Jeho život a dielo zanechali hlbokú stopu v slovenskej literatúre a kultúre. Od narodenia Jána Kalinčiaka, autora legendárnej humornej novely Reštavrácia, uplynulo v stredu (10. 8.) 200 rokov.
Vila Kalinčiak v Dolnom Smokovci pomenovaná na počesť spisovateľa.
Štúdium a vplyv Ľudovíta Štúra
Rozhodujúce pre jeho národné prebudenie bolo štúdium na lýceách v Bratislave a Levoči. V rokoch 1843-1845 študoval históriu a filozofiu na univerzite v Halle. Pre jeho literárne formovanie mali rozhodujúci vplyv kontakty so štúrovcami, najmä blízke priateľstvo s Ľudovítom Štúrom.
Talentovaný študent počas jedného roka „suploval“ prednášky z rímskej histórie i latinčiny. Ba Kalinčiakovo prednášanie bolo také dobré, že si ho všimol a pochválil ho zaň aj dozorca evanjelickej cirkvi Karol Zay.
Janko Kalinčiak - medailón osobnosti
Zúčastnil sa na kodifikácii spisovnej slovenčiny, po ktorej písal už len po slovensky. Po kodifikácii spisovného jazyka písal už len po slovensky.
Pedagogické pôsobenie
Po štúdiách pracoval najskôr ako vychovávateľ, v rokoch 1846-1858 učil na evanjelickom gymnáziu v Modre a do roku 1868 bol riaditeľom na nemeckom Evanjelickom gymnáziu v Tešíne.
Literárna tvorba
Ťažisko literárnej tvorby Kalinčiaka bolo v próze, do ktorej vniesol nové historické námety. Jeho cieľom bolo vytvoriť historickú novelu a položiť základy umeleckého štýlu v próze.
Jeho básnické a prozaické diela zo 40. rokov 19. storočia ako Králův stůl, Bozkovci, Milkov hrob, Bratova ruka, Púť lásky, Mládenec slovenský, Svätý duch majú romantický charakter. Neskoršie prózy Knieža liptovské, Reštavrácia, Mních či Orava nadobúdali už realistické tendencie.
Dejovo sú Kalinčiakove prózy zasadené do obdobia vlády kráľa Mateja Korvína a protitureckých bojov. Kým Kalinčiakove prózy napísané v 40. rokoch 19. storočia majú romantický charakter, konanie postáv je tu motivované silnými vášňami, neskoršie práce nadobúdajú realistické tendencie.
Spracúval námety z uhorských dejín, z rôznych končín Slovenska v duchu štúrovského historizmu, nastoľoval osobné a spoločenské problémy. Prejavil všestrannosť a mimoriadnu erudíciu v estetike.
Reštavrácia
Vo svojich dielach reagoval aj na spoločenské problémy doby, pri ktorých prezentoval ironický pohľad na zvyšky slovenského zemianstva v čase jeho úpadku. Najznámejším príkladom je satirická novela Reštavrácia (1860), v ktorej rozklad zemianskeho stavu ukázal na pozadí volieb župných funkcionárov.
Predvolebné aktivity kandidátov zobrazil ako komédiu. Kandidátov totiž viac ako zanedbaný stav krajiny zaujímali obžerské a pijácke orgie, pričom klamstvo, podvádzanie, alebo vydieranie boli prostriedkami na dosiahnutie volebného víťazstva.
Novela sa dočkala aj úspešného filmového spracovania pod názvom Zemianska česť (1957), v ktorom si zahrali poprední slovenskí herci ako Ladislav Chudík, Andrej Bagar, Hana Meličková, Eva Latkóczy, Jozef Kroner alebo František Dibarbora.
Literárnokritická činnosť
Z literárnokritickej práce je najvýznamnejšia Kalinčiakova polemika so zástancami Záborského básnickej knihy Žehry. Podarilo sa mu v nej prebojovať teoretické princípy slovenského literárneho romantizmu proti klasicizmu. Za dominanty umeleckého diela považoval prítomnosť autorskej individuality a tvorivú originalitu.
Stať Rozpomienky na Ondreja Sládkoviča (1962) je prvým rozborom Sládkovičovej poézie a dištancuje sa v nej od Štúrovho preceňovania folklóru, ktorý Kalinčiak nevníma ako hotové umenie.
Záver života
V roku 1869 Kalinčiaka z politických dôvodov predčasne penzionovali, presťahoval sa do Martina a v rokoch 1869-1871 vydával a redigoval literárny mesačník Orol. Zomrel 16. júna 1871 v Martine a pochovaný je na martinskom Národnom cintoríne.
Na Kalinčiakovom náhrobníku sú vytesané prorocké slová - Hranica života, ale nie lásky!