Rímskokatolícky farský Kostol Narodenia Panny Márie v Michalovciach, situovaný pri autobusovej stanici, má bohatú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. V roku 2014 si okrúhle - 700. výročie prvej písomnej zmienky pripomenie aj michalovský rímskokatolícky farský Kostol Narodenia Panny Márie pri autobusovej stanici. V listine z roku 1314 je doložené, že farský kostol v Michalovciach bol zasvätený Panne Márii. Tento gotický chrám bol postavený ešte pred týmto rokom a jeho dnešný vzhľad je výsledkom najmä barokovej prestavby z 18. storočia.
V nasledujúcom texte sa pozrieme na dejiny tohto významného kostola a na úlohu, ktorú v Michalovciach zohrali redemptoristi.
Michalovce sa od stredoveku vyvíjali ako mestečko. Až reforma z roku 1871 im priznala štatút „malej“, neskôr „veľkej obce“. Po vzniku Československej republiky (rok 1918) sa Michalovčania usilovali o priznanie štatútu mesta. Ich snaha zaznamenala úspech až v období existencie vojnovej Slovenskej republiky - štatút mesta bol Michalovciam priznaný na zasadnutí slovenskej vlády dňa 14. júna 1944.
História a stavebný vývoj
Nový kostol, zasvätený Panne Márii (bola i patrónkou uhorských kráľov), dali v Michalovciach koncom 13. storočia postaviť páni z Michaloviec (Nagymihályiovci). Chrám sa nachádzal vo vtedajšom centre, neskôr zrejme stál v strede námestia. V 14. storočí bola blízko kostola situovaná farská škola (písomná zmienka o nej patrí k najstarším záznamom o farskej škole na celom území Slovenska).
V 16. - 18. storočí chrám niekoľkokrát zmenil „majiteľa“ (striedavo patril protestantom a rímskokatolíkom). Koncom 17. storočia bol poškodený a vypálený. V 18. storočí ho na podnet patróna - grófa Imricha Sztárayho - obnovili.
Z gotickej stavby pochádza obvodové murivo presbytéria a lode, spevnené opornými piliermi na vonkajšej strane. Ku gotickej stavbe pričlenili pravdepodobne ešte koncom 15. storočia južnú dvojpodlažnú stavbu oratória, a to medzi poslednými dvoma opornými piliermi polygonálneho presbytéria.
Z gotickej stavebnej činnosti sa zachovali južné okná s profilovaným kamenným ostením a kružbami, ďalej južný portál s lomeným oblúkom a bohato profilovaným kamenným ostením s prútmi. Na severnej strane lode sa zachoval ďalší neskorogotický portál (umiestnený sekundárne), ktorého dvojité prúty sa prepletajú v obryse oslieho chrbta. Prúty majú hruškový profil a ich pätky sú tordívne diamantované (rautované).
Na severnej stene presbytéria je neskorogotické pastofórium s dvojitým lomeným oblúkom, ktorého prúty sa v kružbe pretínajú. Oblúk vsadený do neskorogotického rámu s pretínavými prútmi a zburezovým zakončením. Ďalšie gotické detaily sú sekundárne zamurované na vonkajšej strane oratória (torzo plastiky) a na severnej vonkajšej strane lode (fragment kamennej konzoly a prípory).
Do pôdorysu pozdĺžneho gotického jednoloďového kostola s polygonálne uzavretým presbytériom postavili v roku 1749 barokové, do priestoru stiahnuté piliere, medzi ktorými vznikli postranné oltárne výklenky, napojené veľkými arkádami na loď. Neskorobarokové pruské klenby s klenbovými pásmi a aj archivolty bočných oltárnych výklenkov dosadajú na trojité, bohato profilované rímsové hlavice pilierov. Na klenbových poliach sú rokokové štukové mriežky a rokajové kartuše zo 70. rokov 18. storočia.
Z tých čias je aj murovaný organový chór, v parapete podobne štukovaný. Západné priečelie s barokovo-klasicistickým štítom a vežou je členené dvojitými pilastrami a pod kordónovou rímsou veľkým festónom. Na lambrekénovej ploche volútového štítu je plochá štuková obláčková gloriola s lúčmi a zlatým monogramom Panny Márie. Štítová volúta je zakončená meandrom.
Festónom zdobený hlavný portál má v supraporte nápisovú dosku a dvojitý erb z roku 1784. Jednotu severnej fasády rušia prístavby barokovej sakristie a božieho hrobu.
Interiér
Do dnešných dní sa zachoval gotický zvon v kostolnej veži, v interiéri chrámu možno vidieť gotické pastofórium, neskororenesančný epitaf neznámeho šľachtica, barokový oltár z roku 1721 s mladším oltárnym obrazom Narodenia Panny Márie (oltár sem previezli z jezuitského kostola v Užhorode), pamätnú dosku (ako spomienku na obnovu kostola) z roku 1749, rokokovú kazateľnicu či patronátnu lavicu z 19. storočia.
Hlavný oltár je barokový z roku 1720, po zrušení jezuitskej rehole odkúpený z jezuitského kostola v Užhorode, s dvojitou predelou. Do stĺpovej architektúry s nadstavcom a sochami svätcov bol vsadený obraz Nájdenie Mojžiša. V súčasnosti je oltár vybavený mladším oltárnym obrazom Narodenia Panny Márie.
Kazateľnica zo stucco lustra, jej prehýbané rečnište s reliéfom a okrídlenými hlavičkami anjelov dosadá na kariatídnu postavu malého anjela. Na volútovej rezonančnej strieške s drapériou postavy anjelov a proroka. Bola dokončená pred rokom 1778.
V interiéri kostola sa nachádza neskororenesančný náhrobok s postavou muža v brnení, kamenný z roku 1643. Pamätná doska obnovy kostola z roku 1749 je riešená na spôsob drapérie, ktorú držia vtáci, dolu sú pripevnené dva erby v rokajovej kartuši. Zachovala sa rokoková patronátna lavica z druhej polovice 18. storočia. Vo veži sa nachádza gotický zvon z roku 1436.
Zvedavosť dnes vyvolávajú tunajšie krypty, v ktorých sú pochovaní členovia rodín patrónov kostola (pochovanie v krypte si mohli veriaci zaplatiť ešte v druhej polovici 18. storočia), i zbrane, ktoré vraj mali koncom 18. storočia v útrobách kostola ukryť sprisahanci proti panovníkovi.
Pôsobenie redemptoristov v Michalovciach
Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa, známa ako redemptoristi, bola založená v roku 1732 sv. Alfonzom Maria de Liguori. Jej poslaním bolo predovšetkým pracovať medzi najviac opustenými ľuďmi. Redemptoristi sú jedna z mála kongregácií, ktoré vznikli v latinskom katolíckom prostredí, ale počas svojho rozvoja sa stali viacobradovými.
Gréckokatolícki redemptoristi začali pôsobiť v Michalovciach v jeseni 1931. Nový kláštor bol chápaný ako misijné centrum, kde by boli formovaní misionári nielen pre územie Východného Slovenska, ale aj pre východnú Ukrajinu a Rusko. Pri kláštore bol postavený chrám Sv. Ducha.
Keď bola v decembri 1945 založená a v marci 1946 promulgovaná michalovská gréckokatolícka viceprovincia redemptoristov, za jej prvého protoigumena bol menovaný o. Metod Dominik Trčka.
Ešte v júli 1948 sa na základe rozhodnutia Povereníctva vnútra uskutočnili prehliadky kláštorov baziliánov v Prešove a Trebišove, sestier služobníc v Prešove a redemptoristov v Michalovciach i Stropkove.
Prehľad dôležitých udalostí v histórii redemptoristov v Michalovciach:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1732 | Založenie Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa sv. Alfonzom Maria de Liguori |
| 1921 | Založenie prvej komunity redemptoristov na Slovensku v Stropkove |
| 1931 | Začiatok pôsobenia gréckokatolíckych redemptoristov v Michalovciach |
Ďalšie sakrálne pamiatky v Michalovciach
Okrem farského kostola Narodenia Panny Márie sa v Michalovciach nachádzajú aj ďalšie významné sakrálne stavby:
- Gréckokatolícky Chrám Zoslania svätého Ducha: Postavený v rokoch 1934 - 1935 v neobyzantskom slohu.
- Kaplnka sv. Antona Paduánskeho na Hrádku: Je považovaná za voľnú kópiu gotickej Kaplnky sv. Michala v Košiciach.
- Chrám Sv. Michala v Topoľanoch: Pôvodne drevený gréckokatolícky chrám z roku 1718, neskôr nahradený murovanou stavbou.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu. Stojí vedľa kaštieľa.
tags: #kostol #narodenia #panny #marie #michalovce