Ján Kollár: 30 rokov pôsobenia evanjelického farára v Pešti a jeho životopis

Jána Kollára môžeme právom zaradiť k najvýznamnejším predstaviteľom slovenskej literatúry, kultúry a pedagogiky medzi významných predstaviteľov komeniánskej tradície na Slovensku. Je známe i to, že osobnosť a dielo J. Kollára mal veľký vplyv na vtedajšiu slovenskú verejnosť, ba dokonca jeho diela sa stali inšpiráciou pre mladú štúrovskú generáciu, ktorá sa však s ním v otázke spisovnej slovenčiny dostala do konfliktu.

Básnik, historik, filológ, archeológ, ideológ všeslovanskej vzájomnosti - Ján Kollár, narodený 29. júla 1793 v Mošovciach na Slovensku, vyrastal v evanjelickej rodine. Matka Katarína, rod. Pochádzal z roľnícko-remeselníckej rodiny. Kollár sa narodil 29. júla 1793 v obci Mošovce neďaleko Turčianskych Teplíc. Avšak ako pripomína vo svojich pamätiach, popri týchto výborných vlastnostiach mal otec dve veľké chyby - bol vznetlivý a sebecký.

Ako sedemročný nastúpil v roku 1800 do ľudovej školy v Mošovciach. Jeho prvými učiteľmi boli J. Hrúz, J. Šulek a A. Burian. Roku 1806 odišiel do Kremnice, kde študoval tri roky na nižšom gymnáziu. Po ukončení nižšieho gymnázia odchádza k bratrancovi do Slovenského Právna. O rok neskôr pôsobí ako pomocný učiteľ.

V jeseni 1812 prichádza na Evanjelické lýceum do Bratislavy, kde študuje do roku 1815. V roku 1810 nastúpil na gymnázium v Banskej Bystrici, potom pokračoval na evanjelickom lýceu v Bratislave. Študijné náklady si hradil z príjmov, ktoré mal ako pomocný učiteľ, doučovat...

„Tu som sa dostal do svojho živlu, tu som sa oboznámil s pedagogickými dielami, tu som poznal výchovné ústavy.“ To boli slová, ktoré zazneli z úst J. Kollára, keď postupne nachádzal sebarealizáciu v spoločenskom živote. Sirotinec bol pred jeho príchodom zanedbaný a chovanci boli bledí a chorľaví. Spávali, bývali, jedávali v jednej izbe. Prvé čo nový správca spravil bolo, že zariadil ešte jednu miestnosť, nariadil čistotu v posteliach, hygienu pred a po spánku i nové vyučovacie predmety.

V roku 1817 odchádza Kollár študovať evanjelickú teológiu na Jenskú Univerzitu. Súčasne ako sledoval nemecký spoločenský a kultúrny rozvoj, rástla i jeho túžba zostať verný svojej domovine a svojmu ľudu. Hneď po skúškach odišiel na Slovensko.Po príchode začína jeho pôsobenie na evanjelickej fare v Pešti. Kollár a jeho vstúpenci si museli vydobyť právo na slovenskú bohoslužbu a neskôr i na slovenskú školu. Jeho postavenie posílilo až vyhlásenie cisára o samostatnosti slovenskej evanjelickej cirkvi. A tak sa začali plniť Kollárove ciele. Spolu so Zuzanou Kokečovou otvorili v Pešti prvú dievčenskú školu. O dva roky neskôr sa splnil i tretí ciel J. Kollára. Po dvoch rokoch úmorného vybavovania a prosenia vzniká slovenská ľudová škola v Pešti. Prvým učiteľom sa stáva Samuel Matejkovský.

J. Kollár takmer 30 rokov pôsobil ako farár a kazateľ slovenskej evanjelickej cirkvi. Od roku 1819 začína jeho tridsaťročné pôsobenie v Pešti, kde bol evanjelickým farárom (1819 - 1848). Veľký evanjelický chrám na dnešnom Deákovom námestí, kde pôsobil, sa stal dôležitým centrom národného života pešťbudínskych Slovákov. Tu konfirmoval aj Sándora Petőfiho, či Lajosa Kossutha. Pamätnú tabuľu tu umiestnili v roku 2011.V tomto období si získal vedúce postavenie i v slovenskej literatúre a to konkrétne dielom Slávy dcéra(1946).

V roku 1835 sa oženil s dcérou evanjelického farára Friderikou Schmidtovou (ktorú spoznal už v roku 1817). Jeho osobné priateľské kontakty so Štúrom a jeho priateľmi rázne narušilo zavedenie novej slovenčiny, ktorú ostro kritizoval. Na svojej fare v Pešti prijímal vzdelancov a literatúru pokladal za ich záležitosti, preto zotrvával pri češtine, hoci revolučné časy žiadali obrátiť sa k ľudu v jeho reči. Tak vznikol rozpor medzi Kollárom a Štúrom.

V marci roku 1849 Kollár prijíma miesto profesora slovanskej archeológie na Univerzite vo Viedni. Počas a po revolučných udalostiach 1848/1849 pôsobil vo Viedni v službách cisárskeho dvora ako „dôverník vlády pre otázky Slovenska“, podal návrh na samosprávu Slovenska a na slovenské školy s českým vyučovacím jazykom. V roku 1849 bol (ako odmena Slovákom za účasť v revolúcii na strane Viedne proti Maďarom) vymenovaný za mimoriadneho profesora slovanskej archeológie na univerzite vo Viedni.V tomto roku vyjadril svoje predstavy o organizácii a študijnom pláne škôl (v slovenskej časti Uhorska) vo svojom spise, ktorý bol adresovaný Rakúskej monarchii. V pláne hovorí o školskej výchove (počnúc od škôl materských až po školu vysokú). Je však známe, že vychádzal z Komenského pedagogických zásad.

V druhej časti spisu navrhuje zriadenie materských škôl, ktoré by patrili pod ľudové školy. Vo vývoji malých detí venuje pozornosť najmä zmyslovej výchove a miernej disciplíne. Okrem dôvodu začínať s výchovou včas uvádza ako ďalší dôvod pomoc rodičom, ktorí buď nevedia vychovávať svoje deti, alebo sami nedostali výchovu, ale aj pre veľkú chudobu. Kollár tiež uvažoval o založení rozličných spolkov, vedeckých spoločností, múzeí, galérií ap. O rok neskôr sa stal čestným doktorom Filozofickej fakulty Pražskej Univerzity.

24. januára 1952 zomiera vo svojom v byte vo Viedni. Roku 1904 preniesli jeho pozostatky do Prahy na cintorín v Olšanoch. Pre poznanie Kollárových pedagogických názorov majú osobitný význam jeho Pamäti z mladších rokov života, z ktorých vidieť, aké živé boli spomienky J. Kollára na svojich prvých učiteľov. Kollárovi v duchu Komenského didaktických zásad išlo o bystrenie zmyslov , cvičenie reči a umu. Kollár tvrdil, že len vzdelávanie robí človeka skutočným človekom.

Rodný dom Jána Kollára s výnimkou kamennej sýpky, postavenej Kollárovým otcom, bol drevený. Dňa 16. augusta 1863 sa v Ševcovskej ulici v Mošovciach rozšíril požiar. Okrem iných zhorel aj Kollárov rodný dom, z ktorého sa dodnes zachovala iba spomínaná kamenná sýpka. V nej bola v roku 1974 vytvorená a roku 1982 reinštalovaná pamätná izba.

Bol teoretikom a propagátorom slovanskej vzájomnosti a česko-slovenskej jazykovej jednoty. Opieral sa o princípy Herderovej a Hegelovej filozofie dejín. Utvoril ucelenú filozofickú koncepciu slovanských dejín, ktorá ovplyvnila nielen slovenské, ale aj iné slovanské národné hnutia. Bol tiež výborným básnikom, slavistom, kazateľom. Za svoju prácu dostal medaily a diplomy. Napísal 86 básní.

Filozofické postoje Jána Kollára rozoberá podrobnejšie Viktor Timura. Pri otázke vzťahu medzi prírodou a človekom sa inšpiroval, tak ako celá Generácia Všeslávie, Herderovou myšlienkou, podľa ktorej sú zákony sveta a jeho smerovanie spojené s božou múdrosťou (teologická aplikácia poznatkov vedy na chápanie sveta).Úroveň skutočnosti je daná stupňom rozvoja a rovnováhy síl, telies a bytostí na ceste k harmónii a dokonalosti.

Timura ďalej uvádza, že podľa Kollára je človek jednotou tela a duše, rozumom preniká do skutočnosti a postupne poznáva, ako napomáhať poriadku, usporiadanosti, harmónii. Kollár vníma ľudskosť (lidskost) ako ľudský rod a v druhom rade ako to, čo ľuďom a človečenstvu je primerané (protiklad surovosti, divokosti a nevzdelanosti). Zmyslom ľudskej existencie je usilovanie o šťastie človečenstva, čo Kollára spája tak s Kuzmánym ako aj s ďalšími predstaviteľmi Generácie Všeslávie. Podľa Kollára je u iných národov ľudskosť poriadená národnosti, no u Slovanov národnosť podriadená humanite. Uskutočnenie ľudskosti je spájané s realizovaním vyššej formy slobody.

Diela Jána Kollára

• 1823 - Písně světské lidu slovenského v Uhřích I.
• 1827 - Písně světské lidu slovenského v Uhřích II.
• 1831 - Nedělní, svátečné a příležitostné kázně a řeči I. a II.
• 1834/1835 - Národnie zpevanky, I. a II.

Slávy dcéru. Akási osnova tejto básne vyšla r. názvom Básně Jána Kollára. Elegie, Všelico, a Nápisy“. 1824 pod názvom Slávy Dcera. Predspevu („Aj zde leží zem ta…“) tri spevy: 1. Sála, 2. Labe, Rén a Vltava, 3. Dunaj. 1832 vyšla sbierka oznove doplnená ďalšími dvoma spevmi: Lethe a Acheron. Posledné vydanie Slávy dcéry obsahuje 615 sonetov. napísaný v elegickom distichu. nářečími slávskými (Kuzmányho Hronka r. kmene mohly navzájom vymieňať svoje literárne plody. osamostatniť literatúru slovenskú. Uhřích (I. sv. 1823, II. sv. Uhrách (I. sv. 1834, II. sv. 1835 v Pešti). (r. väčšina obyvateľstva horného Talianska je pôvodu slovanského. a Sláwa Bohyně a původ Gména Sláwůw či Slawjanůw (1839). jednoty spisowného jazyka pro Čechy, Morawany a Slowáky.

Chronologický prehľad života Jána Kollára:

tags: #jan #kolla #posobil #30 #rokov #pesti