neskôr sa stal aj oficiálnym koncilovým peritom. Mnohé texty a formulácie Druhého vatikánskeho koncilu pochádzajú z jeho pera. „Skutočné dedičstvo koncilu spočíva v jeho textoch,“ neunavoval sa hlásať Ratzinger.

Práve na koncile mohol Ratzinger rozvíjať teologickú diskusiu s veľkými učencami ako Henri de Lubac, ktorý mal zákaz učiť a publikovať, no ešte pred koncilom ho Ján XXIII. Išlo o búrlivé šesťdesiate roky 20. storočia, v ktorých sa mnohé lámalo a dochádzalo k ostrým generačným konfliktom.

Predposledná časť sa odohráva prevažne v Ríme, kam Josepha Ratzingera zavolal Ján Pavol II. Autor približuje, aký vzťah mali Joseph Ratzinger a Ján Pavol II. a ako si navzájom dôverovali.

Pontifikát Benedikta XVI. tvorí poslednú časť rozsiahleho diela. Hoci trval iba osem rokov, čo je necelá dvanástina jeho dlhého života, je plný udalostí, napätia a nepokojov, ktoré prekvapujú i zarážajú. „Vo svojom uvažovaní počítal pápež podľa vlastných slov s tým, že jeho odstúpenie vyvolá ohromenie. Neskôr však povedal, že vlna sklamania bola silnejšia, ,ako som si myslel.

Samotný autor mapuje aj hlavné Benediktove texty, no v prvom rade nestráca zo zreteľa posolstvo, ktoré chcel odovzdať. „Čo znamená Benedikt XVI. Stručne opisuje aj Benediktove posledné roky v ústraní a jeho vzťah k pápežovi Františkovi. Na základe skutočne obsiahlej, no zároveň nesmierne pútavej knihy možno stručne vykresliť osobnosť Benedikta XVI.

Zo všetkých jeho kvalít vyniká skromnosť, jednoduchosť a trpezlivosť. Aj na najvyšších postoch si udržiaval pravidelný denný rytmus, ku ktorému patrilo skromné jedlo, poobedná siesta a krátka prechádzka. Po celý život písal všetky texty ceruzkou, pričom ovládal špeciálny tesnopis. Vďaka fotografickej pamäti z hlavy citoval rozličných autorov a až následne si ich overoval.

V skutočnosti sa za týmto postojom skrývala skôr úcta či plachosť voči iným. Okolie vnímalo, že „priateľov a kolegov neselektoval alebo ich jednoducho nenechal padnúť“, a „keď išlo o osobné veci, kde sa druhému človeku zasahovalo do života, bolo preňho ťažké zachovať odstup. Ďalšou slabou stránkou bolo jeho zdravie, ktoré ustavične považoval za podlomené a Peter Seewald ho dokonca označil za „mierne hypochondrického“.

Mnohí, ktorí sa s Benediktom XVI. Po jeho rezignácii sa v Mater Ecclesiae hovorilo, že sa stal „ešte miernejším, ešte láskavejším“, lebo ho už netlačilo bremeno úradu. Jedinou ambíciou Josepha Ratzingera bolo byť kňazom a teológom, čo dosiahol. Neraz tak objavil svoje skryté talenty, ako to bolo v prípade láskavého pastiera, keď sa stal arcibiskupom či pápežom.

Kniha Benedikt XVI. Život je svedectvo o človeku, ktorého sme poznali a sledovali.

tags: #jan #benedikty #farar